21. decembra 2018

Mário Kasala si to pamätá úplne presne. Keď v Španielsku otváral svoj KonFusion Tapas & Cocktail Bar, na účte mu zostalo 12 eur a 62 centov. Risk mu však vyšiel, dnes vedie úspešný podnik v mestečku Mijas neďaleko od Malagy a vychvaľujú ho aj hostia v recenziách na sociálnych sieťach.

S varením začínal v niekdajšom bratislavskom hoteli Fórum, pôsobil aj v ďalších prevádzkach, ale jeho život zásadne zmenil až jeden telefonát od bývalého kolegu, ktorý odišiel pracovať do Španielska. Reku, že u nich hľadajú kuchára a či náhodou o nejakom nevie. Mário sa usmial a odvetil: čoby som nevedel, ja môžem ísť! Vybral sa do Andalúzie na dvojtýždňovú skúšku, dnes tam žije už dvanásty rok.

Pracuje ako bar manažér v Singapure.
Pohár najdrahšej whisky tu stojí tisíc eur

V podniku neďaleko od Malagy, kde pôsobil jeho niekdajší kolega, zostal osem rokov. Hovorí, že necítil potrebu zmeniť prostredie, lebo tam bol spokojný a v kuchyni mu dávali voľnosť, ktorú on potrebuje. Zdôrazňuje, že s jedlom sa dá skvele experimentovať, podobne ako v hudbe, nie sú tam hranice. Vo voľnom čase sa navyše vzdelával, chodil na kurzy. Mário vyzdvihne, že jeho mentorom na nich bol aj Dani García, michelinský kuchár s dvomi hviezdami.

Mário Kasala s manželkou Sabrinou v ich podniku v Španielsku. Mário Kasala s manželkou Sabrinou. Foto: archív KonFusion

„Lenže každý kuchár má sen, aby varil vo vlastnej reštaurácii,“ vraví rodák z Bratislavy. „Nebol som výnimka. Akurát v tých predstavách je všetko jednoduchšie, v realite sa vám život trochu komplikuje. Už nie ste iba kuchár, ale malý podnikateľ.“

Prvá komplikácia bola napríklad vstupná investícia. Španielske banky mu totiž slušne ukazovali dvere. „Nemal som šancu, nikde o mne nič nevedeli, nepoznali ma, mohol som na úver zabudnúť. Dnes by to bolo celkom iné, len by sa spýtali, koľko potrebujem,“ usmeje sa.

Učila sa piecť vo Švajčiarsku aj Nemecku.
Teraz ponúka minimalistické torty a zákusky

Potrebných 50-tisíc eur preto vyskladali zo všetkých svojich úspor, čo najviac si urobili svojpomocne a mnohé veci dorábali až za chodu. To množné číslo je použité správne, lebo podnik otváral spoločne s manželkou Sabrinou, Brazílčankou, ktorá predtým pracovala vo vedľajšom bare, vymýšľala koktaily a robila aj výživovú poradkyňu.

Spätne sú to viac ako štyri roky, čo do KonFusion prišli prví hostia. Bolo to 15. júla, uprostred hlavnej sezóny. Podnik sa nachádza len sto metrov od pláže a má 15 stolov. Na lístku majú stabilne iba osem až desať jedál, predovšetkým sezónne špeciality, ale do ponuky „prepašoval“ aj kapustnicu či guláš.

Mário hneď dodáva, že najmä guláš je dosť žiadaný a medzi „hitovky“ patria aj ich tapas, šunka či krevety podľa brazílskeho receptu – s kokosovým mliekom, rajčinovým pretlakom a s troškou likéru. Pripravujú aj široký záber koktailov, majú tiež veľkú ponuku ginov, okolo tridsať druhov.

španielske tapas na brazílsky spôsob, ktoré pripravuje Slovák Z menu podniku. Foto: archív KonFusion

„Do reklamy sme nedali ani euro, ale na obsadenosť sme si nikdy nemohli sťažovať,“ klope na drevo. „Najlepšia reklama je to, čo o vás hovoria ľudia. A musí im nielen chutiť, ale musíte ich vedieť aj zabaviť, rozosmiať, ak neprišli v najlepšej nálade.“

Podnik dnes otvárajú až o osemnástej hodine, posledné nápoje podávajú o jednej v noci. Kedysi ťahali oveľa dlhšie šichty a končili aj o štvrtej ráno. „Ale Slováci k nám nikdy veľmi nechodili, za rok sa ich tu ukáže najviac desať,“ dopĺňa Mário. S manželkou dnes majú v tíme 5 zamestnancov z rôznych kútov sveta, dve Kolumbijčanky, Rusku, švagra z Brazílie a čašníčka je Argentínčanka.

„Čo plánujem ďalej?“ zopakuje Mário otázku. „Úplne ideálne by bolo, keby sme mali reštauráciu, ktorá by bola otvorená len štyri hodiny denne. Taká pokojnejšia robota, navarím, ľudia si pochutia a my sa nemusíme naháňať a ponocovať. A nie, Španielsko meniť neplánujeme, Slovensko mám síce veľmi rád, ale rodina je tu v Andalúzii, doma som už tu.“

Hlavné foto: archív KonFusion