Andrea Vadkerti kedysi patrila k najznámejším tváram slovenského televízneho spravodajstva a počas kariéry viedla množstvo rozhovorov. Po štyridsiatke si však začala budovať novú profesionálnu dráhu.
Namiesto televíznych kamier sa začala venovať aplikovaným neurovedám a práci s vrcholovými manažérmi. Na Forbes Women Summite 2026 prezradila, prečo sa nechcela vzdať finančnej nezávislosti, ako ju k novému povolaniu priviedol rozhovor pri káve v Londýne a čo sa naučila o úspechu a líderstve.
Keď sa Andrea Vadkerti s rodinou presťahovala do Francúzska, postupne si uvedomila, že pokračovať v televíznej kariére pre ňu bude čoraz náročnejšie. Pravidelné návraty na Slovensko ju vyčerpávali a príležitosti v médiách sa postupne vytrácali.
„V šoubiznise je to tak, že keď nie si videná, tak to všetko postupne vyprchá. Musí vás byť vidieť, aby vám chodili príležitosti,“ povedala na Forbes Women Summite 2026.
Hoci bol jej vtedajší manžel finančne zabezpečený a želal si, aby nepracovala, ona mala o svojej budúcnosti inú predstavu. Nechcela sa vzdať práce ani možnosti zarábať vlastné peniaze.
„Nikdy som nechcela byť ženou v domácnosti. Ani som si nevedela predstaviť, že by som nebola samostatná,“ priznala. Za týmto postojom pritom nebola iba profesionálna ambícia. „Pre mňa to bol nástroj k slobode, vedieť si zarobiť vlastné peniaze,“ vysvetlila.
Tristo libier za hodinu
Novú kariéru si pôvodne neplánovala budovať v oblasti neurovied. Keď však začala navštevovať rozvojové kurzy v Londýne, zaujala ju práca tamojších trénerov a koučov.
Uvedomila si, že skúsenosti z novinárskeho prostredia, najmä schopnosť klásť otázky a počúvať druhých, by mohla využiť aj v úplne inej profesii. O svojich pochybnostiach a možnostiach sa rozprávala aj s vlastnou koučkou počas stretnutia v Londýne.
Foto: Martin Vrabko
„Bea, myslíš si, že mňa by niekto za toto platil?“ opýtala sa jej. Odpoveď bola jednoznačné „áno“. Keď sa následne opýtala, či by si takouto prácou dokázala zarobiť viac než v televízii, dostala rovnakú odpoveď.
Napokon ju zaujímalo, koľko si jej koučka účtuje za hodinu práce. „Povedala, že tristo libier. Spýtala som sa jej, či si myslí, že by to niekto zaplatil aj mne. ‚Dozaista,‘ odpovedala. A ja som jej uverila,“ opísala s úsmevom.
Dnes sa Andrea Vadkerti venuje takzvanému neuroleadership koučingu a pracuje s vrcholovými manažérmi. Odchod z médií tak pre ňu neznamenal koniec kariéry, ale začiatok novej profesionálnej etapy.
Tehotenstvo v 43 rokoch
Ani cesta k novému vzdelaniu však nebola bez komplikácií. Keď mala 43 rokov, pripravovala sa na doktorandské štúdium v Singapure. V tom istom týždni zistila, že čaká tretie dieťa. Hoci bolo tehotenstvo vytúžené, jej prvou reakciou bolo presvedčenie, že sa štúdia bude musieť vzdať.
Za svojím profesorom Paulom Brownom preto prišla s tehotenským testom a oznámila mu, že plánovaný doktorát zrejme nezvládne. Jeho reakcia ju prekvapila. „Andrea, nič sa nemení. Jediný rozdiel medzi tým, na čom sme sa dohodli a čo sa teraz bude nasledujúce tri roky diať, bude to, že odteraz študujete dvaja,“ zaspomínala si na jeho slová.
Štúdium napokon úspešne dokončila. Ako priznala, skĺbiť ho s malým dieťaťom si vyžadovalo veľkú dávku trpezlivosti aj schopnosť prispôsobiť sa okolnostiam. Práve v tejto skúsenosti dnes vidí širšie ponaučenie.
„Veľakrát si v živote falošne vyrábame veľmi ťažké dilemy,“ povedala s tým, že ľudia sa niekedy vopred presviedčajú, že jednu príležitosť musia obetovať v prospech druhej.
Silou to už ďalej nejde
Skúsenosti z druhej kariéry podľa Vadkerti zmenili aj jej pohľad na vedenie ľudí. Kým novinárska práca si vyžadovala rýchle reakcie a schopnosť udržiavať kontrolu nad rozhovorom, pri koučingu sa musela naučiť predovšetkým trpezlivosti.
Ako koučka sa musela viac prispôsobovať klientovi. „On určuje tempo, on určuje tému, on určuje čas,“ vysvetlila. Podobnú zmenu dnes pozoruje aj vo svete biznisu. Tradičné predstavy o lídroch, ktorí si autoritu vynucujú dominanciou a silou, podľa nej prestávajú prinášať dlhodobo uspokojivé výsledky.
„Dominancia a vydieračské, ba až narcistické spôsoby správania sa v súčasnom svete možno javia ako winning game, ale z dlhodobého hľadiska to winning game rozhodne nie je, pretože takýmto správaním strácate dôveru ľudí,“ vysvetlila.
A práve dôvera je podľa nej základom fungujúcich tímov. „Keď stratíte dôveru ľudí, strácate nasledovníkov, nefungujú kolektívy, tímy, divízie,“ upozornila.
Za jednu z najväčších prekážok efektívneho vedenia ľudí považuje aj prílišné sústredenie na vlastné ego. Manažér, ktorý sa usiluje za každú cenu presadiť svoj názor, podľa nej stráca schopnosť vnímať širšie súvislosti a skutočné potreby ľudí. „Človek, ktorý je príliš zahltený sám sebou, nedokáže vnímať kontext,“ skonštatovala.
Ženy v biznise potrebujú väčšie slovo
Vadkerti sa na samite venovala aj postaveniu žien v biznise a upozornila na výraznú nerovnováhu medzi mužskými a ženskými účastníkmi. V prvej skupine programu vzdelávacej platformy iLead je podľa jej slov len jediná žena. Ostatnými účastníkmi sú muži.
„Vidím, že my ženy na sebe pracujeme. Vidím, že sme snaživé, že sme šikovné, že sme húževnaté,“ povedala. Samotná pracovitosť však podľa nej nestačí na to, aby sa aj ženy dostávali na rozhodujúce pozície.
„Mali by sme mať väčšie slovo pri stole. No na to potrebujeme kontakty, vzťahy, vzdelanie a výtlak,“ zdôraznila. Aj preto by chcela v budúcnosti vytvoriť samostatný vzdelávací program pre manažérky a podnikateľky, ktorý by prepájal ženy zo Slovenska, Česka a Maďarska.
Za dôležité pritom považuje, aby sa ambície opierali o skutočné schopnosti a odborné vzdelanie. „Dôležitá je kompetentnosť a profesionalita, k tomu vnútorná sila, nežné srdce a všetko bude okej,“ uzavrela.
