Hotel iba pre dospelých ponúka rozsiahle wellness, pokojné rána aj priestor na výlety bez pevného programu. Okolitý región je ideálny na pešie túry či bicyklovanie.
Človek niekedy na skutočný oddych potrebuje prekvapivo málo. Dostatok priestoru, minimum ľudí a čas, ktorý netreba ničím zaplniť. V rakúskom Bad Leonfeldene k tomu pridajte sauny, ľadovú vodu, výhľady do krajiny Mühlviertelu a kilometre ciest, po ktorých sa môžete prechádzať a jazdiť na elektrobicykli, a pritom nemať vôbec žiadny cieľ.
Ak potrebujete vo dvojici na pár dní niekam zmiznúť a na chvíľu vypnúť, táto časť Horného Rakúska je skvelým kandidátom. Stačí len prejsť hranice.
Čím viac sa blížite k Bad Leonfeldenu, tým menej je okolo vás miest a tým viac zelene. Cesty stúpajú a klesajú medzi lúkami, miznú v lesoch a znovu sa vynárajú pri obrovských, rozprávkovo upravených statkoch. Na pastvinách sa pasú kravy a kone, pri cestách stoja kaplnky a kríže a medzi jednotlivými hospodárstvami sú miesta, kde dlhú chvíľu nikoho nestretnete.
Je to pohľad, ktorý si zamilujete za okamih, rovnako ako tunajší vzduch, ktorý vás vráti do detských rokov a pripomenie vám letné prázdniny u babičky. V tej chvíli viete, že sa zaobídete bez dramatických alpských štítov, tyrkysových jazier aj davov čakajúcich na rovnakú fotografiu.
Jana Divinová
Mühlviertel je iné Rakúsko. Menej známe, menej okázalé a predovšetkým oveľa pokojnejšie. A v čase, keď sa na najznámejších miestach stojí v rade aj na pekný výhľad, je to vlastne celkom luxus.
Bad Leonfelden má len o niečo viac ako štyritisíc obyvateľov a leží asi 750 metrov nad morom. Kedysi tadiaľ viedla dôležitá obchodná cesta medzi Podunajskom a Čechami, neskôr mesto preslávili rašelina a kúpele.
Dnes je to príjemné malé mesto, ktoré si stále žije predovšetkým po svojom. Na námestí stoja farebné meštianske domy, nad strechami sa dvíha veža farského kostola a v tunajších krčmičkách a kaviarňach veselo štebocú miestni. A stačí pár minút chôdze a ste zase medzi lúkami a lesmi.
Prvý z troch večerov nášho predĺženého víkendu sme toho viac ani nepotrebovali. Prešli sme sa po námestí, niekoľkých okolitých uliciach a pomaly sme zamierili do nášho nového útočiska. Čo budeme robiť zajtra? Čo musíme vidieť? A čo všetko ešte stihnúť? Tieto otázky sme tentoraz nechali doma a namiesto toho si vychutnávali naše nové „doma“ v rakúskom kúpeľnom mestečku.
Dom na kopci
Na ďalšie tri noci sme sa zabývali vo Falkensteiner Hotel Bad Leonfelden, ktorý stojí na kopci kúsok nad mestom. Hotel je zvonka pomerne nenápadný a do okolitej krajiny nijako zvlášť nekričí. To najzaujímavejšie na ňom človek pochopí až vnútri: je dosť veľký na to, aby v ňom ľudia dokázali zmiznúť.
Počas nášho pobytu bol hotel plný. Vo wellness sme to však takmer nepoznali. Acquapura Nature Spa zaberá 2 500 štvorcových metrov, na ktoré nadväzuje ďalších 2 400 štvorcových metrov záhrady obklopenej saunami.
Čísla samy osebe nič neznamenajú, kým jedno popoludnie nevojdete do sauny, nezavriete za sebou dvere a nezistíte, že ste vnútri sami. A zostanete sami desať minút. Pätnásť. Celý saunový cyklus. A potom znovu a znovu, každý ďalší deň.
