Wizz Air chce rozširovať svoju základňu v Bratislave, pridávať nové linky a zvyšovať frekvenciu letov. Slovensko má podľa šéfa aerolínií veľký potenciál a inšpiráciou pre bratislavské letisko môže byť aj Budapešť, odkiaľ spoločnosť prevádzkuje takmer sto trás. V rozhovore hovorí aj o konkurencii s Ryanairom, budúcnosti linky Bratislava – Košice a dôvodoch, pre ktoré môžu letenky v budúcom roku výrazne zdražieť.
Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave maďarská letecká spoločnosť pred necelým rokom zmenila na svoju základňu, umiestnila sem štyri svoje lietadlá. Zároveň otvorila aj vnútroštátnu linku medzi Bratislavou a Košicami.
„Bolo to naše prvé poučenie – domáce lety na Slovensku fungujú lepšie, než sme predpokladali podľa doterajších skúseností. Po druhé, ak chceme z Bratislavy urobiť skutočnú alternatívu k Viedni, musíme viac premýšľať, ako to dosiahnuť,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Slovensko CEO Wizz Air József Váradi.
Dnes letecká spoločnosť zo Slovenska zabezpečuje lety takmer do štyroch desiatok destinácií a 25 krajín. Len počas letnej sezóny využilo služby Wizz Air približne sedemstotisíc cestujúcich. Medzi obľúbené patrili španielske destinácie, ale aj Balkán, predovšetkým letoviská Varna, Tirana a Podgorica.
Mnohých cestujúcich si našla aj Larnaka na Cypre. Slováci tvorili približne polovicu všetkých cestujúcich v uplynulých letných mesiacoch. Medzi ďalšie z najčastejších národností patria Briti, Česi a Rakúšania. Spojenia z Bratislavy tak neslúžia len Slovákom smerujúcim na dovolenku, za rodinou či na kratší výlet, ale prinášajú do krajiny aj zahraničných cestujúcich.
Wizz Air plánuje z Bratislavy počas zimnej sezóny otvoriť aj ďalšie linky. Z hlavného mesta sa cestujúci dostanú za slnkom do Hurgady a Agadiru, k pobrežiu Kaspického mora do Baku a od decembra aj do Sarajeva. Novinku pripravuje Wizz Air aj pre východné a severné Slovensko. Od 25. októbra začne priame spojenie letiska Poprad-Tatry s Prahou. Linka bude premávať trikrát týždenne.
Wizz Air tvrdí, že na Slovensku je dnes už väčší ako írsky Ryanair. V krajine má podľa svojich údajov 45-percentný podiel a na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave vyše 46-percentný. Ryanair je podľa týchto údajov s podielom v tesnom závese za maďarskými aerolíniami.
Nedávno ste povedali, že v lete využilo lety Wizz Air zo Slovenska takmer sedemstotisíc cestujúcich. Ste s letnou sezónou na Slovensku spokojní?
Áno. Na Slovensku sme prešli dlhú cestu, pôsobíme na troch letiskách – v Bratislave, Košiciach a Poprade. Letisko Milana Rastislava Štefánika sme pred rokom zmenili na základňu. Spustili sme prvý vnútroštátny let z Bratislavy do Košíc. Na Slovensku sa toho za ostatné obdobie udialo veľa a sme veľmi radi, že sme sa stali lídrom na trhu.
Čo toto číslo vypovedá o potenciáli slovenského trhu?
Slovensko má všetky predpoklady pre leteckú dopravu. Rastie stredná trieda, ktorá podporuje cestovanie. Krajina má zároveň veľa, čo môže ponúknuť aj cestovnému ruchu. Sú tu hory, ktoré sú najmä v zime čoraz príťažlivejšie. Vplyvom otepľovania planéty sa všetko akoby „posúva“ na sever. To robí krajinu atraktívnejšou.
Existuje aj ďalšie špecifikum?
