Zásadný dokument Dušana Hanáka sa stal z očividných dôvodov pre vtedajší režim nepohodlným a putoval na roky do trezoru. V rámci piatich fotografických cyklov Martina Martinčeka sleduje skupinu starších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Neukazuje svet a ľudí optikou vtedajšieho ideálu, ale bez servítky a s patinou uveriteľnosti a človečiny. V roku 1989 získal zvláštne uznanie v rámci Európskych filmových cien a o rok neskôr aj cenu za najlepší dokument od filmových kritikov v Los Angeles.
