Bolo to stretnutie scenáristickej smotánky, na ktorom chceli James Gunn a Peter Safran, šéfovia DC Studios, naštartovať slávnu, no v posledných rokoch trochu upadajúcu komiksovú značku. Gunn postavil doprostred tabuľu a vyzval prítomných: „Nemáte žiadne limity. Čo by ste chceli vidieť?“
Dlhoročný komiksový autor Tom King vtedy vykríkol: „Chcel by som mix Training Day a True Detective.“ Teda, zjednodušene povedané, príbeh dvoch parťákov s komplikovaným a miestami toxickým vzťahom. „To znie dobre,“ odvetil Gunn a nápad si zapísal.
O niekoľko rokov neskôr sa jeho predstava stala realitou. Volá sa Lanterns, vychádza z komiksu Green Lantern a King ju vytvoril spolu s Chrisom Mundym a Damonom Lindelofom, legendou americkej scenáristiky.
Na jeho Nezvestných dodnes množstvo divákov nedá dopustiť, Lindelof však nemusí žiť iba z minulosti. Pred siedmimi rokmi pri projekte Watchmen ukázal, že aj na základe komiksu možno postaviť špičkový seriál, ktorý skvelo vyzerá, je napínavý, inteligentný a plný zvratov. Skrátka kvalita, ktorou je HBO preslávené.
K sci-fi má Lindelof blízko, ako scenárista sa podieľal aj na filmoch Prometheus či Star Trek: Do temnoty. Keď prišla príležitosť nakrútiť ďalší ambiciózny komiksový seriál, neváhal. Spolu s kolegami poňal Lanterns ako temnú detektívnu kriminálku zasadenú do sveta superhrdinov.
Dvojica Green Lanternov v nej vyšetruje záhadný prípad na americkom Stredozápade, pričom seriál stojí rovnako na atmosfére, postavách a postupnom odhaľovaní prípadu ako na samotnej komiksovej mytológii. Na svoje si tak môžu prísť aj diváci, ktorým superhrdinské príbehy inak príliš nevoňajú.
„Kľúčom k úspechu sú postavy. Ak vám na nich nezáleží, seriál nebude fungovať,“ povedal muž v čiernej košeli a vo výrazných čiernych okuliaroch v rozhovore s novinármi, ktorého sa Forbes zúčastnil ako jediné české médium.
Keď prevádzate takýto komiks do seriálovej podoby, čo ste chceli urobiť inak, aby seriál vynikol, ale zároveň zostal blízky ľuďom, ktorí komiksy poznajú?
Ako niekto, kto od detstva vyrastal na komiksoch a celý život ich miluje, si myslím, že veta „je to komiksový seriál“ môže fungovať oboma smermi. Pre ľudí, ktorí komiksy milujú, je veľmi lákavá. Pre tých, ktorí nemali rovnaké detstvo ako ja alebo k nim nemajú rovnaký vzťah, však môže byť, naopak, odrádzajúca. Môže im to pripadať detinské alebo smiešne.
Našou úlohou preto bolo prijať všetko, vďaka čomu tieto postavy prežili desaťročia a fungovali v najrozličnejších podobách, a zároveň z toho vytvoriť niečo prístupné a zaujímavé.
Dnes sa často používa slovo grounded, teda ukotvené v realite. Znie to takmer ako klišé, no napokon je to naozaj iba o postavách. Práve vďaka nim si k seriálom vytvárame vzťah.
Je jedno, či ide o čarodejníkov v Rokforte, ľudí bojujúcich o Železný trón vo Westerose alebo niekoho, kto má čarovný prsteň schopný zhmotniť jeho predstavivosť. Ak vám nezáleží na ľuďoch, seriál nebude fungovať.
Začíname preto otázkami: Kto je Hal a čo chce? Kto je John – Hal Jordan a John Stewart v podaní Kylea Chandlera a Aarona Pierra sú hlavnými postavami seriálu – a čo chce? A všetky veci okolo toho, že sú vesmírni policajti, sa potom vystavajú okolo nich a slúžia ich príbehu.
Robili ste snímky ako Watchmen, Star Trek alebo Prometheus, čo sú všetko diela zasadené do existujúcich svetov. Je podľa vás práca s existujúcim materiálom jednoduchšia alebo ťažšia než tvorba niečoho pôvodného?
Ťažšia. Nechcem okolo toho chodiť. V mojom prípade boli napríklad Watchmen aj Prometheus veci, ktoré som v mladosti absolútne zbožňoval. Nechodil som po svete a nehovoril: „Chcem urobiť adaptáciu Watchmen.“ Ani som nežiadal o stretnutie s Ridleym Scottom preto, že by som chcel nakrútiť film zo sveta Votrelca. Fungovalo to opačne.
A v oboch prípadoch na mňa veľmi doliehala váha vlastného fanúšikovstva. Nechcel som to pokaziť a chcel som slúžiť pôvodnému dielu.
Zároveň cítim určitý dlh aj pri pôvodných veciach, ktoré som robil, napríklad pri Nezvestných. Niečo dlhujem všetkým príbehom, ktoré som vstrebával počas detstva a dospievania.
Keď za vami niekto príde a povie: „Chceš robiť Green Lanternov? Chceš skúsiť seriál Watchmen? Čo by si urobil s pôvodnou posádkou Enterprise, s Kirkom a Spockom?“, okamžite vás zaplaví obrovské nadšenie. Hovoríte si: „O týchto príbehoch som premýšľal ako dieťa. Sníval som o tom, čo by som s týmito postavami urobil, keby som niekedy dostal príležitosť.“ A zrazu vám ju niekto skutočne ponúkne.