Najmä z pohľadu Bratislavy ste veľmi blízko Viedne. Vzniká tak skutočná alternatíva, lacnejšia než viedenské letisko, ktoré patrí medzi veľmi drahé.
Španielsko a balkánske krajiny patrili v lete k najobľúbenejším destináciám zo Slovenska. Prekvapilo vás toto poradie?
Snažíme sa pre Slovákov pripraviť atraktívnu ponuku destinácií. Zároveň chceme, aby ľudia lepšie spoznali Slovensko, a tým podporiť cestovný ruch v krajine. Zatiaľ je to dobré. Sme veľmi spokojní s tým, čo sme za veľmi krátky čas dosiahli, najmä po otvorení základne v Bratislave.
Naplnilo to očakávania, ktoré ste mali pri plánovaní siete?
Lietame na 39 trasách do 25 krajín. Sieť je teda už pomerne rozsiahla. Stále hľadáme nové trasy a nové destinácie, cestujúca verejnosť môže od nás očakávať ďalšie nové možnosti.
Ako uvažujete o nových destináciách, keď sa rozhodnete otvoriť nové trasy, napríklad z Bratislavy do Agadiru alebo Marrákeša?
Lietame na mnohé trhy do mnohých krajín a vidíme, ako sa vyvíjajú. Tam, kde nájdeme podobnosti medzi trhmi, využívame aj porovnania. Bratislava je hlavné mesto. Vieme, ako sa z pohľadu leteckého cestovania vyvíjali pokročilejšie hlavné mestá strednej Európy, napríklad Budapešť, Bukurešť alebo Varšava, aj čo sa týka profilu podnikania, aj siete.
Mnohokrát z toho vychádzame a uplatňujeme to na novej rastúcej základni, akou je Bratislava. Vieme, kam ľudia chodia v lete, a myslím si, že vieme aj to, kam chcú cestovať v zime. Sú to odlišné miesta. Chceme do našej siete zapracovať dostatok sezónneho riadenia. V lete a v zime lietame po odlišnej sieti, aby sme čo najlepšie vyhoveli tomu, kam chcú cestujúci ísť.
Zmenili by ste dnes niečo vo výbere destinácií alebo vo frekvencii letov zo Slovenska?
Možno áno, ale to prichádza s dátami, s tým, čo sa od trhu učíme. Nie každý trh je rovnaký a nie každá cestujúca verejnosť chodí na tie isté miesta, ale učíme sa to. Budeme sledovať potreby trhu a dopyt. Kamkoľvek ľudia budú chcieť letieť, zabezpečíme im na to primeranú infraštruktúru. Ak bude chcieť do istej destinácie letieť viac ľudí, budeme tam lietať častejšie. Ak bude záujem menší, frekvenciu znížime. Je to však proces učenia sa.
FOTO: Wizz Air
Otvorenie bratislavskej základne ste oznámili pred rokom. Čo ste sa za ten rok o Bratislave naučili?
Určite sme sa naučili niečo o vnútroštátnom cestovaní na Slovensku. V strednej a vo východnej Európe sme vnútroštátne lietali málo. Trochu sme to skúsili v Poľsku a trochu v Rumunsku, ale nikdy sme do toho nešli naozaj vážne. Lety medzi Bratislavou a Košicami sú iné. Z pohľadu ekonomického aj kultúrneho a vzhľadom na to, že ide o mestá v tej istej krajine, tu vzniká skutočná potreba vnútroštátneho letu.
Ste s touto linkou spokojní?
Zabezpečujeme ju veľmi radi. Výrazne sme sa zlepšili. Začali sme nízkou frekvenciou a postupne sme ju zvyšovali. Bolo to naše prvé poučenie – domáce lety na Slovensku fungujú lepšie, než sme predpokladali podľa dovtedajších skúseností. Po druhé, ak chceme z Bratislavy urobiť skutočnú alternatívu k Viedni, musíme viac premýšľať, ako to dosiahnuť. Najmä na viedenskom trhu existuje istá mentálna bariéra ísť ďalej na východ. Kto prichádza z Viedne, musí sa presunúť na východ až k letisku Schwechat. Potom by musel pokračovať ešte ďalej na východ do Bratislavy, pričom medzi mestami je hranica. Je to síce schengen, ale občas nefunguje, ako vieme.
