17. októbra 2021

S príchodom bitcoinu svet objavil nový druh digitálneho, nesfalšovateľného a prevoditeľného majetku. No pracovať priamo s bitcoinovým softvérom nechcel každý, pretože to bolo pomerne zložité. Odvtedy sa však situácia zmenila, pribudli ďalšie kryptomeny aj užívateľsky priaznivé formy investovania a uchovávania. Poďme si o nich povedať viac.

Spočiatku to boli papierové peňaženky, ktoré ukladali kľúče k bitcoinom vo vytlačenej podobe, teda úplne mimo dosahu hekerov a bez možnosti zabudnúť heslo. Ich problémom však bola citlivosť na fyzické odcudzenie či stratu, ako sa to stalo napríklad programátorovi Stefanovi Thomasovi.

Prvé hardvérové peňaženky

V roku 2017 nastal veľký bull run, kedy boli kryptomeny intenzívne medializované a verejnosť začala vo veľkom obchodovať. Trh vtedy narástol takmer 50-násobne v priebehu 12 mesiacov.

To by sa, zrejme, nemohlo stať, ak by neprišli v roku 2014 hardvérové peňaženky ako Trezor a Ledger. Práve vďaka nim bolo možné kryptomeny držať omnoho bezpečnejšie. Umožnili totiž uchovávať kľúče ku kryptomenám oddelene od internetu na zabezpečených čipoch. Zároveň ich používanie bolo užívateľsky prívetivé. Bez tejto inovácie by väčší príliv kapitálu zrejme nenastal.

Riešenia pre firmy a inštitúcie

Charakter kryptomien ako majetku „na doručiteľa“ bol však stále obrovským problémom pre firmy a inštitúcie, ktoré s nimi pracovali. Burzy sa dostávali opakovane do problémov vďaka hekerským útokom.

Reklama

Medzi hlavné výzvy patrila ochrana kľúčov pred stratou a nelegálnym použitím, nemožnosť nastaviť robustné autorizačné toky alebo získať poistenie pred útokom či spreneverou.

Toto sa zásadne zmenilo s príchodom technológií inštitucionálnej správy kryptomien. Nad samotnými „kľúčmi od blockchainu“ sa vytvára nová vrstva šifrovania v podobe autorizačných kľúčov vydávaných na meno konkrétnym osobám.

Vďaka tomu krypto platby už nezávisia od jedného človeka, ale je možné nastaviť robustný systém, ktorý umožňuje zahrnúť viacerých ľudí či dokonca celé oddelenia podľa nastaviteľných podmienok, ako je napríklad výška platby či charakter adresy, na ktorú platba odchádza. Vďaka zníženiu neistoty pri správe kryptoaktív už boli vyvinuté aj pomerne efektívne poistné produkty.

Príklad z praxe

Spoločnosti majú často nastavené, že platbu do výšky 1 bitcoinu musia podpísať dvaja ľudia z oddelenia platobného styku. Nad 1 bitcoin sú potrebné 3 podpisy a nad 10 bitcoinov je potrebný navyše podpis člena predstavenstva.

Únik z klasických finančných trhov

Preto je pochopiteľné, že práve sem smerujú v súčasnosti investície rádovo v miliardách dolárov (napríklad Fireblocks, Curv alebo Ledger). Investormi sú často bankové domy, ktoré si takto pripravujú pôdu pre vstup do odvetvia kryptomien v horizonte niekoľkých rokov.

Druhou veľkou oblasťou investícií sú technológie blockchainovej analýzy, ktoré výrazne redukujú riziko použitia kryptoaktív na ilegálne účely. V roku 2020 bolo s kriminálnou aktivitou asociovaných už len približne 0,3 % objemu transakcií.

Úschovné služby a zmenárne, postavené na kombinácii technológií inštitucionálnej úschovy a analýzy blockchainu, dokážu veľmi bezpečne prijímať a spravovať obrovské hodnoty. Vďaka tomu sa kryptomeny stávajú súčasťou bankového a investičného systému.

S odstupom niekoľkých rokov sa to môže pretaviť do zásadného prítoku nového kapitálu do kryptomien a trh tak môže narásť mnohonásobne oproti súčasnej veľkosti.

Nahráva tomu nepriaznivá situácia na klasických finančných trhoch – kombinácia vysokej zadlženosti, nízkych či záporných úrokov a stúpajúcej inflácie bude podnecovať útek od hotovosti a dlhopisov do reálnych a digitálnych aktív. Vďaka rastúcej bezpečnosti bude medzi hlavné destinácie popri akciách a nehnuteľnostiach patriť aj bitcoin a niektoré ďalšie kryptomeny.

Ako je možné ukladať kryptomeny

  • Softvérová / mobilná peňaženka: ponúka vysokú flexibilitu a možnosť ľahko realizovať platby, ale má nižšiu bezpečnosť.
  • Papierová / kovová peňaženka: umožňuje ukladať kľúče úplne mimo online priestoru na fyzických nosičoch. Tento spôsob je však citlivý na fyzické odcudzenie a neumožňuje vykonávanie platieb bez predchádzajúceho importovania do softvérovej peňaženky.
  • Hardvérová peňaženka: ukladá kľúče na zabezpečených čipoch a ponúka kompromis medzi softvérovou a papierovou peňaženkou.
  • Inštitucionálna správa: zahŕňa autorizačné kľúče vydávané konkrétnym osobám s nastaviteľnými oprávneniami a ľahkú a transparentnú auditovateľnosť treťou stranou.

Juraj Forgács je zakladateľom a riaditeľom Fumbi Network, startupu prinášajúceho jednoduché a bezpečné investovanie do kryptomien pre širokú verejnosť. Vyštudoval Fakultu medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave, roky pracoval ako finančný analytik, ekonóm a finančný manažér pre medzinárodné spoločnosti. Keďže Juraja napĺňa vzdelávanie o kryptomenách a investovaní, ľudia ho poznajú aj z rôznych eventov a konferencií, na ktorých pravidelne prednáša.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?