Z trhu zmizne zdravotná poisťovňa a postupne aj predikčný portál. Klienti čoraz častejšie vnímajú, že nemusia myslieť – veď to za nich zreguluje štát.
V posledných dňoch ma zaujali dve zdanlivo nesúvisiace správy. Ako prvé, že viaceré európske krajiny postupne blokujú prístup k platforme Polymarket.com. Rovnako dôležité je, že Penta prikúpila k Dôvere menšiu zdravotnú poisťovňu Union.
Obe udalosti spája regulácia a najmä jej nezamýšľané dôsledky. Dovolím si dokonca napísať, že ide o negatívne externality. Hoci mi je jasné, že tento termín sa používa v súvislosti s nedokonalosťami trhu. No zdá sa, že sa celkom hodí aj pri regulácii.
Negatívne dôsledky chuti priveľmi regulovať vidieť aj v prípade skrachovaných finančných inštitúcií.
V roku 1996 pôsobilo na Slovensku až 12 zdravotných poisťovní. V budúcom roku budú zrejme už len dve. Dôvodom je dlhodobá nesystémová regulácia a odpor vládnych sociálnych demokratov voči trhu.
Ešte v roku 2012 Robert Fico avizoval politické rozhodnutie o prechode na systém jednej zdravotnej poisťovne. Malo sa tak stať v roku 2014. V roku 2015 už vysvetľoval, že na kúpu alebo vyvlastnenie zdravotných poisťovní by boli potrebné peniaze.
Sériou legislatívnych zmien vláda spôsobila, že trh prestal byť zaujímavý skôr, než dostal šancu rozvinúť sa. Analytik INESS Martin Vlachynský vypočítal, že v priemere sa udialo 33 zmien kľúčových zákonov ročne.
Výsledkom je aktuálny „obchod roka“. Na trhu ostane štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a súkromná Dôvera, ktorej pôsobenie dáva Pente zmysel najmä pre synergie. V zdravotníctve totiž pôsobí aj cez nemocnice a lekárne.
Samozrejme, istá regulácia je potrebná. Zdravotné poistenie je zo zákona povinné. Ak je klient nespokojný, nemá šancu prestať využívať ich služby a využiť napríklad substitučnú konkurenciu ako samoplatca či v kombinácii s komerčným poistením.
Využiť ich síce môže, ale odvody bude musieť platiť aj tak. Inak by mu hrozilo trestné stíhanie. Bežné monopoly len ticho závidia.
Čo má robiť poisťovňa?
Zaujímavé je, že zisk v ostatných oblastiach zdravotného biznisu už ficovcom neprekáža. Pritom práve poisťovne mohli byť nástrojom, ako zabezpečiť efektívnejší nákup starostlivosti.
Slovenské zdravotníctvo funguje v dvoch dimenziách. Jeho deklarovaná bezplatná podoba znamená dlhé čakanie. Kto potrebuje a má, radšej vytiahne hotovosť a zaplatí – dokonca na faktúru. A hneď je prístup zdravotníkov iný. Trocha sa pritom zabúda, že platiaci pacienti sú aj klienti zdravotných poisťovní.
Práve tie mali byť inštitúciami, ktoré zabezpečia, aby za svoje odvody dostávali pridanú hodnotu. Namiesto toho sa platiaci poistenci cítia ako prosebníčkovia a lekári ich v niektorých prípadoch dokonca vyhadzujú z ambulancií.
V tomto prípade poisťovne, ktoré stanovujú limity na vyšetrenia, svoju prácu nerobia dobre. Na samostatnú debatu je, či by im viac pomohli voľnejšie ruky.
Napríklad matka Unionu – holandská Achmea – zrejme mala vďaka medzinárodným skúsenostiam potenciál nastaviť systém lepšie. Aj s využitím komerčného pripoistenia. Ak by mala voľné ruky. Namiesto toho využila príležitosť predať nedostatočne perspektívny biznis.
Smiešny trh s prepoisťovaním
Objektívne treba povedať, že konkurencia zdravotných poisťovní je skôr symbolická. Prejavuje sa to aj na prepoisťovaní – hoci poskytovateľa vlani zmenilo 124-tisíc ľudí.
Zaujímavé je, že najvyššia miera prepoisťovania je na východe a v Banskobystrickom kraji. „Podobne ako v minulých rokoch, aj v tomto roku sú obce s najväčším pomerom prepoistení na počet obyvateľov v najchudobnejších regiónoch Slovenska a často ide o obce s vysokým percentom rómskej populácie,“ píše Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Toto nehovorí veľmi o informovanom rozhodnutí skúseného zákazníka, skôr o ľahkej ovplyvniteľnosti. Populistická snaha o reguláciu, ktorá mala prekryť iné problémy zdravotníctva, postupne vytvorila učebnicový oligopol. Nemá to prečo byť dobrá správa pre poistenca, ktorého má regulácia chrániť.
Zlo menom Polymarket
Regulačné orgány v súčasnosti upierajú svoj orlí zrak na predikčný Polymarket.com. Aktuálne zaradilo túto platformu české ministerstvo financií na zoznam nepovolených internetových hier.
