28. júna 2021

Kým pred rokom a pol sme sa zaoberali otázkou, ako nastaviť podmienky pre prácu z domu a zosúladiť súkromný život s pracovným, momentálne sa posúvame k úplne opačnej otázke. Ako opustiť pohodlie domova a vrátiť sa späť do kancelárií bez úzkosti a problémov?

Ako sme už spomínali v nedávnom článku, základom je komunikácia. Vedenie spoločnosti musí pochopiť motiváciu zamestnancov zostať doma (časová flexibilita, nestrácanie času cestovaním), no na druhej strane aj zamestnanci musia pochopiť, prečo je pre firmy dôležité, aby boli z času na čas fyzicky prítomní v práci (vytváranie spolupatričnosti, vyššia kreativita). 

Aj keď je ešte viacero firiem zdržanlivých voči masovejšiemu návratu svojich ľudí na pracoviská, skôr či neskôr sa budeme musieť zmieriť aspoň s čiastočným výkonom práce z kancelárie. Preto je vhodné sa na tento proces pripraviť. 

Úzkosť úraduje

Pandémia nám totiž ukázala silu úzkostných pocitov viac ako akákoľvek iná udalosť v posledných rokoch. Mnohí sa s ňou donedávna nestretli a možno ani nevedia, že tie nepríjemné pocity má na svedomí ona.

V prvom rade sa u nás prebúdza pocit ohrozenia, pretože sa z bezpečných domovov vraciame medzi ľudí. Ďalej môže prispievať neistota a zmena súvisiaca s novým pracovným režimom a obmedzujúcimi opatreniami ako napríklad povinnosť nosiť v práci rúško. 

Reklama

Okrem toho môže úzkosť prameniť aj zo straty flexibility a možností nastavovať si svoj čas. „Ak si nadriadení alebo aj my sami neuvedomíme, že očakávania na náš pracovný výkon by sa mali zreálniť a nastaviť sa späť na kancelársky režim, kde je viac rozptýlení a možno sa horšie sústredíme, tak spoločne dávame dobrý základ pre úzkosť,“ vysvetľuje pre Forbes psychologička Kamila Martinková z psychologického centra Viasua.

Trénovanie socializácie

Ešte predtým, ako sa opäť dostaneme do kancelárskeho kolotoča, mali by sme si sociálne zručnosti opäť „natrénovať“. Prechod tak pre nás bude menej náročný a zmena nám neodčerpá toľko energie. Zároveň platí, že čím väčšia zmena, tým bude pre nás prechod náročnejší.

Martinková prirovnáva socializáciu k fyzickému cvičeniu — postupovať krok po kroku a vyhnúť sa extrémom. „Ak sme boli dlho v izolácii, je lepšie začať posilňovať svoje sociálne svaly postupne,“ hovorí psychologička a navrhuje, aby sme sa postupne začali socializovať, najprv len s pár ľuďmi, neskôr aj s menšou skupinou ľudí. Následný návrat ku kolegom do kancelárie tak nebude veľkým šokom. 

Úloha šéfa

Do procesu vstupuje aj úloha manažéra. Výhodou je, ak si je hneď zo začiatku vedomý, že ide o komplikovanejší proces a návrat do práce so sebou prináša stres a úzkosť. Zamestnanci totiž často nevedia, ako túto tému otvoriť, pretože nechcú byť v pozícii, že sa nevedia prispôsobiť.

Podľa Martinkovej je na mieste zo strany vedúcich včasná komunikácia, objasnenie prístupu k návratu, zdieľanie zmien, pravidiel a aktualizácii. Všetko menované môže aspoň z časti zúžiť priestor pre neistotu.

V neposlednom rade môžu stavy úzkosti zmierniť nastavené a aj dodržiavané bezpečnostné pravidlá v prostredí práce. „Ideálne je ak má zamestnávateľ možnosť flexibility a vie poskytnúť zamestnancom na mieru šitý plán návratu a aj následný režim kancelárskej práce,“ dodáva psychologička. 

Pomocná ruka medzi kolegami

Posledným článkom v procese začleňovania sú kolegovia. Problémy s úzkosťou totiž môžu byť nenápadné. Na druhej strane ich však môže rozpoznať práve váš najbližší spolupracovník, vďaka čomu vieme odhadnúť možné riziko skôr. Môžu to byť oneskorenia do práce, absencie, nesústredenosť alebo neodpovedanie na správy.

„Najmä ak sa lepšie poznáme, vieme určiť, že niekto nie je vo forme a ak to pretrváva, je šanca, že takáto kolegyňa alebo kolega sa pasuje s úzkosťou a vtedy máme šancu pomôcť,“ dodáva Martinková.

S týmto stavom môžeme bojovať zapojením tolerancie a zo strany nadriadených sa vyžaduje aj dávka trpezlivosti. Oveľa jednoduchšie je s úzkosťou bojovať, keď je téma v pracovnom kolektíve odtabuizovaná. Je dobré si uvedomiť, že v tom nie ste sami.

Pomoc odborníka

Ako upozorňuje psychologička na záver, ak sa niekto rozhodne vyhľadať odbornú pomoc, nemusí sa obávať toho, že potrebuje dokázať adekvátnosť svojho problému.

Zároveň už dávno neplatí, že pomoc psychológa je prejavom slabosti. Naopak, je to znak duševnej zrelosti a starostlivosti o seba po komplexnej stránke. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?