Ocenenia majú svojich majiteľov. Konkrétne laureátov Diamantov slovenského biznisu, ktoré aj tento rok udeľoval magazín Forbes. Pozrite si, kto sú najzdravšie rastúce malé a stredné firmy v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Podobne ako v minulosti, aj 14. ročník podujatia Diamanty slovenského biznisu sa niesol v slávnostnom duchu. Magazín Forbes ocenil zdravo rastúce firmy v štyroch kategóriách: Bratislava, Západ, Stred a Východ.
Rebríček zostavovala aj tento rok spoločnosť Finstat a vyhodnocovali ho spoločnosti Enterprise Investors a PwC.
Potrebujeme nové nápady
Okrem galavečera sa víťazi a pozvaní hostia mohli zúčastniť na dvojdňovom programe v Kursalone v Trenčianskych Tepliciach, kde sa mohli prebiehali diskusie či workshopy. Na popoludňajšej konferencii sa diskutovalo napríklad aj o tom, kto podrží slovenské firmy, ako plánovať v neistých časoch či ako sa firmy prispôsobili fungovaniu online.
„Na Slovensku sa už nemôžeme spoliehať na to, že nás potiahnu investície zo zahraničia a svetový rast. Už nemôžeme byť len tou dielničkou. Musíme si vymyslieť niečo vlastné, lebo ak sa budeme naďalej spoliehať na to, čo som spomenul, pravdepodobne budeme čoskoro sklamaní,“ upozornil v úvode konferencie hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth.
Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec zasa odporúča budovať biznis skôr lokálne. „Časy, keď slovenský startup vymyslel niečo skvelé, no vyrábal to v Číne, sú už zrejme za nami. Preto podnikateľom odporúčam skôr lokalizáciu ako globalizáciu,“ hovorí.
Oravec zároveň očakáva, že ekonomické trendy budú naďalej negatívne. Preto podnikateľom odporúča pozerať sa na svoj biznis s odstupom a nie v horizonte rokov, ale skôr desaťročí.
Sústrediť sa na riešenia
„V biznise sa to väčšinou skončí presne tak, ako sa nastavíme,“ hovorí Andrej Viceník, člen predstavenstva a riaditeľ úseku Firemného bankovníctva VÚB banky. Dôležité je to podľa neho aj v súčasnej kríze. Na Slovensku vraj o aktuálnych problémoch veľa hovoríme, no robíme málo preto, aby sme krízu riešili.
„Slovensko je stále energeticky sebestačnou krajinou a mohlo by byť aj potravinovo sebestačné. To sú výborné základy pre zlé časy, akými zrejme bude aj rok 2023. No namiesto debát o vojne, korone a kríze, ktoré nás trápia, si skúsme chopiť iniciatívy a pomôcť si sami.“
Podľa zástupcov diamantových firiem Pavla Ďuriša z Destavu a Stanislava Kovaroviča z Kovianu je v krízach dôležité plánovať. „Veľa sme investovali do nových skladových priestorov a snažíme sa predzásobiť na trištvrte roka až rok, aby sme si vedeli chod firmy naplánovať a vyhli sme sa turbulentným zmenám,“ hovorí Stanislav Kovarovič.
Kľúčový kapitál sú zamestnanci
Tretí panel sa týkal ďalšej krízy, ktorá roky trápi podnikateľov nielen na Slovensku. „Na trhu u nás ročne ubúda asi 30 000 zamestnancov – migráciou aj starnutím populácie,“ upozornil Jakub Fekiač, konateľ HR firmy Edgar Baker.
„Srbsko a Ukrajina prechádzajú demografickou krízou rovnako ako my. Dlho pre nás boli dobrým zdrojom zamestnancov, no v dôsledku vojny je tu aj veľa ľudí, ktorí sú tu nedobrovoľne, a mali by sme rátať s tým, že najneskôr po vojne sa budú chcieť vrátiť a pomôcť svojej vlastnej krajine.“
Výzvou pre rastúce firmy je aj príchod generácie Z na pracovný trh. „Mladšia generácia je, povedala by som rozmaznanejšia. Chcú sa čo najmenej narobiť a chcú byť čo najlepšie ohodnotení. My sme ale začínali ako malá firma a boli sme zvyknutí si pomáhať vo všetkom, čo bolo treba. Veľkou výzvou je pre nás dnes napríklad prepájanie pracovných tímov,“ priznala Lucia Oravcová z Pharmagal – Bio.
Konateľ spoločnosti Swida Innovative podnikateľom odporúča dávať pri nábore nových zamestnancov dôraz na soft skills. „Vieme, akých ľudí chceme a vieme, že to, akých ľudí získame, je pre nás kľúčové. Preto ako zamestnávateľ musíme byť prispôsobiví, ponúkať férovú odmenu a dávať zamestnancom priestor, aby sa zladili s fungovaním a hodnotami firmy.“
Inovujeme, až keď musíme
S náborom nových zamestnancov úzko súvisí aj systém riadenia firmy. S inováciami prístupov a firemnej kultúry majú ale slovenské a české spoločnosti podľa Iva Doležala problém. „Každá firma má niečo, v čom je dobrá. Core biznis, na ktorom vyrastie a v čom sa odlišuje od konkurencie,“ vysvetľuje.
