Riadi miliardový biznis, no k zisku má takmer odpor. Zaujíma ho vášeň. Dilhan C. Fernando, hlava čajového impéria Dilmah, v unikátnom rozhovore vysvetľuje, kde berie sebavedomie podávať čaj v pohároch na šampanské. A z čoho by sa chcel radovať, keď sa raz bude jeho život blížiť ku koncu.
Nuwara Eliya sa dá zo sinhálčiny preložiť ako Mesto svetla. Takmer tridsaťtisícové mesto vo vnútrozemí Srí Lanky sa nachádza v nadmorskej výške presahujúcej 1 800 metrov. Ako napovedá názov, slnka si tamojšie pláne užijú dosýta, cez deň je tu však teplota okolo sedemnástich stupňov, v noci klesá k ôsmim.
Tamojšia na živiny bohatá tmavá pôda v kombinácii s nízkymi teplotami vytvára šálku veľmi ľahkého, priezračného čaju. Zacítite jemný závan liči, bylinkový podtón a podľa času zberu čajových lístkov aj ľahkú príchuť medu.
Stačí však zísť o niečo nižšie a ste v údolí Dimbula Uduwela, kde sa zrodila tradícia čierneho raňajkového čaju. Teploty sú tu už vyššie a veterné podmienky rozmanitejšie. Výsledkom je omnoho viac komplexnosti a štruktúry v chuti. Napokon dôjdete až k plantážam Elpitiya, kde má čaj už poriadnu intenzitu a výraznú zemitosť.
V rozmanitosti lístkov rastliny Camellia sinensis, čajovníka čínskeho, sa skrýva prírodný luxus. Každá drobnosť z okolitej prírody – množstvo zrážok, počet slnečných dní, okolitá fauna a flóra – ovplyvňuje chuť čaju. Je to až takmer mágia. Mágia, ktorej príbeh rozpráva s vášňou a presvedčením Dilhan C. Fernando, šéf a dedič čajového impéria Dilmah.
„Som hrdý na to, že každý týždeň naši ľudia ochutnajú desaťtisíc čajov,“ hovorí elegantne vyzerajúci päťdesiatnik s perfektným britským prízvukom, zatiaľ čo sedíme v biznis salóniku pražského hotela Hilton.
ČÍTAJTE ĎALEJ A DOZVIETE SA:
- Prečo je koncept dlhodobo nízkych cien zlom?
- Čo všetko sa premieta do chuti pravého čaju?
- Ako v Dilmahu pracujú s ústupom konzumácie alkoholu?
Posledných šesť rokov vedie rodinný biznis, z ktorého jeho otec Merrill vybudoval jeden z piatich najväčších čajových brandov na svete. A bol prvým, komu sa podarilo dostať čaj od pestovateľa na plantáži až k zákazníkovi v retaile v rámci jednotného reťazca.
Lenže keď sa s Dilhanom rozprávate o čaji, žiadne závratné sumy od neho počuť nebudete. Nebude vám totiž vôbec rozprávať o biznise. A keď už, tak len preto, aby demonštroval, že v jeho práci vlastne o biznis vôbec nejde. Aj tak však jeho spoločnosť generuje skvelé čísla.
V účtovnom roku 2024/2025 vykázala príjmy tesne pod hranicou piatich miliárd korún a zisk pred zdanením okolo 400 miliónov korún (cca 16,5 milióna eur). Riadi síce miliardovú firmu, ktorá predáva čaj vo viac než stovke krajín sveta, no radšej než o ziskoch rozpráva príbeh komodity, ktorá zmenila život jemu a jeho rodine.
A taktiež o dôvodoch, prečo by sa vôbec malo podnikať a čo znamená mať skutočný vplyv na spoločnosť. Svoje čajové evanjelium prišiel hlásať aj do Prahy, kde v októbri usporiadal exkluzívnu školu čaju. V Česku nebol náhodou, má tu rodinné väzby.
Teda v biznis rovine – exkluzívnym distribútorom čajov Dilmah je totiž nápojárska rodinná skupina Kofola, respektíve jej čajová divízia Leros, ktorej pozvanie Dilhan C. Fernando rád prijal. Filozofie oboch rodinných firiem sú si v mnohom podobné.
Michael Tomeš pre Forbes Česko
Ako sa globálne darí čaju? Je sexy aj popri mohutnej kávovej vlne?
Čaj bol objavený pred päťtisíc rokmi a používal sa ako medicína. Spočiatku to bolo niečo, čo si pre seba vyhradili cisárske dvory, čaj existoval mimo dosahu bežných ľudí. Potom však nastala fáza čajovej demokratizácie. Bohužiaľ, spolu s ňou prišiel úspech čaju, ktorý prilákal komerčnú pozornosť veľkého biznisu. Najprv to bola Dutch East India Company, British East India Company a koloniálne autority a v 20. storočí veľké medzinárodné korporácie.
