Slovensko hlási rekordný počet registrácií elektromobilov aj rýchly rast nabíjacej infraštruktúry. Za Európou však stále výrazne zaostávame. Exkluzívny prieskum Ipsosu pre Forbes Slovensko ukazuje, že pri kúpe ďalšieho auta by si čisto elektrický pohon vybralo iba šesť percent Slovákov. Najväčšou prekážkou zostáva cena, rozhodovať však bude aj dostupnosť nabíjania, dojazd a schopnosť automobilového priemyslu prispôsobiť sa novej konkurencii.
Na rozdiel od benzínových či dieselových áut ich na cestách počas bežnej premávky takmer nepočuť. Sú pomerne tiché a chýba im špecifický zvuk klasického motora. Vidieť – či skôr počuť – to už možno najmä v čínskych mestách, kde počet vozidiel bez zvuku motora v poslednom období rapídne stúpol.
Aj štáty Európskej únie sa ako celok zhodli, že ide o udržateľné riešenie do budúcnosti a automobilové závody v Európe i vo svete mohutne prechádzajú na produkciu áut s elektrickým pohonom. Tichý, ale razantný nástup elektromobility však v jednotlivých krajinách prebieha rôznym tempom.
Na Slovensku priniesol rozvoj elektromobility v prvom polroku 2026 rekordné výsledky. Aj napriek tomu však krajina stále zaostáva za štátmi Európskej únie.
V tej sa za ten istý čas zaregistrovalo vyše 1,2 milióna nových elektromobilov s vyše pätinovým podielom na trhu. Výrazný nárast zaznamenali Francúzsko, Nemecko a Dánsko, teda tri zo štyroch najväčších trhov medzi európskou dvadsaťsedmičkou. Miernejšie rástlo aj Belgicko.
800
Ako je na tom Slovensko
Na slovenských cestách jazdilo ku koncu júna už viac ako 33-tisíc elektromobilov vo všetkých kategóriách. Bolo to takmer o dve tretiny viac ako pred rokom. Za šesť mesiacov pribudlo na cestách takmer sedem tisíc osobných elektromobilov, čo bolo medziročne takmer o polovicu viac.
„Jún dokonca priniesol historický rekord 1 342 registrácií batériových elektrických áut a prvýkrát sa stalo, že počet nových elektromobilov tesne prekonal individuálny dovoz,“ konštatuje Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
Napriek týmto na prvý pohľad pozitívnym štatistikám to podľa Križanského neznamená, že Slovensko dobehlo v počte registrácií Európu. Slovenský automobilový trh aj naďalej zostáva orientovaný najmä na tradičné formy pohonu, vyplynulo aj z exkluzívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Forbes Slovensko.
„Elektromobilita si zatiaľ získava skôr menšinovú podporu,“ hovorí pre Forbes Slovensko Nina Brúderová z prieskumnej agentúry Ipsos na Slovensku, ktorá má na starosti PR Executive Marketing & Communications.
Agentúra Ipsos vypracovala pre slovenskú edíciu magazínu Forbes exkluzívny prieskum. Dáta zbierala online na reprezentatívnej vzorke 1 061 respondentov a respondentiek od 18 rokov v druhej polovici augusta.
FOTO: UNSPLASH / Michael Fousert
E-auto či benzín? Vyhráva benzín
Výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre Forbes Slovensko sú pomerne jednoznačné. Ak by zákazníci na Slovensku v najbližšom roku kupovali nové auto, najčastejšie by siahli po benzínovom pohone. Zvolili by si ho takmer dve pätiny ľudí.
Na druhom mieste by sa umiestnili naftové vozidlá a hybridné automobily, ktoré by preferovala zhodne približne šestina populácie. Plug-in hybridný pohon aj čisto elektrický pohon by si vybralo len šesť percent obyvateľstva v krajine.
Podobný obraz ukazujú aj postoje k elektromobilom. Pri kúpe ďalšieho auta by elektromobil zvažovala približne tretina populácie. Desatina respondentov uvádza, že by elektromobil určite zvažovala, ďalšia viac ako pätina by ho skôr zvažovala. Naopak, viac ako polovica opýtaných tvrdí, že by elektromobil pri ďalšej kúpe auta nezvažovala.
„Výsledky ukazujú, že elektromobily síce oslovujú časť slovenských spotrebiteľov, väčšina populácie však zatiaľ zostáva voči tejto technológii rezervovaná. Najvýraznejším faktorom, ktorý by mohol podporiť záujem o kúpu elektromobilu, je nižšia obstarávacia cena vozidla,“ dodáva Brúderová.
Dôležitú úlohu podľa výsledkov prieskumu Ipsosu zohrávajú aj praktické aspekty používania elektromobilov – napríklad dojazd na jedno nabitie a prevádzkové náklady.
Časť respondentov by ocenila tiež možnosť domáceho nabíjania, hustejšiu sieť nabíjacích staníc či rýchlejšie nabíjanie. Ekologické dôvody patria medzi motivácie pre 13 percent opýtaných.
