14. decembra 2020

Kedy je ideálny čas zamýšľať sa a aktívne hľadať zmysluplnosť práce a života? Tento proces by sa mal začať v ranej dospelosti, teda medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Úlohou mladých je osamostatniť sa od pôvodnej rodiny a nájsť svoje miesto. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej materiálneho bohatstva sa však zmysel života hľadá pomerne ťažko. Akí sú mladí ľudia, dokedy sa náš mozog vyvíja a ako prekonať krízu tohto veku? 

„Dnešná doba je taká, že toho máme celkom dosť, žijeme v nadbytku, môžeme cestovať, nemusíme sa prispôsobovať. O to ťažšie je nájsť zmysel existencie,“ vraví koučka Stanislava Gregor Sorgerová, ktorá je autorkou knihy Generácia hľadajúca zmysel a aktuálne končí štúdium psychológie.

Mladí ľudia môžu pociťovať väčšiu frustráciu zo samotnej existencie a hľadania sa. Snažia sa objaviť svoje poslanie a prísť na to, kadiaľ vedie ich životná cesta. Stanislava nižšie v 9 bodoch vysvetľuje dôležitosť budovania osobnostného kapitálu, krízu mladého veku aj to, akí vlastne mladí dospelí sú. 

O generácii mladých ľudí hovorí koučka Stanislava Gregor Sorgerová. Foto: archív Stanislavy Gregor Sorgerovej

1. Mladí ľudia sú otvorenejší a extrovertnejší.

Vnímame ich často tak, že je ich všade veľa, majú potrebu sa ku všetkému vyjadrovať, presadzovať sa. Určitým spôsobom majú extrovertnejšie osobnosti. A je to normálne, pretože otvorenosť je v tomto veku vyššia. Je to podmienené aj tým, že majú vývinové úlohy. Nájsť si partnera, odísť od rodiny, hľadať si zamestnanie, niekde sa zaradiť a osamostatniť sa.  

Práve osobnostné črty pomáhajú mladým, aby boli odvážnejší. Zároveň sú menej racionálni, viac emoční, robia prchkejšie rozhodnutia a nevedia až tak dobre plánovať budúcnosť. To je podmienené vývinom, a tým, že mozog sa do 28. alebo 29. roku života vyvíja. Frontálny lalok je zodpovedný za filtráciu emócií, racionalitu a vyhodnocovanie dôsledkov emočného konania.

Reklama

Keď sa pozrieme na 20-ročného človeka a na 30-ročného, tak vidíme rozdiel. Začínal preberať zodpovednosť, musel viac plánovať a jeho mozog sa cvičením a trénovaním dovyvíjal.

Preto je aj mladý človek postupne oveľa zodpovednejší, racionálnejší a stáva sa skutočne dospelým. Dvadsiatnici väčšinou žijú tu a teraz, potrebujú dorásť. 

2. Sústreďujú sa na zmysel, materializmus je v pozadí.

Mladá generácia bola vychovaná tak, aby bola náročnejšia. Materializmus jej nestačí, aj keď sa to niekedy môže chybne zdať. Viac hľadá zmysel v tom, čo robí.

Mladí ľudia sú ochotní pracovať aj za menej peňazí, ísť robiť dobrovoľníkov alebo založiť startup, ak vidia a chápu zmysel celého projektu. V startupoch idú za svojou vidinou, hoci vedia, že môžu zlyhať. 

3. Sú ako špongia a nemali by to premárniť.

Vek medzi dvadsiatkou a tridsiatkou je dôležitý preto, lebo mladý človek prichádza na pracovný trh ako nováčik. A ak sa nezačne zaoberať zmysluplnosťou alebo správnym výberom kariéry, môže sa stať, že po 10 až 15 rokoch si uvedomí, že nemá rád svoju prácu a nechce ju ďalej robiť. Často nevie, čo by robiť chcel. Vtedy je na mieste zhodnotiť svoj osobný kapitál, s ktorým by chcel začať niečo nové. 

Príklad: Ak niekto pracuje 10 až 15 rokov v účtovníctve a už je v tejto oblasti odborník, tak si musí uvedomiť, že bude niekde inde začínať zrejme od nuly. Jediný jeho osobnostný kapitál, ktorý má, sú zručnosti z účtovníctva.

Dvadsiatnik sa preto potrebuje dobre nastaviť a zbierať osobnostný kapitál – jeho zručnosti, kompetencie, osobnosť, jednoducho všetko, čo ponúka trhu práce.

Ak obdobie do tridsiatky premrhá napríklad bujarým životom, odkladaním zodpovednosti alebo strachom niečo začať, posúva svoju dospelosť. Osobnosť dvadsiatnika je najviac formovateľná, je ako špongia, ktorá dokáže veľa nasať. Osobnostný kapitál vie najlepšie nahromadiť v mladom veku. 