Čo teda musíte urobiť?
Musíme popracovať na tom, ako predať Bratislavu ako dôveryhodnú alternatívu k letisku Schwechat, teda k viedenskému letisku. Nemyslím si, že sme túto prácu už odviedli, ani my, ani letisko. Je tu ešte čo robiť. Bratislava sa nám však páči aj sama osebe ako trh pre cestovanie. Ľudia tam chodia a ľudia odtiaľ cestujú. Smerom na východ ide viac o cesty na Slovensko a prípadne do Viedne. Bratislava má všetky predpoklady, ale musíme z nej urobiť naozaj dobrú základňu, silnú pre Wizz Air.
Bolo teda dobré rozhodnutie urobiť z Bratislavy základňu?
Bolo to dobré rozhodnutie. Sme hrdí na to, že sme na Slovensku aerolíniami číslo jeden. Sme veľmi spokojní s týmto rozhodnutím. Naďalej hľadáme nové príležitosti na rozšírenie našej prítomnosti v krajine.
Splnila základňa vaše očakávania, pokiaľ ide o počet cestujúcich, obsadenosť lietadiel a prevádzkové náklady?
Prevádzkové náklady sú dohodnuté ešte pred rozhodnutím. Nemôžeme byť teda prekvapení a nie sme. Cestujúcich získavame. Momentálne sa nachádzame v zložitom období pre vojnu v Iráne a vyššie ceny paliva. Prevádzkové náklady sú vyššie, než sa čakalo v čase nášho rozhodovania sa, neplatí to však len pre Bratislavu. V porovnaní so všetkými ostatnými príležitosťami, ktoré sme mali k dispozícii, považujeme toto rozhodnutie za dobré a vidíme uspokojivé výsledky. To platí aj napriek celkovým nákladovým problémom v odvetví.
Aké ďalšie destinácie z Bratislavy dnes vážne zvažujete?
Zoberme si Budapešť ako zrkadlo. V Budapešti máme takmer sto trás, na Slovensku 39. To dáva predstavu, že sa dá ísť ešte oveľa ďalej. Myslíme si, že to časom príde, a každý rok môžete očakávať, že urobíme viac. Čoraz viac sa budeme sústreďovať na dovolenkové destinácie, najmä na cesty smerom zo Slovenska. Chceme zabezpečiť, aby mali Slováci k dispozícii infraštruktúru, kamkoľvek budú chcieť ísť. Aj z iných trhov sa učíme, čo cestujúcu verejnosť skutočne nadchýna. Vieme, že v lete chcú ísť k vode, k moru. V zime možno chcú ísť za zimným slnkom. Možno chcú ísť aj lyžovať, hoci u vás máte vlastné možnosti. Myslím si však, že budeme rásť vo všetkých smeroch.
Aké je maximum vašich destinácií alebo krajín zo Slovenska?
Budapešť má takmer sto trás.
Bratislava je akýsi základný kameň našej prítomnosti na Slovensku, ale páčia sa nám aj Košice a Poprad. Zvažujeme možnosti, ako odtiaľ rozšíriť našu pôsobnosť. Pridávame aj nové lety. Pridali sme napríklad let Praha – Poprad.
Je to maximum?
Nepovedal by som, že je to maximum, ale je to dobrý ukazovateľ. Ak sa chcete s niečím porovnať, aby ste vedeli, ako vysoko sa dá ísť, to, čo máme v Budapešti, je celkom dobrá inšpirácia.
Budapeštianske letisko je väčšie než bratislavské.
