Amerika mala Xzibita a jeho Pimp My Ride, Slovensko má zase Pavla Adamkoviča a jeho Eg riders. Ewžen, ako rodáka z Topoľčian všetci volajú, však namiesto repasovania starých áut dáva nový, krajší život bicyklom. V malej dielni spoločne so svojím tímom menia velocipédy, ktoré postihol hrdzavý osud, na výstavné kúsky. Jeden z nich dokonca potešil Petra Sagana ako dar od známych, na ďalšom sa zase predstavil Sajfa na Bratislavských módnych dňoch. Ako sa dostal bývalý čašník k dvom kolesám a koľko času zaberie repas?
Malý Pavol rozvíjal svoje zručnosti už u dedka, domáceho majstra v dielni, v tom období ho však viac fascinovali autá. Tým sa zase venoval jeho strýko, ktorý Eg riders pomáha aj dnes – poskytuje cenné rady, prikladá ruku dielu, pohľad ostrieľaného automechanika a delí sa o svoju dielňu. Keď Ewžen na Instagrame objavil fotku bicykla z dôb dávno minulých, okamžite mu učaroval. „Priznám sa, retro veci ma vždy fascinovali, nie je to pre mňa len ošiaľ dnešnej módy. Cítiť v nich ducha a históriu,“ hovorí.
Hoci lustroval internetové bazáre, svoj vysnívaný kúsok kúpil až v kaviarni, v ktorej pracoval ako čašník, od staršieho pána. „Rodičia sa len čudovali, čo chcem z tej starej ‚šaragle‘ urobiť. Bicykel som odstrojil, nachystal šmirgle, spreje a všetky potrebné komponenty,“ spomína na začiatky Pavol. Na pomoc si prizval bratranca Juraja a keď dvojkolesový stroj zmontovali, postavili aj základy pre Eg riders.
Každý kúsok z dielne Eg riders je originálom. Foto: archív Pavla Adamkoviča
Musel prekonať nedôveru
Hoci už prvý kúsok spod Ewženových rúk vyzeral výborne, musel prekonať nedôveru svojho okolia. „Ľudia neverili, že ‚obyčajný časník‘ dokáže urobiť z takmer ničoho niečo,“ opisuje svoju najväčšiu výzvu v začiatkoch podnikania. Postupne však záujem o bicykle z jeho dielne rástol, a keď sa s objednávkami začali ozývať slávnejší zákazníci, všimli si ich médiá a svoju prácu mohli ukázať na medzinárodných výstavách, Pavol vedel, že značka ide správnym smerom.
S repasom bicyklov začal v roku 2013, dnes mesačne zvládne so svojím tímom upraviť 15 – 20 kúskov podľa požiadaviek nových majiteľov. Každý jeden z nich je originál a na každom z nich sa snaží Pavol zanechať časť jeho histórie – napríklad skrutku alebo kúsok hrdze pod sedlom. A čo cena? Tá najnižšia sa pohybuje okolo 400 eur, keď chcete úplne tip-top kúsok, vyšplhá sa o ďalších 200-300 eur.
Pavol „Ewžen“ Adamkovič a repasovaná skladačka. Foto: archív Pavla Adamkoviča
Staré Ukrajiny, Liberty či Sobi – kde Eg riders hľadajú tieto múzejné modely? „Bicykle nám dnes dokonca niektorí nosia, lebo nás poznajú a proste nám ich chcú len tak darovať, aby ich nemuseli vyhodiť na smetisko.“
Zachraňuje retro nábytok. Aby boli spokojní, kreslo prečalúnia aj 5-krát
Tiež však majú svoje zdroje a niekedy si donesú vlastný kúsok aj zákazníci. „Tí, ktorí chcú čo najdlhšie zachovať pamiatku na členov svojej rodiny, si prinesú starý bicykel, a vtedy sa naozaj stretávam so zaujímavými príbehmi,“ prezrádza Pavol.
Majú vlastnú lakovňu a vyrábajú kožené rúčky
Po získaní starého bicykla, niekedy aj rámu, prichádza na rad skutočná makačka. Na začiatku v dielni bajk rozoberú do poslednej skrutky, potom nasleduje pieskovanie, lakovanie a nakoniec kompletné zloženie. „Máme vlastnú lakovňu, s ktorej prevádzkou mi pomáha môj bratranec. Vypletanie kolies mal spočiatku na starosti môj druhý bratranec Juraj „Gračo“ Gračik. Dnes sa tomu venuje jeho otec. No a zvyšok je na mne,“ poodhaľuje zákulisie takmer rodinnej firmy Ewžen.
Čas, ktorý repasovaním Eg riders strávia, je veľmi individuálny – záleží to od stavu, v ktorom bicykel zákazník prinesie, respektíve či je celé dielo v ich réžii. „Niektoré bajky som bol nútený stihnúť do 5 dní, na iné si majiteľ počkal 3-4 týždne. Všetko závisí od dostupnosti komponentov.“ Keď sú súčiastky nedostupné, niekedy sa ich snažia nahradiť, inokedy ich dajú vyrobiť nanovo na sústruhu.
Z bicykla k šitiu. Bratia Velitsovci vyrábajú cyklo oblečenie, ktoré dobýva svet
Každý kúsok je jedinečný a zároveň nesie pečať značky: „Razíme svoje logo na vlastné handmade kožené rúčky, brašne pod sedlo alebo väčšie tašky na bicykel.“ Medzi najextravagantnejšie zákazky považuje Ewžen kúsok pre Petra Sagana. Na jeho jednokolku mal len necelých 10 dní. Bicykel je zaujímavý aj tým, že rám je obalený jutovinou, má drevené pedály a ako ukončenie riadidiel zátky zo šampanského.
Bicykle v galérii aj kaviarni
Eg riders majú chuť posúvať sa neustále vpred – okrem vlastnej lakovne, rozšírili aj výrobu kožených doplnkov – v ponuke nechýba ani držiak na fľašu a tiež pridali aj vlastné dizajnové tričká. Zahraničných zákazníkov im pomohli získať aj medzinárodné výstavy v Londýne a Dubline, na ktoré boli pozvaní. Kde všade teda nájdeme bicykle Eg riders? „Pocestovali takmer po celej Európe: Nemecko, Londýn, Dublin, Rakúsko či Česká republika, ale môžeme sa nimi popýšiť napríklad aj v Dubaji.“
Kožené doplnky si v Eg riders vyrábajú sami. Foto: archív Pavla Adamkoviča
Chalani z Eg riders to dotiahli nielen k zahraničným klientom, ale aj do galérie – v domovských Topoľčanoch. Tu sa ich velocipédy stali súčasťou výstavy lokálnych tvorcov. Hoci Pavol kvôli bicyklom vymenil kaviareň za dielňu, čašníckeho remesla sa nevzdal úplne. Rozhodol sa spojiť svoje dve lásky do jednej a otvoril si bicyklovú kaviareň Eg café, ktorú neskôr nasledoval aj koktejlový bar.
A čo urobilo Ewženovi najväčšiu radosť v ostatnej dobe? „Že moja dcérka Emka takisto prepadla bicyklovej vášni.“ A ktovie, možno práve v nej nájde úspešného pokračovateľa svojej značky.
Hlavná foto: archív Pavla Adamkoviča
