22. februára 2018

Takmer sedemdesiatročná história zaradila výrobné družstvo Javorina na zoznam podnikov, ktoré si vytvorili na Slovensku dobrú povesť a dokázali prežiť desaťročia napriek rôznym spoločenským a politickým zmenám. Podarilo sa mu vytvoriť vlastný produkt s dôrazom na dizajn a naturálnosť, čím sa stalo neprehliadnuteľným na trhu.

Pôvodne stolárska dielňa bola založená v Jurgove skupinou stolárov za účelom výučby mladých učňov. Vyrábali sa tu umelecko-remeselné výrobky, zvyčajne z rezbársky ľahko spracovateľného dreva ako lipa či jelša. Po druhej svetovej vojne sa dielňa presťahovala do Spišskej Belej a v roku 1947 bola zapísaná do obchodného registra v Levoči ako výrobné družstvo s ručením obmedzeným. Dnes je to spoločnosť, ktorá má 60 zamestnancov a ročne vyrobí až 7-tisíc produktov.

Historické fotografie Javoriny. Foto: Javorina

Ešte za socializmu družstvo zaznamenalo veľký rozvoj. V najlepších rokoch zamestnávalo 120 zamestnancov a produkovalo širokú škálu výrobkov. Postupne sa začalo zmietať v dlhoch voči štátnym firmám aj bývalým členom. Pod nezdravú kondíciu firmy sa podpísal aj transformačný zákon. „Vtedy sa tu vyrábali najmä hodinové puzdrá pre výrobcu hodín Tempus z Moldavy nad Bodvou. Družstvo bolo takmer celkom zdecimované,“ spomína Leo Čellár, ktorý so svojim obchodným partnerom Fransom Hamersom pred dvadsiatimi tromi rokmi odkúpil väčšinové podiely.

V súčasnosti má Javorina 14 podielnikov, členov družstva. „Pôvodne sme mali v úmysle využívať kapacity Javoriny len na veľmi jednoduchú výrobu, skôr na sušenie, hobľovanie a vývoz bukového dreva do zahraničia, hlavne do Číny. Z toho z rôznych dôvodov po nejakom čase zišlo,“ vraví Čellár.

Najlepšiu kaviareň v Brne vybudovali Slováci. A mieria aj do Bratislavy

Novým smerom pre Javorinu mali byť kontrakty, teda výroba poloproduktov, medzi inými aj pre Ikeu. Vtedy družstvo vyvážalo aj viac ako dve tretiny produkcie do zahraničia. „Ako náš zákazník zvyšoval objednávky, museli sme priberať ľudí, ale v istom momente to fungovalo aj úplne opačným spôsobom. Keď zákazník stratil trh, alebo sa niečo udialo, napríklad nám zbankrotoval zákazník v Nórsku, naši zamestnanci zrazu nemali prácu a zostali nám aj veľké zásoby poloproduktov,“ vysvetľuje podnikateľ. Vzniknutá situácia bola pre spoločnosť kľúčovou a Javorina si začala hľadať svoje miesto na trhu pod vlastnou značkou.

Leo Čellár je jedným z vlastníkov Javoriny aj dizajnérom. FOTO: Javorina

Javorina dostala dubovú tvár

„Po všetkých tých úskaliach sme sa rozhodli, že si navrhneme dizajn vlastného nábytku a budeme ho vyrábať z dubu, lebo ten je z hľadiska odbytu celkom konzistentný. Je to konzervatívna drevina,“ vraví Čellár, ktorý pôsobí vo firme aj ako dizajnér. Zvolili orientáciu na také krajiny, kde je dub oceňovaný a tradične používaný na výrobu nábytku ako Holandsko, Belgicko či Anglicko.

Export pokrýva stále viac ako polovicu produkcie Javoriny, druhú časť tvorí Slovensko a Čechy, ktoré stále považujú za súčasť domáceho trhu. „Teraz exportujeme viac-menej nábytok cez kontrakt. To znamená, že nejaký, väčšinou renomovaný a dobre známy výrobca, si u nás buď objedná model, ktorého dizajn si dodá a my mu ho vyrobíme, alebo mu dodáme celú službu aj s dizajnom,“ hovorí Čellár, pričom priznáva, že práve domáci trh ukazuje svoj rozširujúci sa potenciál.  „Je fakt, že segment nášho zákazníka je relatívne úzky. Náš nábytok z masívneho dreva s určením na dlhodobé používanie oslovuje len určitú malú časť možných zákazníkov. Ale je to zákazník, ktorý vie oceniť remeselné spracovanie a naturálnosť výrobku.“

Práve moderný dizajn je silnou stránkou Javoriny. Vo firme spolupracovali už s talianskymi dizajnérmi Tomom Kelleym a Eugeniou Minerva a v súčasnosti spolupracujú s dizajnérskymi dvojicami Roman Vrtiška a Vladimír Žák, Boris Klimek a Lenka Damová či s Tomášom Králom, úspešným Slovákom – produktovým dizajnérom – žijúcim vo Švajčiarsku.

Foto: Javorina

„V masívnom dreve je dnes výrazne cítiť škandinávsky vplyv, čo predstavuje ľahšie, zaoblenejšie a tvarovo odlišné veci od klasického drevotrieskového alebo dyhovaného nábytku. Práve oblosťou a 3D formovaním dreva sme dnes schopní sa odlíšiť od bežných nábytkov, ktoré sa vyrábajú z plošných materiálov,“ tvrdí Čellár.

Myslieť ekologicky

Okrem moderného dizajnu dopriala Javorina výrobkom aj moderné zmýšľanie, keď sa rozhodla vyrábať produkty s dôrazom na ekológiu. Na povrchovú úpravu dreva používajú prírodné oleje a za každého zákazníka zasadia strom, takže už majú na východnom Slovensku vlastný les. „Dotujeme lesnícku škôlku, ktorá to robí za nás. Každý rok zaplatíme za každého zákazníka jedno euro, ktoré pokryje náklady na vysádzanie. Povedali sme si, že by bolo od nás pekné, keď už s drevom pracujeme, aby sme k obnove aj priamo prispeli,“ uviedol Čellár. Práve ekologický charakter výrobkov im pomohol získať časť zákazníkov, ktorí sa hlásia k prírodným hodnotám.

Zlaté drevené lyže. Dizajn bratov Devečkovcov zabodoval

Javorina má za sebou dlhú históriu a skúsenosti, z ktorých by sa mohli mladšie firmy učiť. Na otázku, ako sa podniká na Slovensku v nábytkárskom priemysle, však odpovedá Leo Čellár s úsmevom. „Nechcem si sťažovať,“ a dodáva: „Robíme to radi a robíme veci, ktoré sa nám páčia.“

Hlavná foto: Javorina