Áno, je väčšie, ale aj Bratislava môže rásť. Niektoré letiská boli pri našom vstupe veľmi malé a dnes sú pomerne významné. Stačí sa pozrieť na niekoľko regionálnych letísk, napríklad na Katovice v Poľsku alebo Kluž v Rumunsku. Keď sme tam začali lietať, mali ročne asi dvestotisíc cestujúcich. Dnes tam máme milióny cestujúcich ročne. Presnejšie päť, šesť, sedem miliónov.
Boli sme či stále sme hlavným impulzom pre dopravu. Cestujúcich nevozíme len my, ale vďaka nám začali na tieto letiská lietať aj ďalšie aerolínie. Rásť sa teda dá. Nezasekol by som sa pri tom, aké je bratislavské letisko dnes. Ak bude väčší dopyt a viac cestujúcich, letisko v Bratislave si určite rozvinie infraštruktúru.
Čo je vašou prioritou – viac nových destinácií, častejšie lety na existujúcich trasách alebo väčšie lietadlá?
V prípade bratislavskej základne je to všetko, čo ste vymenovali. Bude viac lietadiel, viac trás a vyššia frekvencia na existujúcich trasách. Je to stále rastúca a rozvíjajúca sa základňa. Ešte je tu veľa práce na tom, aby prevádzka dozrela. Nemyslel by som však iba na Bratislavu. Bratislava je akýsi základný kameň našej prítomnosti na Slovensku, ale páčia sa nám aj Košice a Poprad. Zvažujeme možnosti, ako odtiaľ rozšíriť našu pôsobnosť. Pridávame aj nové lety. Pridali sme napríklad let Praha – Poprad.
Minulý rok ste otvorili aj novú linku z Bratislavy do Košíc. Ako sa spätne pozeráte na rozhodnutie otvoriť vnútroštátnu trasu?
Bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Bola to veľká vec aj pre vládu, ktorá skutočne chcela mať tieto dva body v krajine prepojené. Vieme, že ak idete autom z Bratislavy do Košíc, musíte prejsť cez hory. Je to náročná trasa. Ak sa vydáte dolnou cestou cez Maďarsko, na diaľnici jazdu relatívne sťažujú stavebné práce, cesta je dosť nepríjemná.
Áno, je to naozaj utrpenie.
Najmä v tejto situácii dáva lietanie veľký zmysel. Čoraz viac ľudí zisťuje, že je to veľmi efektívne a lacné. Jednoducho letíte a nemusíte trpieť za volantom.
Aká je dnes obsadenosť?
Na letoch dosahujeme obsadenosť okolo 90 percent, teda sme na tom dobre.
Uvažujete o viacerých letoch?
Podľa dopytu. Ak bude väčší dopyt a viac ľudí bude chcieť lietať, urobíme viac.
FOTO: FORBES / Dorota Holubová
Od čoho to závisí?
Pozeráme sa na počet cestujúcich a na cenu, ktorú sú ochotní zaplatiť. Ak dáva zmysel z finančného pohľadu urobiť viac, urobíme viac.
Aké sú ekonomické výsledky tejto trasy?
Sú dobré. Je to ekonomicky silná trasa. Je krátka, takže ju cena paliva nadmerne neovplyvňuje. Máme z obchodného pohľadu dobré podmienky a vidíme dopyt. Čoraz viac ľudí chce cestovať, ide o trasu s vysokou výkonnosťou.
Zmenila sa skladba cestujúcich? Napríklad viac podnikateľov, študentov alebo prestupujúcich?
Nemyslím si, že máme veľa prestupujúcich, ale máme všetko ostatné. Cestujúce rodiny a študentov, ale aj veľa podnikateľov, ktorí ráno odletia a večer sa vracajú. Na tomto lete máme všetky skupiny.
Je trasa v súčasnosti blízko rentability alebo je jej výkonnosť ovplyvnená verejnou podporou?
