Najčastejším typom srdcovej arytmie, ktorým je fibrilácia predsiení, trpí už pol milióna Čechov a jej výskyt v posledných rokoch dramaticky rastie. Čo robí stres s naším srdcom, opisuje prednosta Kardiocentra IKEM a člen tohtoročného výberu Forbes Najlepší lekári Česka profesor Josef Kautzner.
Práve sa vrátil z hôr v Kirgizsku, dva dni strávi v Česku a odlieta na druhý koniec sveta, do japonského Kjóta na lekársky kongres. Josef Kautzner je českou kapacitou v liečbe srdcových arytmií a nevyzerá, že by ho podobné pracovné tempo vyvádzalo z rovnováhy.
Keď sa spolu rozprávame o zdraví Čechov v jeho pracovni na piatom poschodí pražského IKEMu a chodby nemocnice sú v nezvyčajne tichom neskorom júlovom popoludní prázdne, ako národ z toho nevychádzame práve najlepšie. Dokonca zaznie aj to, že množstvo ľudí na svoje zdravie kašle.
Na ruke má v tej chvíli inteligentné hodinky, ktoré nosí, pretože rád a veľa športuje, a tak nemôžeme rozhovor začať inak než obrovským rozvojom technológií, ktorý mení možnosti medicíny.
Určite zohrávajú svoju úlohu. Môžu pomôcť zachytiť srdcovú arytmiu. Napríklad fibriláciu predsiení, čo je presne ten typ arytmie, o ktorom by človek mal vedieť, že ho má.
Nedávno sme robili štúdiu u obéznych pacientov, ktorí boli po ablácii fibrilácie predsiení (miniinvazívny zákrok na operačnej sále, ktorého cieľom je odstrániť arytmiu – pozn. red.), a tam je potrebné ďalej sledovať srdcový rytmus. Rozdelili sme ich do dvoch skupín. Jedna mala schudnúť, cvičiť, jednoducho mali program zmeny životného štýlu a liečby, a tá druhá ďalej sedela pri televízii a nerobila nič. Bola sledovaná, ale nedostala nič navyše.
Dostali inteligentné hodinky, aktívni hneď, pasívni po jednom roku, a každý deň museli nahrať EKG záznam, aby sme vedeli, či sa arytmia nevrátila.
A ukázalo sa, že vo výskyte arytmie nebol rozdiel ani medzi týmito dvoma skupinami, pretože ablácia je dnes taká účinná aj v prípade obéznych pacientov.
Recidívy boli približne v tridsiatich percentách prípadov, čo sú údaje, ktoré sú pri obéznej populácii vlastne výborné. A z pohľadu výskumu bolo výrazne jednoduchšie dostať sa k dátam.
Áno, IKEM má svoju aplikáciu, do ktorej môžu pacienti nahrávať informácie vo forme EKG alebo krvného tlaku. Takže je to určite veľký pokrok. Chorým ľuďom takto napríklad inteligentné hodinky pomáhajú sledovať dennú záťaž.
Máme však aj ďalšie typy monitorovania, pri ktorých si človek môže dvoma prstami nahrať EKG na takomto záznamníku v čase, keď má ťažkosti. Ako nám hovorili ľudia z firmy, ktorá záznamník vyrába, boli sme prví na svete, ktorí mali k dispozícii prenos dát z neho do nemocničného systému.
Vývoj ide obrovským tempom dopredu, vznikajú napríklad rôzne pásy na monitorovanie srdca, zariadenia sa miniaturizujú a dokážu čoraz lepšie zaznamenať prípadné arytmie. Napríklad pri fibrilácii predsiení už máme množstvo pacientov, ktorí prišli s nálezom z hodiniek a my sme ich indikovali na katétrovú abláciu.
Aj mimo nášho odboru, teda kardiológie, však existujú ďalšie technologické novinky, ktoré pomáhajú. Spomenul by som napríklad úžasné senzory na monitorovanie hladiny glykémie, ktoré používajú diabetici a vďaka prepojeniu s inzulínovou pumpou si môžu pomerne jednoducho optimalizovať hladinu cukru. A potom je tu AI, ktorú využívame na hodnotenie rôznych záznamov.
To, čo sa kedysi muselo zložito vyhodnocovať a nad čím naši technici trávili hodiny, dnes AI predbežne vyhodnotí a roztriedi do menších celkov, pri ktorých je následné vyhodnotenie pre človeka jednoduchšie.