Hostia sa medzitým kamsi rozplynuli medzi vnútorný a vonkajší bazén, niekoľko sáun, parný kúpeľ, veľkorysé oddychové miestnosti a záhradu otvárajúcu sa smerom do krajiny Mühlviertelu, ktorú môžete pozorovať zo všadeprítomných ležadiel a hojdacích sietí.
Svoju úlohu v tom zohráva aj skutočnosť, že hotel je iba pre dospelých. Celý dom má zvláštne pokojný rytmus. Ľudia hovoria tichšie, nikto sa nikam príliš neponáhľa a po pár hodinách začnete robiť to isté.
Náš program sa rýchlo ustálil. Sauna. Ľadová voda. Hojdacia sieť. A znovu. Po niekoľkých kolách sa z činnosti, ktorá má doma podobu rýchlej návštevy wellness, stane poldenný program. Nikto vás nevyháňa, nič sa nezačína o 20 minút a rozhodujete sa iba medzi tým, či pôjdete do sauny ešte raz, alebo radšej zostanete ležať.
Pre spoločenskejšie povahy je tu veľká eventová sauna, kde prebiehajú pravidelné ceremoniály s hudbou, svetlom a vôňami. Medzi saunou a bazénom si navyše môžete v župane odskočiť rovno na masáž, peeling či kozmetiku.
Jeden rituál sme dodržiavali bez výnimky. Každé ráno sme išli cvičiť. Hotelová posilňovňa je otvorená nepretržite a v ranných hodinách býva prakticky prázdna.
Ráno tréning, cez deň bicykel, prechádzka alebo wellness. A medzitým, samozrejme, jedlo. V kuchyni tu stavajú predovšetkým na surovinách z okolia a rakúskej klasike, ktorú poňali trochu po svojom.
Na zmenu sme dostali chuť až tretí deň, keď sme vymenili župany za cyklistické prilby. Elektrobicykle sme si požičali priamo v hoteli. „Kam ideme?“ Niekam…
Nemali sme trasu ani miesto, ktoré by sme chceli vidieť. Vyrazili sme od hotela a na prvej križovatke sme odbočili tam, kde sa nám cesta páčila viac. Spätne by som iný spôsob objavovania Mühlviertelu ani neodporúčala.
Na bicykli totiž začnete vidieť veci, ktoré z auta ľahko prehliadnete. Jeden obrovský statok. O pol kilometra ďalší. Kravy, kone a ovce na pastvinách. Traktory. Lúky tiahnuce sa až k lesu. Malé dediny, v ktorých je niekoľko domov a kostol. Kaplnka pri ceste. Potom les. A za ním zase lúky.
Cesta sa neustále vlní hore a dolu, takže ak chcete naozaj relaxovať, elektrobicykel je ideálna voľba. Stále síce šliapete, ale kopce prestanú byť súperom. Namiesto asfaltu pred predným kolesom môžete sledovať, čo sa deje okolo.
Na jednej križovatke doprava. Na ďalšej doľava. Keď sa nám niekde páčilo, zastavili sme. Keď sme mali pocit, že už sme dosť ďaleko, otočili sme sa. Nedošli sme k žiadnemu hradu. Nevideli sme žiadnu slávnu pamiatku. Neodfotili sme sa pri tabuli dokazujúcej, že sme niekam prišli. Len sme sa tri hodiny vozili krajinou, ktorá nás úplne pohltila svojím pokojom a jednoduchou krásou.
Kto radšej než na bicykel vyráža na golf, má v okolí hneď tri 18-jamkové ihriská – St. Oswald-Freistadt, Sterngartl a Donau Linz-Feldkirchen – a hotel ponúka aj pobyty, v rámci ktorých si môžete zahrať na ktoromkoľvek z nich.