Verejná podpora je súčasťou hry. Túto trasu však predtým nikto neprevádzkoval. Ak ide o trasy, ktoré sú pre krajinu ekonomickou prioritou, ale trhovo nedávajú veľký zmysel, vlády musia v úvodnej fáze, aspoň v prvých rokoch, zasiahnuť. Vidno to v mnohých krajinách – v Taliansku, Španielsku, v podstate všade. Nie je to slovenský jav, robí to každá európska krajina. Cieľom je rozbehnúť trasu na začiatku tak, aby po čase podporné schémy nahradili trhové podmienky. Som presvedčený, že aj trasa Bratislava – Košice sa k tomu dostane.
Vláda chce podporiť aj novú trasu z Košíc do Göteborgu, dôvodom je Volvo. Uvažujete o takejto trase?
Môžeme o tom diskutovať. Ak je to priorita vlády, radi sa o tom porozprávame.
Ako pristupujete k optimalizácii siete?
Má to niekoľko vrstiev. Prvou je riadenie sezónnosti. V lete je úroveň dopytu iná než v zime. Existujú aj čiastkové sezóny. Vo vrcholnom lete sa cestuje veľa, taktiež aj na Vianoce a na Veľkú noc. V novembri a vo februári je dopyt nižší. Kapacitu preto treba prispôsobovať. Netýka sa to však len kapacity, je potrebné meniť aj destinácie.
Podľa čoho ich teda upravujete?
Program treba stále upravovať podľa dopytu a preferencií zákazníkov. Potom sú tu aj situácie, akú riešime teraz: zrazu nastane udalosť, ktorá zmení úroveň vstupných nákladov, napríklad prudký rast cien paliva. Treba to zohľadniť. Plán možno budete musieť upraviť podľa ekonomickej výkonnosti trás. Trasy, ktorým sa darí lepšie, unesú vyššie náklady na palivo. Trasy s horšou výkonnosťou možno nie a kapacitu budeme musieť prerozdeliť. Je to trvalá priorita – optimalizovať sieť z pohľadu nákladov aj dopytu a preferencií zákazníkov.
Keď spúšťame trasu, pridávame kapacitu preto, že je na trhu dopyt. Trh sa však môže zmeniť, môžu sa zmeniť aj preferencie zákazníkov a potom sa treba prispôsobiť.
Do akej miery zohľadňujete nielen obsadenosť, ale aj priemerné ceny letenky a príjmy od ďalších cestujúcich?
Tržby závisia od obsadenosti. My problém s obsadenosťou vlastne nemáme. Sme letecká spoločnosť s vysokou obsadenosťou. Naša priemerná ročná obsadenosť je 93 percent, čo je veľmi vysoké číslo. O sile tržieb teda rozhoduje kombinácia obsadenosti a cien leteniek na trhu. Na tomto základe sa rozhoduje.
Ryanair má na Slovensku veľmi silnú pozíciu. Ako sa chcete pre slovenských cestujúcich odlíšiť?
Na Slovensku sme už väčší ako Ryanair. Myslím, že sme letecká spoločnosť, ktorá lieta lepšími lietadlami a s lepšími posádkami ako Ryanair. Snažíme sa byť oveľa menej arogantní. Chceme byť aerolíniami, ktoré ľudia milujú, nie nenávidia. Chceme byť firmou, s ktorou chcú podnikať aj Slováci. Myslíme si, že to dokážeme a v mnohých krajinách sa nám to podarilo. Vidieť to aj na tom, že po veľkom minuloročnom nasadení sme teraz na Slovensku jednotkou, čo vlastne dáva odpoveď. Ľudia si vyberajú nás, nie Ryanair.
Máte však rovnaké trasy ako Ryanair – do Barcelony, do Varšavy. Myslíte si, že konkurencia medzi vami a Ryanairom podporuje zdravý vývoj trhu na Slovensku?