Umelá inteligencia sa používa na hodnotenie nálezov získaných pomocou zobrazovacích metód, ako sú CT alebo echokardiografia, a zároveň pomáha vyšetrenie vykonať lepšie a presnejšie. Vždy to však musí nakoniec skontrolovať lekár.
Je rýchlejšia pri hodnotení práve tých zobrazovacích metód. Ale napokon za to aj tak nesiem zodpovednosť ja ako lekár. Ešte sme veľmi ďaleko od toho, aby vás AI liečila. A vlastne dúfam, že sa to nikdy nenastane.
Prečo?
Nechcel by som, aby ma liečil nejaký technologický model. Neviem si predstaviť, že by automat nahradil lekára. Medicína je totiž zvláštny odbor. V priebehu stáročí sa vyvíjala najprv v dvoch podobách. Tou prvou bolo umenie liečiť, ktoré sa vyvinulo zo šamanstva. Keď sa pacient porozpráva s lekárom, malo by sa mu uľaviť. Lekár by ho mal svojím umením presvedčiť, aby mu veril, že mu dokáže pomôcť.
Takže jedna vec je umenie kontaktu. A druhá samotné liečebné postupy a schopnosti, vlastne remeslo, na ktoré potrebujete šikovné ruky. Až potom do toho začala vstupovať veda. Zistilo sa, že baktérie spôsobujú choroby, a začali sa hľadať lieky. Dnes robíme najrôznejšie štúdie, aby sme otestovali, či jeden liečebný postup funguje lepšie ako druhý.
Základy medicíny však zostávajú rovnaké, je to kombinácia umenia, remesla a vedy. A myslím si, že ideálne je, keď lekár ovláda z každého niečo. Medicínu robím už 41 rokov a stále ma fascinuje a nesmierne baví, pretože vždy je v čom sa zlepšovať.
Povedali by ste o sebe, že ste nadšenec do technológií?
Všeobecne v IKEMe testujeme množstvo nových technológií. Sú zamerané predovšetkým na intervenčnú liečbu rôznych stavov. Pri arytmiách ide najmä o nové metódy katétrovej ablácie, ďalšou oblasťou je diagnostika arytmií.
Subjektívny pocit arytmie u pacienta totiž vôbec nemusí zodpovedať skutočnému stavu a predovšetkým porúch srdcového rytmu je obrovské množstvo. Všetky sa prejavujú určitou palpitáciou, teda búšením srdca alebo nepravidelnosťou srdcového rytmu, a bez EKG záznamu ich lekár len veľmi ťažko rozpozná.
Ďalším príkladom je systém, ktorý používajú v Amerike. Ide o malý senzor, ktorý sa zavedie do pľúcnej tepny a meria tlak v pľúcach u pacientov so srdcovým zlyhávaním alebo pľúcnou hypertenziou. Podľa výsledkov je potom možné operatívne upravovať liečbu. Zatiaľ je to však extrémne drahé a rokujeme o tom, že by sme ho používali u vážne chorých pacientov, ktorých liečba stojí milióny ročne.
Technológií je veľa, rozvíjajú sa a určite začínajú pomáhať, ale zatiaľ to nie je niečo, bez čoho by sme nedokázali žiť.
Testujete niektoré zariadenia aj na sebe?
Inteligentné hodinky mám už roky a keďže športujem, sledujem napríklad, koľko som odbehol alebo akú mám tepovú frekvenciu. V rámci dní zdravia som si tiež krátkodobo otestoval monitorovanie glykémie a musím povedať, že bolo zaujímavé sledovať hladinu cukru počas dňa a to, čo s ňou robí konkrétne jedlo, ktoré človek zje.
Celkovo však sám seba až tak veľmi neriešim.
Určite však existujú ľudia, ktorí áno. Má prílišné sledovanie nejaké riziká?
Má, ako všetko, najmä keď sa to preháňa. Niektorí ľudia sledujú svoje hodnoty 24 hodín denne a keďže tomu veľmi nerozumejú, začnú panikáriť. Takže sa nám už pomerne často stáva, že človek príde uprostred noci priamo na pohotovosť a povie, že mu hodinky niečo ukazujú a on sa bojí o život. To je zase druhý extrém.
Kam sa bude vývoj posúvať ďalej?