Lenže s čajom je to ako s vínom alebo kávou: musíte ho milovať, aby ste boli schopní poskytnúť to najlepšie z neho. Ak sa na čaj pozeráte čisto komerčne, nefunguje to, pretože nerozumiete jeho drobným nuansám. Potom je to len generátor zisku. A tak sme v 60. a 70. rokoch videli pri čaji pomalý pokles popularity. Ale predtým? O čaji sa skladali básne! Básnici ho oslavovali. V roku 2008 prišla veľká hospodárska kríza, ktorá úpadok ešte urýchlila. Počas nej sa objavili koncepty zla EDLP (everyday low price – pozn. red.).
Prečo koncepty zla?
Pretože oddelili produkt a konzumenta od reálnej ponuky. Konzultanti začali radiť retailérom, že lepšie než predávať milión kusov 50 rôznych produktov je predať milión kusov jediného produktu. Lenže keď túto filozofiu aplikujete na čaj, dochádza ku komodifikácii a následne racionalizácii. Keď dnes idete do obchodu, už nevidíte to, čo čaj skutočne predstavuje. Vidíte značky.
Čo čaj predstavuje pre vás?
Pozrite sa, my sme pestovatelia čaju. A vieme celkom dobre odhadnúť, na čom záleží našim zákazníkom. Na budúcnosti sveta, na udržateľnosti, na pôde. Na tom, či budú ďalšie generácie schopné prežiť a či im nepripravujeme nepredstaviteľné útrapy. A to vás trápi. Rovnako ako nás. No aj tak skončíte ako zákazník v bežnom retaile. Na spodku každej produktovej pyramídy je výrobca, v našom prípade pestovateľ.
Osobne mám privilégium, že za vami môžem prísť a rozprávať vám náš príbeh. Ale dnes dopoludnia som sa stretol aj so zástupcami retailu a vysvetľoval im, že našou prvou prioritou je starostlivosť o pôdu. Pretože rozhodnutie, ktoré urobíme v našich čajových záhradách, bude mať vplyv na obživu aj biodiverzitu u nás na Srí Lanke. Máme pokračovať v koloniálnych monokultúrach? Alebo sa máme zamerať na lesníctvo? Možností sú tisíce. Ale každé rozhodnutie, ktoré urobíme, sa prejaví za desiatky rokov.
Nemáte pocit, že tento dôraz na dlhodobosť vychádza aj z toho, že podnikáte v rodinnej firme?
Možno áno, no zároveň je to jednoducho realita. Keď môj otec založil Dilmah, postavil základy na kvalite a integrite. A urobil to so srdcom plným láskavosti. Čo v 50. rokoch nebolo jednoduché. Kolegovia mu vraveli, že biznis nemá s láskavosťou nič spoločné. No môj otec hovorieval, že byť láskavý znamená byť človek. Dnes, takmer po 40 rokoch, sa o uplatňovanie láskavosti snažíme stále rovnako. Každý biznis musí prinášať spoločenský, ľudský a environmentálny pozitívny impakt. Inak ste len parazit, ktorý ničím neprispieva.
Počúvajú na to zákazníci?
Počúvajú. Zákazníci sa zaujímajú. Pred piatimi rokmi ešte len tvrdili, že sa zaujímajú. No zakaždým siahali po produktoch v štyridsaťpercentnej zľave. Keď sa ich však opýtate pri východe, povedia vám, že dôležitá je udržateľnosť. Stojím si však za tým, že robíme správnu vec. A že ju musíme robiť. Otec ma naučil, že správnu vec musím robiť nie preto, že je profitabilná alebo výhodná, ale preto, že je jednoducho správna. My to robíme. A teraz nás dobehli aj zákazníci a majú rovnaké obavy, aké sme mali my pred desiatimi rokmi. Či budú mať o desať rokov zabezpečené jedlo.
Ako ste s láskavosťou dokázali v biznise prežiť?
Posledných 40 rokov to bolo veľmi ťažké, v prvých dvadsiatich možno ešte ťažšie. Klopali sme na dvere a hovorili: „Sme zo Srí Lanky, máme nádherný produkt, ktorý sme vyrobili, a toto sú konkrétni ľudia, ktorí ho vypestovali.“ A dvere sa väčšinou zatvorili. Môjmu otcovi tvrdili, že robí niečo, čomu nerozumie. Že čaj sa síce pestuje u nás, ale brandingu rozumejú len v Londýne.
Lenže môj otec vytrval a napokon zariadil, že sa Dilmah stal prvou značkou čaju na svete, ktorá obsiahla celý reťazec od pestovania až k finálnemu zákazníkovi. Ostatným producentom čaju to otvorilo veľa dverí. Keď sa dnes rozprávate s bežným zákazníkom, povie vám, že ho zaujíma prírodné zdravie, ale chce aj ochutnať dobrodružstvo. Samozrejme, že sa snaží ušetriť napríklad na bývaní a aute. Ale je ochotný priplatiť si za zdravie. A pokiaľ sa nejaký brand skutočne stotožní so svojimi klimatickými záväzkami, ľudia sú ochotní zaplatiť zaň viac.
Čo myslíte tým zdravím?