Konkurencia je dobrá vec. Umožňuje ľuďom výber, čo je pozitívne. Zároveň je dobrá aj pre samotné aerolínie, pretože s konkurenciou sa jednoducho stanete lepším podnikom. Konkurent vás vyzýva, takže musíte robiť veci lepšie, byť precíznejší a opatrnejší v tom, čo robíte. Konkurencia je dobrá pre všetkých. Jednoducho musíme byť lepší než Ryanair, aby si nás ľudia vybrali. Lepšie lietadlá, lepšia posádka, lepší zážitok, na tomto základe by si nás mali ľudia vyberať. Čo sa týka cien, budeme približne rovnakí. Nemyslím si, že je tu veľký rozdiel. Môžete však vytvoriť lepší zážitok ako tí druhí.
Je ich prevádzka dlhodobo udržateľná?
O tom rozhoduje trh. Myslíme si, že áno. Keď spúšťame trasu, pridávame kapacitu preto, že je tu dopyt. Trh sa však môže zmeniť, môžu sa zmeniť aj preferencie zákazníkov a potom sa treba primerane prispôsobiť. V ktoromkoľvek okamihu si myslíme, že to, čo robíme, je udržateľné, ale to sa môže zmeniť. Pred 20 rokmi Slováci masovo odchádzali do západnej Európy. Dnes už takú úroveň migrácie nemáte. Väčšina ľudí sa vrátila, pretože vo vlastnej krajine je väčšia ekonomická prosperita, a tak nemuseli odchádzať do zahraničia. Trh sa zmenil a kapacitu bolo treba prispôsobiť.
Koľko pracovných miest Wizz Air na Slovensku podporuje priamo a nepriamo?
Zhruba povedané, kapacita jedného milióna sedadiel podporuje celkovo tisíc pracovných miest. Priamo, teda zamestnancov Wizz Air máme okolo dvesto.
Máte odhad ekonomického prínosu pre Slovensko od cudzincov, ktorí prilietajú na vašich trasách?
Musí byť významný. Každý, kto príde, míňa peniaze za hotel, chodí do reštaurácií, na kultúrne podujatia a platí za ne. Presné číslo nemám, ale myslím si, že potenciálne hovoríme o tisíckach eur na osobu z celkových prínosov. K tomu treba pripočítať zamestnanosť a služby, ktoré poskytujete našej prevádzke. Myslím si, že je to dosť významné.
Lietate aj z Košíc. Vidíte priestor na ďalšie rozšírenie z tejto destinácie?
Určite áno. Myslím si, že Košice sa stanú čoraz atraktívnejším trhom. Ľudia budú hľadať možnosti cestovať na sever a ďalej. Myslím si, že Košice a okolie majú potenciál stať sa skutočnou turistickou atrakciou. Bude si to, samozrejme, vyžadovať investície. Najmä ak zoberieme do úvahy Tatry a smer k poľskej hranici – do Krakova, poľských Tatier a podobne. Je to veľmi dobrá pozícia, ktorú možno využiť, ale musia pribudnúť aj investície.
FOTO: FORBES / Dorota Holubová
Ktoré typy destinácií majú podľa vás najväčší potenciál?
Z Košíc?
Áno.
Na Košice by som sa pozeral ako na trh príletov, ale aj odletov. Čo sa týka príletov, myslím, že s Košicami by sa dalo prepojiť mnoho ďalších európskych hlavných miest. Takto by som začal uvažovať o niektorých hlavných mestách, tak ako teraz s Košicami spájame Rím. Tak by sa to začalo. Treba však zvážiť aj to, kam by chceli letieť ľudia z Košíc.
Myslím si, že by bol potrebný skôr ekonomický rozvoj. Ide teda o investície vlády alebo rôznych iných ekonomických aktérov do regiónu. Mám na mysli investície do cestovného ruchu, nie výstavbu tovární alebo niečoho podobného.
Plánujete rozšíriť prevádzku aj na letisko Poprad-Tatry?
Myslím si, že hory sú čoraz populárnejšie. Bude to skôr o selektívnejších investíciách, ale z Popradu alebo do Popradu máme tri trasy. Sám som tam lyžoval ako malý chlapec, viem, aké to je. Je to trh, do ktorého sa oplatí investovať.
