Verejná debata o dôležitých témach na Slovensku prakticky neexistuje, namiesto nej sa riešia trápnosti a banality.
Riešime utekajúceho šéfa rady Fondu na podporu umenia a zelený krík, ale pritom nám uteká niečo iné. Rozbehnutý vlak v každom dôležitom odvetví, na ktoré sa pozrieme. Zoberme si svojich susedov.
Poľská ekonomika nabrala také tempo, že môžeme len závidieť. Alebo sa môžeme zamyslieť nad tým, prečo slovenskí študenti odchádzajú na české univerzity. Porovnanie zdravotníctva u nás a v Českej republike je zase niečo, čo vám môže oprávnene spôsobiť depresiu.
Ešte horší je pohľad na verejnú debatu na Slovensku. Najintenzívnejšie sa za posledné obdobie diskutovalo o nevydarenom šprinte bývalého šéfa Fondu na podporu umenia alebo o natieraní kríka na zeleno a podobných banalitách. Pozrime sa, ako verejná diskusia funguje v civilizovanom svete, z ktorého sa, zdá sa, snažíme vymaniť. Rozdiel je desivý.
Ten, kto sleduje svetovú politiku, vie, že pred pár týždňami sa zmenila vláda vo Veľkej Británii. Premiéra Keira Starmera vystriedal jeho stranícky kolega Andy Burnham.
Nový premiér na svojej prvej tlačovke neplačkal a nevenoval sa svojim predchodcom a tomu, čo všetko urobili zle. Áno, povedal, že krajina podľa neho nejde správnym smerom, ale väčšinu času venoval tomu, že ponúkol svoju víziu toho, čo má Veľká Británia urobiť a zmeniť, aby sa zlepšila životná úroveň jej obyvateľov. A čo treba urobiť, aby Briti mohli byť na svoju krajinu opäť hrdí.
Všetky britské denníky v najbližších dňoch vo viacerých článkoch rozoberali jednotlivé plány vlády a ich dosah na spoločnosť a na krajinu. A tiež nového premiéra upozornili napríklad na problémy s plánovanou amnestiou.
Čuduj sa svete, premiér ich nenapadol a neurážal, ale prisľúbil, že jeho vláda sa na možné negatívne vplyvy amnestie pozrie.
Verejný tlak na potrebné zmeny však nevytvárajú iba médiá. Pridať sa musia aj iné zložky spoločnosti.
Ak sú školstvo a zdravotníctvo dva segmenty, na ktorých všetkým záleží, tak je na učiteľoch a lekároch, aby sa nahlas ozvali a povedali, aké opatrenia potrebujú, aby sa pohli vpred. A na nás ostatných je, aby sme ich počúvali a pomohli im.
Mlčať už nesmie ani biznis. Podnikatelia trpia konsolidačnými opatreniami a vysokými nákladmi napríklad aj na zamestnávanie ľudí. Na Slovensku máme stovky úspešných firiem. A tí, ktorí dokázali vybudovať fungujúcu firmu, vedia, čo potrebujú, aby podnikateľské prostredie na Slovensku prekvitalo a pomáhalo tak celej krajine.
Podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršuje. Do slovníka malých i väčších firiem sa čoraz častejšie vracia spojenie neuhradená faktúra. Náklady na zamestnancov už začínajú zahraničné firmy motivovať k presúvaniu výroby do iných krajín. Ak tento exodus nezastavíme hneď, budeme sa následkami zaoberať dlhé roky.
V rozhovoroch s podnikateľmi počúvame, aké problémy ich trápia, ale aj to, aké opatrenia potrebujú, aby sa mohli nadýchnuť a rozvíjať biznis. Je čas povedať to politikom nahlas.
O rok, pár mesiacov bude pre Slovensko životne dôležité voliť tak, aby na Úrad vlády prišiel premiér, ktorý nezačne útokmi, ale predstaví aspoň akú-takú víziu pre Slovensko. A začne ju napĺňať.
Či volíme napravo alebo naľavo, všetci by sme sa na základe situácie, v ktorej sa naša krajina nachádza, mohli zhodnúť, že Slovensko potrebuje reštart. A urobiť ho treba ešte v čase, kým je šanca, že po vynútenom vypnutí sa opäť zapne a nebudeme ho musieť preberať z klinickej smrti.
