Najskôr spolu priniesli z olympiády v Paríži bronz, potom sa jeho zverenec Matej Beňuš stal celkovým víťazom svetového pohára a nakoniec zaznamenal veľký úspech aj on sám. Matúš Hujsa sám získal v roku 2024 titul slovenskej maratónskej jednotky.
Je päť hodín ráno a Matúš Hujsa sa práve prebúdza. Bez budíka. Pravidelne, každý deň. Či je pracovný týždeň alebo víkend, či sa nachádza doma alebo v zahraničí, má po maratóne alebo finálovej jazde na olympiáde, zo skorého ranného vstávania si vytvoril návyk. Následne si ide zabehať.
„Aj keby som mal ísť behať o tretej v noci, tak by som išiel, aby som stihol všetky pracovné povinnosti počas dňa a nevynechal tréning. Beh je pre mňa rutina, bez ktorej si neviem predstaviť deň,“ hovorí Matúš Hujsa.
Síce jeho slová znejú, akoby behal len pre čistenie hlavy, ale výsledky sú – nechtiac – výrazne iné. Týždenne nabehá od 150 do 190 kilometrov a aktuálne patrí medzi najlepších vytrvalcov na Slovensku. Je zamestnaný v Športovom centre polície, nemá dostatok času na regeneráciu, zje litre zmrzliny mesačne a takmer polovicu roka je s Matejom Beňušom odcestovaný na pretekoch a sústredeniach.
Matúš Hujsa spolu s Matejom Beňušom na olympiáde v Paríži. Zdroj: Archív Matúša Hujsu
Bronzový deň
Aj keď Slovensko prinieslo z letnej olympiády v Paríži historicky najmenej cenných kovov, stále sa mohlo stať, že nebude mať žiaden. Jediný medailista a najväčšia nádej Matej Beňuš bol ešte pred finálovou jazdou na predposlednom jedenástom mieste.
„Vychováva troch synov, takže s pevnou psychikou musí byť za dobre,“ povedal komentátor Pavol Gašpar pri vysielaní jednej z vodnoslalomárových jázd. Na jeho slová napokon prišlo aj pri zvyšnom pretĺkaní sa za olympijským bronzom.
Ak sa Matej Beňuš pri deťoch naučil byť pokojný v každej situácii, tichú myseľ vo finále akoby našiel.
Matejovi Beňušovi sa v rozjazdoch nedarilo, v semifinále sa dvakrát dotkol bránky a do finále sa ledva prebojoval. Ak sa teda pri deťoch naučil byť pokojný v každej situácii, tichú myseľ vo finále akoby našiel. Po sérii jázd s trestnými sekundami v ňom prvýkrát neurobil žiadnu chybu a do cieľa prišiel v takom dobrom čase, že mu dlho patrilo priebežné prvenstvo. „Bol to veľký stres a kruté čakanie na jazdy súperov,“ spomína hlavný tréner Matúš Hujsa.