4. Zmysluplnosť sa môže transformovať.

Do života prichádzajú rôzne udalosti. Je normálne, ak v staršom veku ľudia nepociťujú naplnenie zo sebarealizácie, ale skôr zo vzťahových hodnôt. Do života môže prísť aj závažná situácia, napríklad nejaké ochorenie, ktoré môže dať životu iný zmysel. Naplnenie sa nevytratí, bude však transformované do niečoho iného.  

5. Je po tridsiatke neskoro?

Aj v staršom veku sa dá nájsť činnosť, ktorá napĺňa. Inak by bolo veľa ľudí stratených. Do situácie však vstupuje novozaložená rodina. A je to o to ťažšie. Prichádza zodpovednosť voči deťom aj financiám, zaťaženosť hypotékami, ťažšie sa už buduje niečo nové. Človek musí skĺbiť povinnosti, úlohy v manželstve a rodičovstve.  

V dvadsiatke to ide jednoduchšie, pretože mladý človek je zväčša zodpovedný predovšetkým sám za seba. Môže cestovať, nadobúdať viac spomínaného kapitálu či už cez Erasmus, domáce a zahraničné stáže, ktoré sú síce menej platené, no môžu mu dať veľa kompetencií a zručností. V staršom veku do hry vstupujú aj iné faktory a človek musí zľaviť z nárokov.  

6. Hľadajú sa aj cez striedanie zamestnaní.

Mladí ľudia striedajú zamestnania, ak nevedia, čo ich baví a napĺňa, alebo vyhľadávajú ľahšie cesty. V prípade, že pociťujeme existenciálnu frustráciu, nudu alebo sa potrebujeme viac realizovať, budeme fluktuovať po trhu a stále hľadať niečo nové. A netýka sa to len práce. V osobnom živote to môžeme prirovnať aj k partnerovi. Ak sme frustrovaní, budeme ho vymieňať.  

Nech už mladý človek pracuje kdekoľvek, potrebuje chápať zmysel svojej funkcie v spoločnosti. Je jedno, akú má pozíciu. Ide mu o to, kým je, prečo tam je, čo mu to dáva a prečo do tej práce chodí.

Zároveň sa mladí dožadujú väčšej autonómie a voľnosti v kreativite. Dôležité je, aby si kolegovia, ktorí patria do rôznych vekových skupín, navzájom odovzdávali informácie. 

7. Očakávania ich môžu uväzniť v kríze.

Keď si mladý človek predstaví, ako asi funguje svet a čo chce robiť v dospelosti, tak si urobí nejaký svetonázor. Možno vidí rebríčky úspešných ľudí, youtuberov, predstavuje si úspešnú kariéru. Kríza mladého veku prichádza, keď je konfrontovaný s realitou, ktorá nie je totožná s jeho vysnívaným svetom a očakávaniami.  

Prídu prvé neúspechy, sklamania, spolu s nimi aj kríza. Tá sa prejavuje často úvahami, mladý človek veľa premýšľa o dospelosti, čo by chcel robiť, ako by to chcel robiť. Sú to tí myslitelia alebo rojkovia, ktorí stále rozprávajú o tom, čo by chceli, ale chýba im aktivita, hromadenie osobnostného kapitálu. Úvahami sa život nedá vyriešiť, je potrebná angažovanosť. Inak sa len prehlbuje kríza a odďaľuje sa prevzatie zodpovednosti.  

8. Zmysluplnosť sa prezradí v ťažkých momentoch.

Treba si predstaviť moment, keď je človek mimo komfortnej zóny konfrontovaný s niečím, čo ho veľmi stresuje v oblasti sebarealizácie, a potrebuje prekonať hranice. Ak vtedy vie odpovedať, prečo to vlastne robí, aký zmysel mu to dáva, tak je na správnom mieste. Pokiaľ si vie povedať, že tento stav, ktorý je mu nepríjemný, vydrží, je to dobre.

Reklama

Odolnosť sa cibrí práve tým, že chápe zmysluplnosť svojej úlohy v práci alebo sebarealizácii a dokáže sa popasovať s neúspechom. Kým sa dostavia výsledky, treba zdolať pár prekážok. 

9. Za horizontom sú povýšenia a vyšší plat.

Ľudia sú väčšinou najúspešnejší vo svojom 35 alebo 40 roku života. V tomto veku získavajú lepšie pozície, najviac sa im počas kariéry zvyšuje plat. A dôvodom je to, že robili správne kroky už pred 10 alebo 15 rokmi. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?