A obavy prídu až potom.
Keď sa však dostanete dovnútra celého procesu, prichádza obrovské množstvo strachu a obáv, ktoré pri pôvodnej tvorbe v takej miere nemáte.
Keď pokazíte niečo vlastné, môžete za to aspoň prevziať plnú zodpovednosť. Pri Nezvestných mi ľudia hovoria: „Milujem, že ste ten seriál vytvorili, a zároveň ste mi zničili šesť rokov života.“ Za to všetko však nesiem zodpovednosť ja.
Neviem však, či by som v noci dokázal spať, keby mi ľudia hovorili: „Zničil si seriál Watchmen. Vôbec si to nepochopil.“ Alebo: „Tento Star Trek je úplne mimo vízie Genea Roddenberryho.“
Necítite teda iba tlak očakávaní fanúšikov, ale aj vlastných očakávaní ako fanúšika. Preto je podľa mňa práca s adaptáciami omnoho ťažšia. Nerád tomu hovorím „duševné vlastníctvo“, pretože to znie príliš chladne.
Čo bolo pre vás pri práci na Lanterns najnáročnejšie?
Najťažšie na každom novom seriáli – a zvlášť pri niečom, čo existovalo dávno pred nami – je zistiť, kde má byť rovnováha. Robíme seriál pre ľudí, ktorí majú k týmto postavám dlhodobý vzťah, majú ich radi a dobre ich poznajú? Alebo ho robíme pre ľudí, ktorí prichádzajú úplne bez predchádzajúcich znalostí? Pretože keď si poviete: „Urobíme to pre všetkých“, niekedy napokon nepotešíte nikoho.
Tú rovnováhu sme hľadali skôr pocitovo. Neustále sme si hovorili: „Čo keby sme urobili toto? A čo toto?“ Postupne sme začali postavy spoznávať. Povedal by som však, že krivka učenia bola pri tomto seriáli omnoho strmšia, než ktokoľvek z nás očakával.
Našťastie sme pracovali pod vedením Chrisa Mundyho, ktorý dlhé roky viedol Ozark a predtým pracoval pre HBO na seriáli Temný prípad: Nočná krajina. Zaujímavé bolo, že on sám nemal ku Green Lanternom rovnaký vzťah ani rovnaké znalosti ako my.
Celý koncept ho však naozaj zaujal. A keď nám začal vysvetľovať, čo je na ňom zaujímavé práve preňho, postupne nám dochádzalo, ktorým smerom sa máme vydať. Všetko začalo zapadať na svoje miesto. Úplné začiatky, keď sme riešili, či je seriál určený ľuďom, ktorí Green Lanternov poznajú, alebo tým, ktorí o nich nevedia vôbec nič, však boli naozaj ako lietanie naslepo.
V Lanterns pracujete s rôznymi časovými rovinami. Čo môžu dve časové línie ukázať o vzťahu postáv, čo by sme v jedinej pochopiť nemohli?
Vždy ma zaujímalo nelineárne rozprávanie, pretože mám pocit, že presne tak vlastne prežívame svet. Keď musíte príbeh vtesnať do jedného týždňa namiesto toho, aby ste ho mohli rozprávať počas celého desaťročia, obmedzuje to vašu schopnosť vystavať vývoj postáv.
Konkrétne pri Lanterns sme ešte predtým, než sme prvý deň vstúpili do scenáristickej miestnosti, zdedili jednu skutočnosť: James Gunn už nakrúcal svojho Supermana a Guy Gardner bol v ňom Green Lanternom Zeme.
Museli sme teda vyriešiť, ako do už existujúceho sveta predstaviť Johna Stewarta a Hala Jordana. Ešte dôležitejšie bolo, že nás John ako postava naozaj veľmi zaujímal. Keby sme jeho príbeh rozprávali iba prostredníctvom výcviku, príliš by nás to obmedzovalo vzhľadom na to, kam sme ho chceli na konci príbehu dostať. Potrebovali sme preto, aby uplynulo pomerne veľa času.
Veľa sa hovorí o únave zo superhrdinských príbehov. Čo je podľa vás kľúčom k tomu, aby opäť zaujali publikum a ľuďom na tých postavách záležalo?
Keby sme ten kľúč poznali, nikdy by sme nešliapli vedľa. Superhrdinovia sú v podstate mytologické postavy. Pred tisíckami rokov ľudia vkladali svoju vieru do bohov a mýtov práve pre ich výnimočnosť. Môžeme sa teda pýtať, prečo nás superhrdinovia tak veľmi zaujímajú.
Stále sa však vraciame k tomu, že naše emocionálne spojenie s nimi vychádza z ich ľudskosti. Platí to aj pri niekom, ako je Superman, ktorý pochádza z inej planéty, alebo pri Green Lanternoch a ich mimozemskom svete.
Keď sa pozerám napríklad na snímku Spider-Man: Nový deň, veci, ktoré vo mne zostávajú, sú Peterove vzťahy s MJ a Nedom alebo jeho emocionálne väzby spojené s tetou May. Tieto veci podľa mňa utkvejú oveľa silnejšie než to, kto je zloduch, či opäť zachránil Manhattan alebo akí mimozemšťania práve vyliezajú z nejakého portálu. Musíte chápať, že držíte v rukách niečo obrovské, no zároveň musíte premýšľať v malom.
Musíte si položiť otázku: „Prečo mi má na týchto ľuďoch záležať?“ A tiež: „Ako môžu byť ich životy, ktoré sú fantastické, plné superschopností a problémov globálneho rozsahu, nejakým spôsobom blízke mne samotnému?“