Vývoj je raketový, o tom niet pochýb. Pred tridsiatimi rokmi si človek len ťažko vedel predstaviť, že bude mať v mobile lepší fotoaparát, než bol vtedy najlepší kompaktný fotoaparát. Že bude platiť kartou, platiť mobilom. A rovnako rýchlo napredujú technológie aj v modernej medicíne.
A existuje nejaká technológia, ktorá vás štve?
Technológia nie, ale všímam si, že množstvo ľudí zneužíva systém zdravotnej starostlivosti. Človeka dva mesiace bolí chrbát alebo hrudník a príde zámerne v sobotu alebo v nedeľu v noci do nemocnice, pretože inde by musel čakať mesiac, kým ho prijme ambulantný kardiológ. A na pohotovosti ho, samozrejme, vyšetriť musíme. To ma hnevá, pretože to nesmierne zaťažuje celý zdravotný systém. Keď majú ľudia pocit, že je niečo zadarmo, málo si to vážia.
Stojí technológia za väčším množstvom odhalených arytmií?
Ako už odznelo, srdcových arytmií je celý rad. Sú pomalé rytmy, ktoré liečime kardiostimuláciou, a až na výnimky súvisia s vekom. To, že ich pribúda, súvisí aj s predlžujúcou sa dĺžkou života.
A potom sú rýchle rytmy a medzi nimi tvorí najväčší podiel fibrilácia predsiení, čo je najčastejšia arytmia, ktorej výskyt v posledných rokoch dramaticky narastá. A podľa údajov ÚZIS trpí arytmiou už približne pol milióna ľudí v Česku.
Pritom prejavy nemusia byť dramatické, pacienti ich často opisujú tak, že sa im napríklad len horšie dýchalo. Na druhej strane prvým prejavom arytmie môže byť aj mozgová príhoda, keď sa krvná zrazenina dostane do mozgu, alebo do koronárnej tepny a spôsobí infarkt.
A okrem toho, že populácia starne?
Nielen starne, ale aj priberá. Obezita je jedným z rizikových faktorov fibrilácie predsiení. A tretím dôvodom je, že ich dokážeme lepšie diagnostikovať práve pomocou rôznych zariadení.
Je to ochorenie, ktorého výskyt pribúda a ktoré má, žiaľ, množstvo negatívnych dôsledkov. Zhoršuje kvalitu života. Je zodpovedné za jednu pätinu mozgových príhod, najmä keď zostane nerozpoznané, a môže viesť k srdcovému zlyhaniu. Máme údaje, že ak trvá dlho, zhoršuje alebo zvyšuje výskyt demencie a kognitívnych porúch. Môže viesť k depresiám, spôsobuje celý rad hospitalizácií. Dokonca zhoršuje erektilnú dysfunkciu.
Takže je to ochorenie, ktoré stojí systém veľa peňazí?
Rozhodne. Zásadné preto je, aby o ňom pacient vedel a mohol sa liečiť. Nie každý totiž musí hneď na operačnú sálu. U niektorých sa vykoná kardioverzia, teda prerušenie arytmie elektrickým výbojom, a dostanú lieky. Alebo sa pacienti len sledujú a dostanú liečbu proti zrážanlivosti krvi, aby sme znížili riziko mozgovej príhody.
Česko je jednou z približne štyroch krajín v Európe, ktoré majú najvyšší počet ablácií fibrilácie predsiení na milión obyvateľov, najmä vďaka moderným technológiám, ako je napríklad pulzné pole, ktoré je bezpečnejšie, rýchlejšie a účinnejšie. V tomto sme napríklad úplnými šampiónmi, pretože niektoré z týchto systémov sa vyvíjali práve tu v IKEMe a v nemocnici Na Homolce. Ablácií fibrilácie predsiení robíme v Česku približne 10-tisíc ročne.
Takže na to, že pacient trpí srdcovou arytmiou, sa najčastejšie príde až v nemocnici?
Nie vždy, našťastie. Vo väčšine prípadov sa na to príde pri preventívnej prehliadke, ak je dobre vykonaná.
Čo to znamená?
Musíte absolvovať preventívne prehliadky pravidelne. Arytmia je pomerne zriedkavá u ľudí do 40 rokov, hoci sa môže vyskytnúť aj u nich, napríklad u športovcov s extrémnou záťažou. Keď má však človek 65 rokov a viac, vieme, že nárast je dramatický, že arytmiu má každý štvrtý človek, a som presvedčený, že by sa na to mali preventívne prehliadky tiež zameriavať.