„Zároveň sa ukazuje, že pomerne významná časť populácie je voči elektromobilom principiálne skeptická. Až 28 percent respondentov uviedlo, že by ich ku kúpe elektromobilu nepresvedčil žiadny z aspektov,“ doplnila Brúderová.
Cena rozhoduje o všetkom
Rozhodujúcim faktorom, prečo si ľudia nechcú kupovať elektromobily, je stále cena. Tá podľa výsledkov exkluzívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Forbes Slovensko respondentov od kúpy odrádza najviac.
„Na Slovensku je kúpna sila oproti západoeurópskym krajinám nižšia,“ hovorí Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord, podľa ktorého je návratnosť nákupu elektromobilu pre väčšinu Slovákov horšia oproti tradičnému pohonu a ešte niekoľko rokov bude.
Podľa Martina Šebestu z časopisu auto motor a šport sa rozdiely v cenách nových automobilov so spaľovacím a s elektrickým pohonom už pomaly zmenšujú. Na cenu podľa neho najviac vplýva veľkosť batérie a technologická náročnosť konštrukcie a výbavy vozidla. Tvrdí, že elektromobily už majú v základnej cene často zahrnutú bohatšiu výbavu – tepelné čerpadlo, pokročilé asistenčné a komfortné systémy, za ktoré sa pri spaľovacích verziách pripláca. Pri dorovnaní výbavy sa reálny rozdiel zmenšuje.
Konkrétne porovnanie podľa Šebestu hovorí, že medzi malými a mestskými autami tvorí rozdiel šesť až deväť tisíc eur, v prípade crossoverov, ako napríklad Škoda Kamiq a Škoda Epiq, ide o rozdiel 5 550 eur, medzi veľkými SUV ako Škoda Kodiaq a Škoda Peaq je to rozdiel 18-tisíc eur, no a rozdiel medzi BMW X3 za 60 520 eur a BMW iX3 sa zmenšil na 1 700 eur.
„Dostupnosť vozidiel je však len časťou rovnice. Dosiahnutie skutočného masového trhu si bude vyžadovať aj nižšie výrobné a energetické náklady, rozsiahlejšiu nabíjaciu infraštruktúru a cielenú podporu, ktorá sprístupní vlastníctvo elektromobilu širšej časti populácie,“ upozorňuje Camille Lamarque, media relations manager združenia ACEA.
Európske združenie poukazuje aj na ďalšie významné faktory, medzi ktorými sú celkové náklady na vlastníctvo. „Spotrebitelia pri rozhodovaní, či je elektromobil ekonomicky výhodný, zohľadňujú náklady na elektrinu, údržbu aj budúcu predajnú hodnotu vozidla,“ dodáva Lamarque. Jazdené elektromobily podľa Šebestu strácajú na hodnote rýchlejšie ako spaľovacie autá. „Na Slovensku dnes kúpite trojročné elektromobily často za menej ako polovicu ich pôvodnej ceny,“ konštatuje.
Napríklad v Nórsku tvorili v prvých troch štvrťrokoch 2025 plne elektrické vozidlá až 95 percent predaja, zatiaľ čo na Slovensku len štyri percentá. Nórsku to umožnila kombinácia stimulov pre elektromobily a investovanie do infraštruktúry.
„Náklady na batérie a energiu udržiavajú výrobu elektromobilov relatívne drahou, zatiaľ čo ceny nabíjania a dostupnosť infraštruktúry sa medzi členskými štátmi výrazne líšia,“ konštatuje Lamarque, podľa ktorej zníženie počiatočných nákladov aj nákladov na prevádzku elektromobilov bude preto kľúčové pre rast dopytu.
Dodáva, že neexistuje jeden konkrétny dátum, keď sa elektromobily zrazu stanú masovým produktom. „Pôjde o postupný proces a výrobcovia už dnes rozširujú ponuku cenovo dostupnejších modelov,“ vraví.
FOTO: UNSPLASH / Michael Marais
Infraštruktúra: je pripravená?
Nástupu elektromobilov na Slovensku môže brániť aj infraštruktúra. Ako však upozorňuje Slovenská asociácia pre elektromobilitu, na Slovensku bolo ku koncu júna viac ako 3 700 verejných nabíjacích bodov na vyše 1 300 lokalitách s celkovým výkonom 343 megawattov. Medziročne podľa asociácie počet bodov vzrástol takmer o tretinu, no celkový výkon siete o viac ako 110 percent.
Problém je však inde. Na Slovensku chýba dostupné pomalé nabíjanie tam, kde ľudia reálne pracujú a bývajú. Na mnohých sídliskách postavených ešte za socializmu infraštruktúra chýba.
