8. marca 2020

Dlhá cesta boja za emancipáciu, volebné právo a sociálnu rovnosť žien nie je dokončená, hovorí sociologička Zora Bútorová. Ako zachovať jej zásady na pracovisku aj mimo neho a prečo má u nás feminizmus, ktorý hovorí o rovnocennosti medzi mužmi a ženami, negatívnu konotáciu? Pýtali sme sa sociológov aj ľudí z prostredia biznisu.

8. marca 1908 pochodovali ulicami New Yorku desiatky tisíc amerických šičiek, ktoré demonštráciou pravidelne poukazovali na neprijateľné pracovné podmienky v textilných továrňach. Žiadali skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie platy a rôzne politické práva, ako napríklad volebné. Tam sa začala písať história sviatku, ktorého tradíciu upevnil aj tragický požiar v jednej z tovární, kde zahynulo 146 žien.

Nastoľovanie tém, ktoré priniesli feministické hnutia, sú však na mieste aj dnes. Napriek tomu, že postavenie žien je neporovnateľne lepšie ako v minulosti, my ani ďalšia generácia sa pravdepodobne nedožijeme celkovej rodovej rovnosti v spoločnosti. Také je hlavné zistenie poslednej správy Svetového ekonomického fóra Global Gender Gap Report 2020. Slovensko podľa nej potrebuje ďalších 107 rokov na to, aby pri súčasne nastavených politikách dosiahli ženy rovnaké postavenie ako muži v prístupe k moci, zdrojom a uznaniu. „To si myslím hovorí za všetko, prečo je Medzinárodný deň žien naďalej aktuálny,“ hovorí Jana Jablonická-Zezulová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Melinda Gates bojuje za rodovú rovnosť.
Tá skutočná sa podľa nej začína priamo v domácnosti

Podľa Bútorovej je tento deň príležitosťou pre kritické bilancovanie stavu rodovej rovnosti v našej spoločnosti. „Priala by som si, keby vo verejnom diskurze nezaznieval iba hlas bojovníkov proti Istanbulskému dohovoru a ochrancov práv nenarodeného plodu, ale aby bolo počuť slová tých, čo upozorňujú na mnohoraké znevýhodnenia žien v našej spoločnosti. Aby sme si nezakrývali oči pred diskrimináciou, ktorej sú vystavené ženy rozličného veku, sociálneho postavenia a rodinného stavu, ženy rozličného vzdelania a profesií, ženy-dcéry, matky i bezdetné, ženy rozličnej sexuálnej orientácie a etnicity. Aby sme k novej Stratégii rodovej rovnosti, ktorú práve teraz schválila Európska komisia, nepristupovali ako k dokumentu, ktorý sa nás netýka,“ hovorí.

Anketa

Čo pre vás znamená feminizmus a prečo sa v našej spoločnosti stále stretávame s jeho nepochopením? Ako zachovať zásady rodovej rovnosti na pracovisku aj mimo neho?

Aleš Mlátilík

CEO Zľavomat

Feminizmus je presvedčenie, že: a) na svete existuje nerovnosť medzi pohlaviami; b) že je to zlé a c) že sa s tým niečo musí robiť. Nepochopenie spočíva v tom, že ľudia majú tendenciu ho odsudzovať na základe predsudkov. Predstavujú si totiž feministky ako afektovane ženy, čo nosia pánske nohavice, pracujú na vysokých korporátnych pozíciách, majú krátke vlasy, nenávidia mužov a snažia sa im dokázať, že dokážu žiť aj bez nich. Feminizmus pritom nie je nič iné ako obyčajná snaha o rovnaké práva a postavenie mužov i žien v spoločnosti, boj proti rodovým stereotypom a sexizmu, aj za účelom ochrany pred sexuálnym obťažovaním alebo domácim násilím.

Čo sa týka zásad rodovej rovnosti na pracovisku, tie vychádzajú zo samotnej firemnej kultúry, ktorej (s)tvoriteľom je vždy a len CEO. Ak on či ona nemá tieto zásady v sebe ako prirodzené, ťažko sa budú na pracovisku spontánne prejavovať. To platí i mimo neho. Základ musí tvoriť už rodina a výchova, kde je úplne prirodzené, že k ženám sa chová úcta a rešpekt, a kde sa búrajú stereotypy o prirodzenej sile a dominancii mužov.

Elena Kohútiková

podpredsedníčka dozornej rady VÚB, bývalá zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky, bývalá viceguvernérka NBS

Feminizmus je pojem, pod ktorým si každý predstavuje niečo iné. Ja ho chápem ako vytváranie tých istých podmienok pre ženy a pre mužov. Napriek tomu tento výraz nepoužívam práve preto, že navodzuje skôr negatívne ako pozitívne reakcie. V dnešnej dobe možno chápať vytváranie rovnakých podmienok pre mužov a ženy z rôznych uhlov pohľadu. Prvé zásadnejšie rozdiely v tejto oblasti sa objavujú v práci. Je všeobecne známe, že ženy i na rovnakých pozíciách nedosahujú ohodnotenie mužov a to je oblasť, na ktorú sa treba zamerať.

Platové rozdiely medzi mužmi a ženami. Zdroj: portál Profesia

Dnes máme i na Slovensku pár firiem – lastovičiek – ktoré majú vo svojej DNA zakomponovanú rodovú rovnosť a rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu pre mužov i ženy. Verím, že počet takýchto firiem bude narastať a tento princíp sa stane štandardom. Rozdiely v zastúpení žien a mužov vidíme vo firmách na vysokých manažérskych pozíciách, ale aj napríklad v parlamente či vo vláde.

