V regióne patrí k najstarším obciam a žije v nej vyše 700 ľudí. Ak by malo jej meno napovedať, čím je špecifická, bol by to chlieb. Chlebovice, ležiace kúsok od Frýdku-Místku, však preslávilo úplne iné jedlo: zemiaky.
Pozná ju tu každý, jej sláva prenikla aj za hranice a desiatky rokov sa jej darí obstáť v konkurenčnom prostredí. Nie je na to však sama – ročne ide z malej obce do sveta 3000 ton Chlebovických zemiakov. Za značkou stojí rodinná firma, ktorú pred 32 rokmi založil Libor Janečka.
Farmárčenie mu koluje v krvi. Jeho starý otec bol sedliak, ktorému však komunistický režim zobral všetko, čo mohol. Rodičia potom už mali iba malé políčko, ktoré obhospodarovali popri práci vo fabrike.
„Takým ľuďom sa hovorilo domkári,“ prezrádza Janečka. Poľnohospodárstvo ho vždy bavilo, aj keď nakoniec vyštudoval elektropriemyslovku. Príležitosť prebudiť v sebe farmárske gény dostal v roku 1992, kedy po svojom otcovi zdedil „navrátené“ v podobe 2,5-hektárového poľa a v 33 rokoch sa pustil do podnikania.
Z nuly na 3000 ton
Sám priznáva, že to bol risk. A veľký. Známi ho odrádzali, že ho čaká len drina s neistým zárobkom, lenže on tomu, čo robí, od prvej chvíle veril. V zemiakoch videl veľký potenciál – ľudia ich predsa budú jesť v každej dobe. K poliam postupne pribudli aj lúky, na ktorých až do roku 2009 chovali kravy.
„Dnes sa o lúky a dobytok starajú kolegovia, ktorí nám potom dávajú hnoj na naše zemiaky,“ približuje Janečka vzájomnú spoluprácu medzi farmármi. Z 2,5 hektára je dnes takmer 200, z toho 100 vlastných. Zemiaky pestujú na 60 až 70 z nich, a keby ich dali do jedného riadku, vytvorili by 1000-kilometrovú šnúru, po ktorej by sa dalo dôjsť z Chlebovíc až do Mníchova. Ročne predajú okolo 3000 ton zemiakov, čo predstavuje zhruba 150 plne naložených kamiónov.
Úspech prisudzuje Janečka aj tomu, že sa nebál riskovať a investovať do nových strojov, technológie a nákupu pôdy. Bez odvážnych krokov by nebola firma tam, kde je dnes. Do pestovania sa zapájala celá rodina: od útleho veku aj jeho traja synovia, z ktorých dvaja už dnes firmu postupne preberajú.
„Peniaze sa rodia ťažko. V roku 1993 trvalo celej rodine pozberať úrodu z 2,5 hektára 2,5 mesiaca. Pomáhali aj susedia, tety, chlapci z práce, pretože ja som ešte vtedy pracoval na šachte,“ spomína Janečka.
„Všetko sa robilo ručne, ja som mal len starý traktor s vlečkou. Museli sme zemiaky vykopať, naložiť do vriec, nabrať na vlečku, odviezť domov, tam ich znovu prebrať, čo bolo nekonečné. Dnes to isté množstvo pozbierame pomocou strojov za 8,5 hodiny,“ pochvaľuje si poľnohospodár.
Zemiakové klenoty
Na severnej Morave patrí jeho firma k najväčším pestovateľom zemiakov. Za 32 rokov odskúšali asi 80 odrôd plodiny a úlohou bolo vybrať takú, ktorá zákazníkom chutí, a pre ktorú sa budú vracať, aj keď bude drahšia ako od konkurencie.