Plánujete teda otvoriť trasy z Budapešti do Popradu?
Nemyslím si, že to dáva zmysel. Je to vzdialenosť na jazdu autom. Nemyslím si, že by som Budapešť zvažoval ako východisko pre lety kamkoľvek na Slovensko.
Akú úlohu môžu pri vašich rozhodnutiach zohrávať verejné stimuly, marketingová podpora alebo dlhodobé dohody s letiskami?
Je to dôležité. Sme nízkonákladová letecká spoločnosť a prevádzkové náklady spojené s letiskom patria medzi hlavné faktory rozhodovania. Jedným z dôvodov, prečo sme zatvorili základňu vo Viedni, boli práve náklady. Zvyšovali ich natoľko, že v čase nášho odchodu boli letiskové poplatky dvakrát vyššie než to, čo sme platili pri vstupe na trh pred tromi alebo štyrmi rokmi. Tieto faktory sú teda veľmi významné. Letiská musia byť rozumné.
Prečo?
Jedným z ich problémov je, že keď vidia rast prevádzky, začnú zvyšovať poplatky. To môže odplašiť investície, a ak si nedajú pozor, dokonca aj celé aerolínie. Dúfam, že Slovensko bude dosť múdre na to, aby udržalo náklady nízko a ťažilo z produktivity namiesto zvyšovania poplatkov. To by nás motivovalo lietať viac a viac investovať. Ak poplatky začnú rásť, investície jednoducho obmedzíme.
Každé nové lietadlo je investícia okolo sto miliónov dolárov. Momentálne máme štyri lietadlá. To je zhruba štyristo miliónov dolárov do investícií na Slovensku.
Koľko peňazí ste zatiaľ na Slovensku investovali?
Každé nové lietadlo je investícia okolo sto miliónov dolárov. To je dosť veľa a momentálne máme štyri lietadlá. To je zhruba štyristo miliónov dolárov do investícií na Slovensku. Zamestnávate aj ľudí a dlhodobo sa k nim zaväzujete. Aj to je investícia.
Chcete investovať viac?
Ak to bude dávať zmysel, budeme investovať viac. Samozrejme, musíme vidieť dopyt. Slovensko však určite zostáva trhom, do ktorého sa oplatí investovať.
Teraz je problém s cenami ropy, sú vysoké. Čo to pre vás znamená z pohľadu cien leteniek?
Naše ceny sa za posledných sedem či osem mesiacov od vypuknutia vojny nezvyšovali. Bolo dokonca obdobie, keď sme ich znížili. Ak však cena ropy zostane vysoká, trh ceny vytlačí hore. Očakávam preto, že v nasledujúcom období príde zvyšovanie cien. Pokiaľ ide o nás, sme na tom lepšie než väčšina aerolínií. Máme zaistených 80 percent paliva za ceny polovičné oproti súčasným trhovým. Máme teda značnú kapacitu absorbovať vysoké ceny ropy, ale nie navždy. V určitom bode sa zaistenie minie a začne vás ovplyvňovať trhová realita. V budúcnosti uvidíme na trhu výrazné zvýšenie cien.
Na budúci rok?
Na budúci rok.
Čo je z vášho pohľadu výrazné?
Myslím si, že uvidíme viac ako 10 percent.
Znamená to aj to, že budete rušiť trasy, lietadlá?
Myslím si aj to, že ľudia budú platiť viac a zvyknú si platiť viac za lietanie. Nemôžete ignorovať fakt, že vo vašej krajine je skutočná cenová inflácia. Ropa rastie, takže rastie cena paliva pre aerolínie, no vy platíte rovnako. To je nelogické. Sme v prostredí vysokej inflácie. Letecký biznis stále zaostáva za niektorými inými odvetviami v tom, o koľko niektoré veci zdraželi.