Jedným z dôvodov je zabehnutý systém, ktorý je viac prispôsobený mužskej  forme riadenia, no mnohokrát – a stretávame sa s tým stále – je to aj rozhodnutie samotných žien, neangažovať sa v časovo náročných pozíciách, hlavne keď majú deti. A tu narážame na mnoho otázok od tradičného prístupu k výchove detí cez chýbajúcu infraštruktúru – jasle, škôlky, využívanie flexibilnejších foriem práce – až po zabezpečenie rodiny s deťmi finančnými prostriedkami, kde zväčša muži majú ten príjem vyšší. Ale i toto sa dnes, hoci veľmi pomaly, mení.

Dnes už nie je raritou, ak na materskej či rodičovskej dovolenke zostane muž a žena sa môže skôr vrátiť do pracovného procesu. A muži sa dnes oveľa viacej zúčastňujú na chode domácnosti a výchove detí ako v minulosti. Sama vidím, keď idem s vnúčatami do alebo zo školy či škôlky, že stretávam veľa oteckov, ktorí chodia s deťmi. Podľa môjho názoru treba tieto témy otvárať, diskutovať o nich, a tak meniť aj názory ľudí na otázky rodovej rovnosti v praxi.

Rasťo Kulich

country manažér, Google Slovensko

Slovo feminizmus má, žiaľ, na Slovensku niekedy negatívne konotácie, ale myslím, že pokiaľ hovoríme o rovnosti muža a ženy, nik nemôže nič namietať. Som presvedčený o tom, že i keď sme iní, muži a ženy sú si rovní. A čím som starší, začínam si tajne myslieť, že ženy sú práve tie silnejšie a dokonalejšie stvorenia. V Google sa snažíme robiť všetko preto, aby ženy mali minimálne rovnakú príležitosť ako muži a postupne sa v tom zlepšujeme.

Šéf Google bol na materskej: Kvôli práci mi uniklo veľa,
odporúčam to všetkým mužom

Začína sa to priebežnými školeniami či verejnými debatami o rovnosti a skrytých predsudkoch, férovými nábormi nových ľudí až po hodnotenia výkonu a rovného posunu pracovníkov na vyššie pozície bez ohľadu na pohlavie. Verím, že podobné postupy budú časom úplne bežné aj v ostatných firmách na Slovensku a aj mimo nich. Benefitovať z toho bude celá spoločnosť. V Googlu sa posúvame ešte ďalej za hranice rodovej rovnosti. Vytvárame služby pre miliardy ľudí po celom svete, a aby sme v tom vôbec mohli byť úspešní, musíme sa snažiť, aby aj ľudia, ktorí tieto služby navrhujú a vytvárajú, tvorili tiež čo najpestrejšiu skupinu vrátane často znevýhodnených komunít a menšín.

Zora Bútorová

sociologička, spoluzakladateľka Inštitútu pre verejné otázky

Rozoberať rôzne varianty feminizmu by vydalo na celý jeden časopis. V mojich očiach má zmysel vybrať si z neho jednu podstatnú charakteristiku: presadzovanie občianskych a ľudských práv žien. Mnohoraké feministické koncepcie a hnutia spája úsilie o odstránenie rodovej nerovnosti. Feministky a feministi – lebo aj takí muži sú už chvalabohu medzi nami – hľadajú účinné prostriedky, ako to dosiahnuť – či je to vyváženejšia deľba neplatenej práce v domácnosti a v starostlivosti o členov rodiny, prevencia a odstránenie násilia páchaného na ženách, snaha zmenšovať rozdiely v príjmoch žien a mužov v produktívnom i poproduktívnom veku alebo úsilie o zvýšenie podielu žien na ekonomickom a politickom rozhodovaní. Ide tiež o prekonávanie škodlivých, zjednodušených stereotypov „mužskosti“ a „ženskosti“ vo výchove detí v rodinách i v škole tak, aby dievčatá i chlapci mohli naplno rozvinúť svoju individualitu, aby z nich vyrástli rovnako sebavedomé, vnútorne slobodné bytosti.

Feminizmus nehlása nadvládu žien nad mužmi, nerozosieva protimužskú nenávisť. Nezakrýva si oči pred rodovými nerovnosťami – a predovšetkým, neberie ich ako niečo „prirodzené“, a teda nemenné. Naozaj nepripisujme tieto nerovnosti slabosti a zlyhaniu jednotlivých žien, ale uznajme, že sú dôsledkom asymetrie moci medzi mužmi a ženami. Odmietať skreslene chápaný feminizmus a rodovú rovnosť naopak znamená pokladať dnešné rodové usporiadanie spoločnosti za vyhovujúce a spravodlivé.

Jana Jablonická-Zezulová

analytička – výskumníčka, Inštitút pre výskum práce a rodiny

Každá skupina ľudí, ktorá sa v minulosti snažila o zrovnoprávnenie, sa stretávala s nepochopením, lebo si dovolila kritizovať status quo a mocenské pomery. Feminizmus však nikdy nepožadoval viac, než je zakotvené vo všetkých demokratických ústavách – právo na dôstojný život a rovnaké zaobchádzanie a ochranu. Ako dosahovať rovnosť medzi mužmi a ženami – na to existuje veľké množstvo dobrých rád a metodík. Ale tie sú nápomocné vtedy, ak firmám, zamestnávateľom, štátnym inštitúciám na tom reálne záleží a uvedomujú si dopady diskriminácie nielen na konkrétne životy ľudí, ale na to, ako celý systém na diskriminácii stráca, lebo mrhá ľudským potenciálom. A to bez citlivého prístupu a vzdelávania nepôjde.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk