Kríza doľahla už aj na tradičných kapitánov slovenského priemyslu. Príkladom môže byť jeden z najväčších zamestnávateľov na Horehroní, spoločnosť Železiarne Podbrezová. Jej šéf Vladimír Soták starší ešte v januári informoval, že vlaňajší rok ukončia so stratou 30 miliónov eur. Tento hospodársky výsledok je najhlbšou stratou v histórii spoločnosti.
Nie sú jediní. S dôsledkami krízy doteraz zápasí aj žiarska hlinikáreň Slovalco, ktorá ukončila výrobu primárneho hliníka koncom roka 2022 a odvtedy sa jej pre vysoké ceny elektriny nepodarilo výrobu reštartovať. A nakoniec, obmedziť výrobu museli aj oravskí ferozliatinári z OFZ.
Aj tieto konkrétne príklady ukazujú, akým náročným obdobím slovenský priemysel prechádza. Dôvodmi straty horehronských železiarní sú vysoké ceny energií, lacná konkurencia z Ázie a slabý odbyt ich produktov. S týmito ťažkosťami bojujú priemyselníci prakticky denne.
Niektoré európske priemyselné spoločnosti podnikanie „zabalili“ úplne a rozhodli sa ukončiť výrobu. Pre nedostatok zákaziek skončili železiarne v Poľsku, v Nemecku či v Taliansku.
„Ukončeniu výroby u našich konkurentov vo výrobe bezšvíkových rúr v rámci EÚ predchádzal prudký pokles objemu zákaziek a nízka rentabilita predaja z dôvodu vysokých vstupných cien,“ prezradil v podnikovom časopise Podbrezovan Vladimír Soták mladší.
Vysvetľuje, že podstatná časť ich výroby bola nahradená lacnými dovozmi z Číny a Ukrajiny, pričom ich náklady na energie predstavujú len jednu tretinu nákladov priemerného európskeho výrobcu. „Zároveň nie sú zaťažené emisnými povolenkami a zelenou agendou,“ dodáva.
Práve slabá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a drahé energie sú hlavnými dôvodmi, prečo sa politické špičky v Európskej únii rozhodli predstaviť novú stratégiu európskeho priemyslu, ktorá má postaviť na nohy jeden z hlavných pilierov ekonomiky.
Jedným z kľúčových opatrení je navrhnúť novú priemyselnú banku, kde by malo byť alokovaných až 100 miliárd eur.