Keď predsa len chcete niekam dôjsť
Kto potrebuje nejaký cieľ, má ho v Bad Leonfeldene prakticky nad hlavou. Nad mestom sa dvíha vrchol Sternstein. Nie je to žiadny alpský obor, meria „iba“ 1 125 metrov, ale z mesta sa naň dá vyraziť pešo a na vrchole na vás čaká kamenná rozhľadňa Sternsteinwarte z konca 19. storočia. K rozhľadni a zase späť vás privedie okružná cesta Via Leone priamo z Bad Leonfeldenu.
Za návštevu stojí aj Leonfeldner Moor, rašelinisko kúsok od mesta, bez ktorého by Bad Leonfelden zrejme nikdy nebol kúpeľným mestom. Miernym tempom sa k nemu od hotela dostanete približne za pol hodiny.
Priamo v Bad Leonfeldene sa ukrýva aj malé školské múzeum v historickej budove z roku 1577, kde si môžete pozrieť staré učebnice a školské pomôcky a na chvíľu si vyskúšať, ako vyzeralo vyučovanie pred viac ako 100 rokmi.
A ak vás viac než rašelina láka niečo sladké, zastavte sa v miestnom Lebzeltariu, kde rodinná firma Kastner vyrába perníky už po niekoľko generácií. V Lebzeltariu vám dovolia nahliadnuť aj do výroby a jej histórie a, samozrejme, tiež ochutnávať.
A potom sú tu desiatky peších a cyklistických trás. Niektoré sa držia Rakúska, iné pokračujú cez hranicu do Česka, ako napríklad trasa Salzstraßen-Runde, ktorá kopíruje starú soľnú cestu, po ktorej sa kedysi vozila soľ od Dunaja smerom k Vltave a ďalej do Čiech. Vedie cez lúky a lesy, okolo európskeho rozvodia a starého opevnenia Schwedenschanze, prekročí hranicu a pokračuje cez niekdajšiu pohraničnú obec Radvanov až do Vyššieho Brodu.
Vo Vyššom Brode sa môžete zastaviť v cisterciánskom kláštore, ktorý tu stojí už od 13. storočia a po stáročia patril k najvýznamnejším duchovným a kultúrnym centrám južných Čiech. Ukrýva rozsiahlu historickú knižnicu, kláštorný kostol aj jednu z najvýznamnejších českých stredovekých pamiatok. Inou cestou sa potom môžete vrátiť späť do Rakúska. Celý okruh meria niečo vyše 35 kilometrov a strieda asfaltové cesty so štrkom, takže sa hodí aj na pohodový výlet na elektrobicykli.
Ak máte chuť iba na kratšiu zdravotnú prechádzku, za hodinku pešo priamo od hotela dôjdete rovnakou trasou pohodovým tempom až na hranice s Českom, konkrétne k najjužnejšiemu bodu krajiny.
Ak predsa len zatúžite po miestnej civilizácii, približne pol hodiny cesty od Bad Leonfeldenu leží Freistadt, ktorý stojí za samostatný niekoľkohodinový výlet. Historické centrum stále obopínajú stredoveké hradby s vežami a bránami. Za nimi sa skrývajú úzke ulice, meštianske domy, nádvoria a hlavné námestie. Freistadt vyrástol na obchodnej ceste medzi Podunajskom a Čechami a bohatstvo mu priniesol, okrem iného, obchod so soľou. Dodnes patrí k najlepšie zachovaným opevneným mestám Horného Rakúska.
Nečakané prekvapenie sa ukrýva v neďalekom Kefermarkte. V tamojšom farskom kostole stojí jeden z najvýznamnejších neskorogotických krídlových oltárov v Rakúsku. Kefermarktský oltár vznikol na konci 15. storočia, meria niekoľko metrov a jeho detailne vyrezávané figúry prežili viac ako päť storočí.
Po pár dňoch v Bad Leonfeldene si možno neodveziete zoznam miest, ktoré ste stihli navštíviť, ani desiatky povinných fotografií. Skôr zistíte, že vám bolo dobre aj bez nich. A že niekedy stačí odísť len pár kilometrov za české hranice, aby ste mali pocit, že ste na chvíľu naozaj niekam zmizli.