Pozrite sa, koľko platíte za energie. Pozrite sa, koľko platíte za jedlo. Pozrite sa, koľko platíte za bývanie. Rovnakú mieru inflácie ste pri letenkách nezažili. Odvetvie, samozrejme, nemôže uniesť všetko. Existuje hranica toho, čo sa dá vykryť produktivitou. Do produktivity veľa investujeme. Lietame novšími a väčšími lietadlami, čo prináša veľkú efektivitu, z ktorej majú prospech zákazníci. Aj tu je však hranica. Realita je taká, že ceny porastú, nie tak šialene ako pri jedle či energiách, ale pravdepodobne dvojciferne, niekde medzi 10 a 15 percentami.
Kedy sa rozhodnete, že ceny zvýšite?
Stranu príjmov riadite podľa trhových podmienok. Ak vám rastú vstupné náklady, musíte zvýšiť ceny alebo znížiť kapacitu.
Foto: SITA/AP
Budú teda ceny v ďalšej sezóne vyššie o viac ako 10 percent?
Takto to nefunguje. Môžem chcieť zvýšiť ceny, ale záleží to od dopytu. Ceny a tržby riadime dynamicky. Ak je dopyt silný, ceny zvýšiť môžete. Ak je slabý, môžete ich nakoniec znížiť, aby ste zaplnili lietadlá. Vzhľadom na celkové trhové podmienky však ceny v odvetví porastú, pretože mnohé aerolínie budú musieť znížiť kapacitu. Jednoducho nedokážu udržať súčasnú kapacitu pri terajšom cenovom prostredí.
Aby ste presadili vyššiu cenu, musíte znížiť kapacitu. My sme však podľa nášho názoru v lepšej pozícii, pretože patríme medzi najlacnejších v odvetví. Môžeme vidieť aj skutočnosť, že mnohí ľudia prechádzajú z drahého cestovania na lacné, lebo nie sú ochotní platiť to, čo predtým. V prostredí, keď je pod tlakom celé odvetvie, majú nízkonákladové aerolínie prospech. Získavajú cestujúcich, ktorí prechádzajú z drahých aerolínií na lacné.
Aký je váš sen pre Wizz Air na Slovensku?
Myslím si, že budeme mať viac lietadiel, viac trás a vyššiu frekvenciu na existujúcich trasách. Do tohto biznisu sa púšťame. Budeme na tom robiť nepretržite.
Čo by pre vás bol prvý signál, že rast siete treba spomaliť?
Vždy je to finančná výkonnosť. Pozriete sa na ziskovosť, tá vám to povie. Ak sa finančne darí, mali by ste pokračovať v investíciách. Ak sa nedarí, mali by ste zvážiť zníženie kapacity alebo spomalenie rastu.
Wizz Air ste vybudovali z Budapešti, z Maďarska. Veľkú spoločnosť z krajiny v strednej Európe. Ako je to možné?
Vidíte, možné to je. Myslím si, že sa musíte pozerať na to, čo robíte, globálne. Bolo úplne jasné, že aerolínie zameraná iba na Maďarsko by nemali zmysel. Maďarsko nemá rozlohu ani počet obyvateľov, ktoré by samostatné aerolínie uniesli. Letecký biznis je biznis objemu. Len si pomyslite na kapitál, ktorý je v ňom viazaný, a na prevádzkový rozsah.
Musíte vybudovať produktivitu organizácie, potrebujete veľkosť, lietadlá, trasovú sieť a musíte ísť ďalej. Na budovanie biznisu sa treba pozerať pomerne globálne. Vždy sme sa naň pozerali nemaďarskou perspektívou. Áno, pochádzame z Maďarska, ale za celok sme považovali strednú a východnú Európu. Dnes máme na zreteli celú Európu. Veľmi sa rozširujeme v Taliansku, Španielsku, Spojenom kráľovstve a podobne. Obzory treba rozšíriť za pôvodné východisko, inak uviaznete.