Podľa českého Forbesu už obmedzenia či blokácie zaviedli napríklad Nemecko, Belgicko, Rumunsko, Švajčiarsko, Poľsko, Grécko, Cyprus, Portugalsko, Španielsko, Ukrajina alebo Brazília. Navyše, obmedzenie plánuje aj európsky regulátor finančných trhov.
Na Polymarkete môžu ľudia stávkovať napríklad na to, kto vyhrá športový šampionát, kto sa stane americkým prezidentom, či aká bude cena ropy k istému dátumu. Zoznam je veľmi široký.
Ak je to hazard, prečo by malo byť jeho blokovanie zlé? V prvom rade je to informačná platforma. Ak platí, že trh ako celok pozná dôležité informácie, práve podobné stránky dokážu poskytovať cenné správy o trhových náladách a kvantifikovať pravdepodobnosť udalostí.
Hazard a štát
Ak je výhradou, že ide o hazard, ten má často požehnanie úradov a politikov. Je špeciálnym zdrojom príjmu a dôležitým nástrojov financovania športu, napríklad cez štátny Tipos.
Keď sa na jeseň riešilo na Slovensku obmedzenie hazardu, prišiel minister športu Rudolf Huliak s nápadom, že štát prevezme kasína, ktorým končí licencia. Hovoril, že ide o peniaze, ktoré „sa váľajú na zemi“.
Práve tu dobre vidieť absurditu štátnej regulácie. Často je hlavným motívom získať extra peniaze na populistické nápady, ktoré v konečnom dôsledku podporujú vnímanie, že človek sa nemusí starať o seba, lebo štát to spraví.
Dôvodom výhrad voči Polymarketu je, že event kontrakty môžu spadať pod zákaz binárnych opcií platný v EÚ.
Regulované nie je bezpečné
To už sa dostávame do finančného biznisu. Predchádzajúce skúsenosti potvrdzujú, že istá regulácia má zmysel. Nedá sa však dohliadať na všetko. Podobné kroky môžu vzbudzovať dojem, že čo nie je zakázané a je regulované, je bezpečné. Lenže to je najväčší omyl investičného sveta. Rôzne rozdielové zmluvy známe ako CFD či forexové špekulácie čiastočne pripomínajú lotériu.
V rozhovoroch s klientmi skrachovaného obchodníka s cennými papiermi U.P. som počul aj názor, že ak je to regulované, nemalo by to zbankrotovať, lebo inak regulátor zlyhal.
Ak sa podrobnejšie pozrieme na produkty U.P. namieste je poznámka, že forexové špekulácie mohli byť najbezpečnejšou časťou ich portfólia. Minimálne išlo o likvidnejšiu časť použitých nástrojov. To je samo osebe veľavravné.
Problém je, že klienti si tieto riziká neuvedomovali. A zrejme ani pri ďalších spoločnostiach ako Arca či Proxenta.
Navyše sa zdá, že vo viacerých prípadoch došlo k porušeniu povinnosti preveriť vhodnosť produktu pre klienta, čo je asi základ problému.
Podstatné je, aby klienti nežili v predstave, že čo má licenciu, je bezpečné. Paradoxne, skrachovaná poisťovňa Rapid life využila nešťastnú zmenu európskej smernice Solvency 1 na Solvency 2 na to, aby sa vyhla kontrole. Výsledkom bola nula na účte. Klienti stále čakajú na vyše 20 miliónov. Nútená správa bola pritom zavedená pred deviatimi rokmi.
V záujme klientov je všeobecne zrýchlenie rozhodovania súdov. A tiež vyššia miera informovanosti. Istú chvíľu na Slovensku platilo, že NBS zverejňovala neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia. Rýchlo sa to zrušilo.
Hoci proti zverejňovaniu prvostupňových neprávoplatných rozhodnutí existujú silné argumenty, faktom je, že v niektorých prípadoch by to klientom pomohlo aspoň čiastočne vyrovnať informačnú asymetriu. Firma vie, že má problém, naivní klienti ešte nie.
Napríklad obchodník s cennými papiermi U.P. dostal už v októbri 2023 vysokú pokutu 250-tisic eur za vážne chyby pri predaji cenných papierov. Vtedy sa spoločnosť voči sankcii odvolala, no peňažnú sankciu potvrdila Banková rada NBS až v decembri 2024.
Aj toto ukazuje, že odvolanie často využívajú hriešnici na naťahovanie času. Regulácia ich často doslova chráni.
Vo finančnom sektore sa nedá obísť ani bankovníctvo. Počet hráčov na Slovensku sa znižuje. Dôvodom je vysoká záťaž a čoraz vyššie náklady na reguláciu. Časť hráčov odchádza a to pomáha najsilnejším subjektom výhodne nakupovať a upevňovať pozíciu na trhu.
Pre niektoré slovenské banky či finančné skupiny robia regulácie chtiví politici užitočnejšiu robotu ako predajcovia v prvej línii.
Neveríte? Stavme sa. Teda, kým je ešte kde.