Práve podľa Šebestu by malo zmysel podporovať rozvoj pomalej nabíjacej infraštruktúry v rezidenčných oblastiach. „Elektromobil má okrem nulových lokálnych emisií skleníkových plynov v mieste, kde práve jazdí, najväčšiu výhodu pri nákladoch na prevádzku v prípade pomalého domáceho nabíjania,“ konštatuje Šebesta.
Na dôležitosť infraštruktúry pri bytových domoch a v mestách upozorňuje aj spoločnosť ZSE Drive. Na Slovensku podľa nej existuje veľa ľudí, ktorí bývajú v bytoch bez vlastnej garáže.
„Ak má byť elektromobilita dostupná širšiemu trhu, musíme riešiť aj túto skupinu zákazníkov. To si vyžaduje jasnejšie pravidlá pre nabíjanie v bytových domoch, verejný priestor a spoluprácu so samosprávami,“ vraví Martina Mjartanová, vedúca úseku Business Development e-mobility ZSE Drive.
Cena pri nabíjaní elektromobilu na trhu nie je jednotná. Podľa Šebestu závisí od poskytovateľa elektrickej energie a uzatvorenej zmluvy. Domáce nabíjanie z verejnej siete s výkonom do 11 kilowattov stojí do 20 centov za kilowatthodinu, pomalé verejné nabíjanie s výkonom do 22 kilowattov stojí približne do 50 centov.
Pri verejnom rýchlom nabíjaní s výkonom do 50 kilowattov už ide o cenu do 60 centov a verejné rýchle nabíjanie s výkonom nad sto kilowattov, ktoré automobilky udávajú ako referenciu, ako rýchlo sa ich auto nabije, stojí do 80 centov.
Dve distribučné spoločnosti – Západoslovenská distribučná i Východoslovenská distribučná – tvrdia, že distribučná sústava je podľa nich pripravená na postupný rast počtu elektromobilov na Slovensku. Môžu však vznikať úzke miesta.
Problémom teda nemusí byť nedostatok elektriny ako takej, ale skôr to, kde a za akých podmienok ju možno dostať k autu. „Najväčšie úzke miesta spravidla nevznikajú na úrovni celej elektrizačnej sústavy, ale lokálne,“ hovorí Miloš Nagy, riaditeľ asset manažmentu ZSD a VSD.
Pri domácom a rezidenčnom nabíjaní ide podľa Nagya predovšetkým o kapacitu nízkonapäťových vedení a distribučných transformátorov, najmä ak sa v jednej ulici, obytnej zóne alebo lokalite súčasne nabíja väčší počet vozidiel.
„Pozorne sledujeme negatívne príklady v mestách ako Utrecht, Rotterdam, Londýn alebo Oslo. V týchto lokalitách je nárast elektromobilov kombinovaný s nárastom počtu tepelných čerpadiel a všeobecným nárastom spotreby elektriny. Tieto príklady sú pre nás dobrým učebným materiálom,“ dodáva Nagy.
800
Vplyv na priemysel
Elektrifikácia automobilového priemyslu prichádza v čase, keď je slovenská ekonomika silno naviazaná na automobilovú výrobu. Tvorí približne 10 až 11 percent hrubého domáceho produktu. Automobilový priemysel tvorí desiatky percent z celkového vývozu.
Aj preto podľa Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, nie je pre Slovensko rizikom iba prechod na elektromobilitu, ale najmä nesúlad medzi rýchlosťou zmeny dopytu a schopnosťou automobiliek a dodávateľov sa jej prispôsobiť.
„Pre Slovensko je preto dôležité nielen udržať výrobu áut, ale aj čo najväčšiu časť dodávateľského reťazca a pridanej hodnoty,“ mieni Kočiš. Hoci ľudia na Slovensku ešte elektromobily vo veľkom nekupujú, automobilové závody v krajine ich čoraz viac produkujú.
Aktuálne sa v krajine vyrába viacero modelov elektrických áut. Dramatickou zmenou za ostatné obdobie prešiel žilinský závod Kia, ktorý začal produkovať vozidlá EV4 a EV2. Svoju výrobu pripravuje aj švédska automobilka Volvo v košickom závode, kde tiež plánuje produkovať elektrické vozidlá.
Napriek tomu je automobilový priemysel v krajine pomerne vysoko zraniteľný. Závody na Slovensku vyrábajú predovšetkým na vývoz a s čínskymi výrobcami preto nesúťažia iba na Slovensku, ale najmä na európskom a globálnom trhu. Autá vyrobené v Číne podľa Kočiša už v roku 2025 predstavovali približne pätinu predaja batériových elektromobilov v Únii a sedem percent celého trhu nových áut.
„Čínska konkurencia pritom nie je iba otázkou nižšej ceny, ale aj silnej pozície v batériách, rýchlosti vývoja nových modelov, softvéru a výrobnej efektívnosti. Európske vyrovnávacie clá vo výške 7,8 až 35,3 percenta tento tlak čiastočne zmierňujú, ale dlhodobý problém konkurencieschopnosti neriešia,“ uzatvára Kočiš.
