Čo je pre niekoho odpadom, môže byť pre iného príležitosťou. Mladý startupista Jaroslav Michalko sa rozhodol na potravinovom odpade a jeho premene na krmivo pre hospodárske zvieratá vystavať vlastný biznis. Pomôcť mu v tom majú larvy.
To, nad čím ešte nedávno Európania zväčša vraštili obočie, sa dnes postupne stáva mainstreamom. Predaj potravín vyrobených z cvrčkov či lariev odobrila aj Európska únia, takže sa na trh dostávajú tyčinky, čipsy či orieškové maslá obsahujúce hmyzí proteín.
Výrobcovia a odborníci na ekológiu ich označujú za jedlo budúcnosti. Obsahujú totiž množstvo bielkovín, ktoré dokážu nahradiť konzumáciu mäsa. A navyše je chov hmyzu menej náročný na vodu či priestor ako hospodárske zvieratá.
Bohaté na bielkoviny
Vďaka vysokému obsahu proteínov a prospešných tukov si razí hmyz cestu aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá. „V prípade lariev muchy čiernej je to asi 40 % bielkovín v čerstvej biomase. Tento podiel dokážeme spracovaním lariev zvýšiť na viac ako 70 %. Hmyzia bielkovina je tiež v porovnaní s tou rastlinnou plnohodnotná, teda obsahuje komplexné zloženie aminokyselín,“ hovorí pre Forbes.sk zakladateľ startupu Bioconvert Jaroslav Michalko.
Dodáva, že larvy hmyzu sú veľmi efektívnym biokonvertorom živín. Napríklad na výrobu jednej tony čistej bielkoviny zo sóje potrebujete jeden hektár pôdy a množstvo ďalších vstupov (vody, pesticídov, hnojiva). Konečný výnos pritom značne závisí od poveternostných podmienok v danom roku a ďalších faktorov.
„V prípade chovu lariev hmyzu vieme rovnaké množstvo čistých bielkovín vyprodukovať na ploche menšej ako 100 štvorcových metrov, minimálne šesťkrát do roka. Spotrebujeme pritom iba zlomok vody v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom,“ opisuje startupista.
Hľadal krmivo pre sliepky
Nápad založiť startup, ktorý bude vyrábať krmivo pre zvieratá z lariev, však nevznikol na základe spomínaných čísel, ale na základe vlastnej potreby. Ako s úsmevom hovorí Michalko, bolo to vlastne náhodou.
Model je jednoduchý – potravinovými zvyškami nakŕmia larvy, ktoré sa potom stanú krmivom pre hospodárske zvieratá. Ilustračné foto: Freepik
Pôvodne si totiž chcel len zabezpečiť lacné a výživné krmivo pre sliepky, ktoré plánoval chovať vo svojej záhrade. „Vedel som, že sliepky milujú červíky. A červíky sú veľmi dobrým zdrojom bielkovín a dokážu sa živiť takmer čímkoľvek,“ vysvetľuje Michalko.
Navyše sa profesionálne venuje výskumu v oblasti biotechnológií a téma ekológie mu rovnako nie je vzdialená. Rozhodol sa preto podrobnejšie zistiť, ako zvyšky potravín premeniť na potravu pre hmyz, ktorý by sa následne mohol stať potravou pre hospodárske zvieratá.
Nekonečný kolobeh živín
„Tie by zase vyprodukovali potraviny pre ľudí a zvyšky by sa opätovne použili na ďalší cyklus produkcie potravín. Ide vlastne o nekonečný uzavretý kolobeh živín, ktorý v prírode funguje už milióny rokov,“ opisuje princíp svojho startupu.
Len v Európskej únii sa ročne vyprodukuje 90 miliónov ton potravinového odpadu, preto sa Michalko rozhodol využívať ho ako zdroj na produkciu bielkovinového krmiva. Podobné riešenia totiž v tropických krajinách bežne využívajú.
Chov hmyzu na biokonverziu. Foto: archív Jaroslava Michalka
Od bioodpadu po krmivo
Koncept Bioconvertu na jednej strane umožňuje zber a spracovanie potravinového odpadu a na druhej strane konverziu odpadu na čerstvú biomasu lariev, ktorá sa ďalej spracováva na suché krmivo vhodné na skladovanie.
To znamená, že startup spája odpadový manažment, chov hmyzu a výrobu konečného produktu pre farmárov. Konečným produktom sú čerstvé alebo spracované larvy muchy čiernej. Ako dodáva Michalko, technológiu ešte stále vyvíjajú a čoskoro sa chystajú testovať aj ďalšie druhy hmyzu.
Ich zákazníkmi tak nie sú len výrobcovia kŕmnych zmesí, ktorí kupujú larvy, ale aj spoločnosti, ktoré sú producentmi potravinového odpadu (supermarkety, stravovacie zariadenia, či samosprávy, ktoré sú od začiatku roka povinné separovať a zbierať biologicky rozložiteľný komunálny odpad). „Producenti platia za tonu odpadu, ktorý od nich odoberieme,“ vysvetľuje Michalko.
Úspešný inovátor
Tento model zaujal aj porotcov predakceleračného programu EIT Jumpstarter, podporovaného Európskym inovačným a technologickým inštitútom, ktorý vyhľadáva talenty a tímy s vysokým potenciálom. V ročníku 2021 triumfoval Bioconvert v kategórii New European Bauhaus.
Minulý rok sa Jaroslavovi Michalkovi podarilo spolu s kolegom Tomášom Jamborom vyhrať aj slovenské kolo súťaže EIT Food Innovation Prizes s projektom jednorazových kompostovateľných riadov vyrobených zo zvyškov, ktoré ostanú po spracovaní rastlín.
Startupista vedie aj výskumný projekt na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, ktorý vyvíja technológie na výrobu kompostovateľných riadov.
„Z dlhodobého hľadiska sa takýmto riešeniam pravdepodobne nevyhneme. Počet ľudí na planéte stále rastie a prírodné zdroje na pestovanie plodín sú limitované a ubúdajú. Našťastie, príroda nám vždy ponúkne riešenia na najväčšie výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme, treba ju len viac rešpektovať, chrániť a učiť sa z nej,“ uzatvára.