Preventívna prehliadka môže včas odhaliť kardiovaskulárne ochorenia, ako sú vysoký krvný tlak, arytmie či ischemická choroba srdca. Je dôležitá aj na odhalenie skorých štádií nádorových ochorení.
Existuje nejaký kardiologický plán podobný tomu, aký majú napríklad onkológovia?
Česká kardiologická spoločnosť vypracovala už pred dvoma rokmi národný kardiovaskulárny plán, ktorý systém prevencie špecifikuje. Teraz rokujeme so zdravotnými poisťovňami a ide o to previesť ho do praxe a aktivizovať lekárov. Závisí však aj od politickej vôle, od toho, koľko peňazí sa do toho vloží a podobne. Myslím si však, že prevencia je určite lacnejšia ako liečba.
Čo nám najviac pomáha udržať si srdce v dobrej kondícii?
Každý deň chodiť, cvičiť, behať, plávať, jednoducho sa hýbať. Nájsť si čas sám na seba. Ísť na svižnú prechádzku. Nejde totiž len o kondíciu, je to dôležité aj pre mozog, pretože pri pohybe je zásobovaný množstvom signálov. Po prvé, človek nemôže premýšľať o všetkých problémoch sveta, pretože sa sústredí na pohyb. Po druhé, mozog dostáva zo svalov, kĺbov a kostí signály, ktoré musí spracovávať. Mozog to trénuje a vieme, že je to aj prevencia proti rozvoju demencie.
Nefajčiť. Obmedziť alkohol. Jesť zdravo. Pretože niektorí ľudia jedia naozaj strašne, napchávajú sa sladkosťami, energetickými nápojmi, prejedajú sa. Nevydržia ani hodinový let bez jedla.
A snažiť sa nepripúšťať si stres z vecí, ktoré nemôžem ovplyvniť, pretože by som sa neustále rúcal z toho, čo sa na mňa valí z novín. Hľadať si v živote pozitívne veci, ktoré mi robia dobrú náladu. Koníčky, sociálne kontakty, dostatok spánku, hoci každý potrebuje iný počet hodín spánku.
Aký vplyv má chronický stres?
Aj na ňom sa však dá pracovať. Napríklad keby mňa stresovalo cestovanie, o dva dni by som neletel do Japonska. V ambulanciách máme ľudí, ktorí sú extrémne orientovaní na výkon. Jeden podnikateľ, ktorý žije v Šanghaji, mal srdcové zlyhávanie a my sme ho tu doliečovali. Povedal mi, že spí len tri hodiny denne, aby všetko stihol. Tak som mu povedal, že ak s tým neprestane, dopadne zle.
Takto však žije veľa ľudí…
Viem, ale sú to blázni. Každý by si mal uvedomiť, že toto nie je normálne. A vedieť sa tešiť aj z maličkostí.
Nie je však práve v tom problém? Že to už nedokážeme a neustále chceme len veľké, intenzívne podnety?
Dobre, ale každý má možnosť niečo na sebe zmeniť a pracovať na sebe. Aj ja veľa pracujem a musel som sa naučiť nájsť si čas na oddych. Tiež som mal workoholické obdobie, keď som len pracoval. Budoval som toto pracovisko, aby sme mali špičkové technológie, kultúru a aby to tu malo vysokú úroveň. Dnes už viem, že to funguje, a môžem si dovoliť trochu obmedziť pracovné nasadenie a napríklad lietať po celom svete a vzdelávať ďalších lekárov.
Máte pocit, že podnikatelia, manažéri a podobné profesie patria medzi rizikové skupiny z hľadiska ochorení srdca?
Takto by som to nepovedal. Najčastejšie sa u nás objavujú fajčiari a obézni ľudia, ktorí kašlú sami na seba aj na liečbu. A je jedno, aké povolanie vykonávajú. Niektorí ľudia venujú oveľa väčšiu starostlivosť svojmu autu než sami sebe.
A kedy má kardiológ stres?
Samozrejme, práca je niekedy náročná. Keď ráno robíte zákrok na operačnej sále, potom máte 20 pacientov v ambulancii a následne ešte vybavujete administratívu, človek môže byť poriadne unavený. V takej chvíli mi pomáha, keď behám alebo jazdím na bicykli. Takto si od práce oddýchnem.
Článok vyšiel na forbes.cz.
