Výrobcovia čelia prudkému rastu nákladov, napriek tomu trh s oblátkami a sušienkami prosperuje. Jeho hnacou silou sú najmä menšie balenia s vyššími maržami.
Globálny trh so sladkými oblátkami a sušienkami už dosiahol hodnotu 120 miliárd dolárov a naďalej rastie. A to napriek tomu, že výrobcovia čelia najväčšiemu tlaku na náklady za dlhé roky. Čo stojí za úspechom drobných cukroviniek, keď to nie je cena?
Keď sa pred viac ako sto rokmi objavila na pultoch, bola predovšetkým praktickou oblátkou v čokoláde, zabalenou v hliníkovej fólii. Rodinnú továreň po prvej svetovej vojne prevzal Theodor Fiedor, ktorý nadviazal na dve generácie svojich predkov spätých s Opavou. Do obchodov prvej Československej republiky následne poslal drobnú maškrtu s typickým tvarom.
Fidorky si miesto v regáloch udržali dodnes. Dopyt je dokonca taký veľký, že spoločnosť Mondelēz International pred letnými prázdninami spustila v Česku už tretiu a zároveň najväčšiu výrobnú linku. Továreň tak zvýšila svoju kapacitu na 22-tisíc ton oblátok ročne.
„Opavský vynález, okrúhla oblátka s náplňou zaliata čokoládou, sa stal celosvetovým fenoménom,“ hovorí riaditeľ továrne Emmanuel Chilaud. S miernym zveličením to znamená, že každý výrobca čokolády chce mať dnes vlastnú verziu.
„Z tradičného dizajnu Fidorky vychádza napríklad Milka Choco Wafer, obľúbená v celej Európe. Z Opavy sa vyváža až do Spojených štátov, Brazílie, Južnej Kórey, Spojených arabských emirátov, Maroka, Singapuru, Austrálie či na Nový Zéland,“ dopĺňa Chilaud.
Na pultoch v západnej Európe a Austrálii ju zákazníci nájdu pod značkou Cadbury, v Škandinávii sú populárne varianty Marabou alebo Freia a v Maďarsku ju poznajú ako Sport.
Vlastnú verziu vyrába v Taliansku tamojší populárny producent sušienok Loacker. Podobný výrobok ponúka aj známy viedenský Manner v podobe svojich „Törtchen“, v tomto prípade však s čokoládou iba vnútri.
Podľa aktuálnych údajov spoločnosti Mondelēz International o vývoze skonzumujú jednoznačne najviac týchto cukroviniek Francúzi: 2 300 ton ročne, čo predstavuje 76,7 milióna kusov.
Vo svete čoraz viac víťazia menšie maškrty, či už ide o oblátky, malé balenia čokoládových tyčiniek alebo cukríkov. Nie preto, že by ľudia konzumovali podstatne menej cukru, ale preto, že ekonomika výroby, psychológia spotrebiteľov aj maloobchod nastavili nové pravidlá hry.
Výrobcovia cukroviniek čelia najväčšiemu tlaku na náklady za niekoľko desaťročí. Cena kakaa zostáva vysoká, zdraželi mliečne suroviny, cukor aj energie. Zvyšovať ceny veľkých tabuliek čokolády alebo rodinných balení však nemožno donekonečna. Spotrebitelia sú na ne citlivejší než kedykoľvek predtým.
Odpoveďou sa preto stali menšie, a teda na prvý pohľad lacnejšie balenia sušienok a čokolád, ale aj džúsov, čipsov či orechov.
Drobný výrobok za niekoľko eur pôsobí ako dostupná odmena, hoci prepočet na kilogram ukazuje výrazne vyššiu cenu než pri väčšom balení. Pre producentov ide o jednu z najvýnosnejších kategórií. Zákazník kupuje pocit dostupnosti, zatiaľ čo firma predáva produkt s vyššou maržou.
Spoločnosti Mars, Mondelēz, Ferrero či Nestlé preto investujú miliardy do výroby menších sladkých pochutín. Napríklad spomínaná nová výrobná linka v Opave stála približne 52 miliónov eur.
Menšie porcie zvyšujú frekvenciu nákupov, rozširujú distribučné možnosti a zároveň výrobcom umožňujú lepšie riadiť ceny v období drahých komodít. Spotrebiteľom navyše dávajú pocit, že sa vo vzťahu k obsahu cukru v potravinách správajú zodpovednejšie.
Fidorka tak nie je iba príbehom ikonickej českej oblátky, ale aj ukážkou obchodnej stratégie, ktorá funguje po celom svete. Aj vďaka tomu celý trh so sušienkami medziročne rastie približne o šesť percent. Analytici spoločnosti Fortune Business Insights dokonca odhadujú, že jeho hodnota sa zo súčasných 120 miliárd dolárov počas nasledujúcich 10 rokov zvýši na 190 miliárd dolárov.