„Rastú z malých a rodinných firiem a zamestnanci majú s vedením často aj neformálne vzťahy. No keď majú zrazu tisíce zamestnancov, prestane im to fungovať. A až vtedy sa začnú zamýšľať nad svojou efektivitou.“
Podobná situácia bola podľa jedného z konateľov Tibora Mészárosa aj vo firme Compass, ktorá sa pýši titulom Diamant slovenského biznisu z roku 2021. „My sme síce mali nastavené systémy riadenia, no keď do firmy prišiel nový majiteľ z Nemecka, zaujímali ho aj trochu iné dáta a štatistiky než bankárov.“
Príbeh predáva
Kostlivcov v skrini podľa majiteľa firmy Gevorkyan odhaľujú aj konzultanti, ktorí firmám pomáhajú so vstupom na burzu. Firma Artura Gevorkyana je totiž jediná slovenská firma na burze aj prvá slovenská firma, ktorá v Prahe vydala dlhopisy.
„Na burzu sme vstúpili preto, lebo si chceme udržať majoritu. Všetci nám hovorili, že sme ideálna firma pre investorov. No ja som bol osem rokov v armáde a svoje limity poslúchania som vyčerpal. Nikto mi teda nehovorí, ako mám svoju firmu riadiť,“ smeje sa majiteľ diamantovej firmy z roku 2021. „Na druhej strane je stále na mne aj všetka zodpovednosť.“
Martin Chocholáček, viceprezident Enterprise Investors pre slovenský a český trh, prirovnáva úspech Gevorkyanu na burze s valuáciou 30 miliónov k zázraku. Upozorňuje tiež, že vstup na burzu je dlhodobý a zložitý proces, ktorý nie je vhodný pre každého.
„Ísť na burzu preto, aby som sa zbavil podielu a mohol mať konečne pokoj, nie je dobré a ťažko sa to predáva,“ dopĺňa vedúci partner z Havel & Partners Jan Topinka. „Na burzu sa môžu dostať aj firmy, ktoré nemajú za sebou svetoborné výsledky. Oveľa dôležitejší je ich príbeh. Presvedčiť ľudí, že táto firma je dobrá investícia do budúcnosti. To im ale nemôžete sľúbiť, ak sa z nej chystáte odísť.“
E-commerce nie je pre každého
V záverečnom paneli konferencie pri Diamantoch slovenského biznisu diamantové firmy diskutovali o tom, čomu vďačia za svoj úspech a ako plánujú expandovať. Veronika Ferulíková zo spoločnosti Kondela vyzdvihuje, že nábytková firma investovala do e-commerce ešte pred príchodom pandémie. „E-commerce je dnes aj najjednoduchší a najrýchlejší spôsob ako expandovať na zahraničné trhy.“
Výkonný riaditeľ Minit Slovakia vysvetľuje, že pre pekárne je e-commerce zatiaľ neefektívny. „Počas pandémie sme ho vyskúšali, no popiera to, ako sa má pečivo predávať – čerstvé, chrumkavé, najlepšie ešte teplé,“ hovorí Ladislav Ambrovics a dopĺňa, že ako pre rodinnú firmu je pre nich úspech to, že majú nástupnícku generáciu.
Konateľ spoločnosti Ximea Michail Klimkovič úspech svojej firmy vidí najmä v tom, že sa venuje niečomu, čo nerobí nikto iný. „Ako technologicky nadšených ľudí nás to takto baví. Každý týždeň sa dozvieme veci, o ktorých sme predtým netušili. Nové technológie – čipy, senzory… Toto je naša expanzia.“
V rebríčku sa nachádzajú firmy bez zahraničného kapitálu, ktoré museli minimálne tri roky vykázať aj zisk a tržby v rozmedzí 5 – 50 miliónov eur. Okrem toho sa hodnotili aj počet zamestnancov či rast ich tržieb. Pozrite si, kto sa tento rok ocitol medzi ocenenými.
„Sme tu prvýkrát a páči sa nám to, že sme aj prvý v našom regióne. Budeme sa stále snažiť byť ešte lepší,“ povedal po prevzatí ocenenia syn zakladateľa spoločnosti Mirek Jakub Mirek. Tá si odniesla prvenstvo v regióne Východ.
Ocenení – Bratislava
Ocenení – Západ
Ocenení – Stred
Ocenení – Východ
Špeciálne ocenenie
Ocenenie pre Inovatívnu firmu roka odovzdal Marcel Gajdoš, generálny riaditeľ VISA pre Česko, Maďarsko a Slovensko. Tento rok ho získala spoločnosť Ximea. „Nemám slov, nečakal som to. Ale je to zadozučinenie, keďže inovácie sú niečo, na čom si zakladáme,“ povedal pri preberaní ocenenia konateľ spoločnosti Michail Klimkovič.