Na periférii Nových Zámkov vyrába cider zo slovenských jabĺk. Richard Domaniža stojí za značkou Kastler, ktorá sídli v priestoroch bývalej závodnej materskej školy. To, že sa oplatí byť v biznise čestný, sa mu potvrdilo aj vlani. Jeho medový cider skončil na medzinárodnej súťaži v Španielsku v kategórii ochutených ciderov na vrchole strieborného pásma.
Odmietol sa vzdať
Zlomovým obdobím bolo pre Richarda štúdium na vysokej škole vo Veľkej Británii. Práve v tejto zahraničnej krajine sa totižto bližšie zoznámil s tamojšou cider kultúrou a nahliadol do jej tajov. „Nešlo o nadnárodné korporácie vyrábajúce obrovské kvantá „cideru“ z koncentrátov, ale menšie rodinné značky,“ vraví a dodáva, že ho očarila ich história a vlastné jablkové sady.
Späť na Slovensko sa vrátil v roku 2010 po ukončení štúdia a pokúšal sa podnikať. To sa mu nedarilo, preto sa zamestnal v Bratislave. V rodnej krajine mu však chýbal kvalitný suchý cider. Ako si s tým poradil? Sprvu ho skúšal vyrábať iba tak, sám pre seba, v rodičovskej garáži a za pomoci odbornej literatúry. Na toto obdobie spomína slovami, že nemôže tvrdiť, že by sa mu extra darilo, no nevzdával sa.
Postupom času si Richard čoraz väčšmi uvedomoval, že mu korporátna práca jednoducho nesedí. V roku 2015 sa tento pocit pretavil do výpovede a obratom sa aj zameral na vlastný biznis, ktorý rozbehol v Nových Zámkoch. Firmu Kastler založil oficiálne začiatkom mája 2016. Podnikanie na Slovensku podľa neho nie je vždy ideálne, no ideálna situácia nie je nikde. „Treba začať a nevyhovárať sa, že sa to nedá či neoplatí,“ poznamená.
Krivé obkladačky? Čo mohol, to urobil sám
Veľká výzva čakala na Richarda už v začiatkoch biznisu. Poradiť si totižto musel s prísnou európskou legislatívou v oblasti potravinárskej výroby, v ktorej sa rozhodol so svojím ciderom podnikať. „Trvalo mi asi rok získať všetky certifikáty a povolenia, aby som mohol uviesť na trh prvú fľašu Kastleru,“ spomína. Najväčšiu investíciu do značky Kastler predstavovala úprava pôvodných priestorov.
Po cideri našli potenciál v kvalitnom nealku. Napríklad s chuťou borievky
S výrobňou cideru sa Richard usadil v budove bývalej materskej školy. „Čo som zvládol, robil som si svojpomocne. Preto mám napríklad krivo naukladané obkladačky na stenách,“ konštatuje s úsmevom. Financie sa mu podarilo ušetriť i vďaka šikovnosti jeho otca, ktorý mu ochotne pomáhal s výrobou strojov a zariadení. „Nemusel som kupovať drahú protitlakovú plničku a uzatvárač fliaš, pasterizátor či stroj na sýtenie oxidom uhličitým,“ dokresľuje.
Ďalej poznamená, že aj napriek tomu to pre neho bolo „all in“. Do značky Kastler totiž investoval všetky financie, ktoré sa mu podarilo našetriť vo Veľkej Británii a v Bratislave. Cesty späť už v tomto momente podľa Richarda skrátka nebolo. Do centra svojho biznisu postavil poctivý cider, čím dokázal spojiť príjemné s užitočným. Hobby a biznis.
Dováža iba kvety ibišteka
Čo sa filozofie značky Kastler týka, tá sa začína samozrejme pri jablkách. Richard dobrovoľne každý rok odmieta zahraničné ponuky na toto ovocie za nízke ceny. Jeho cieľom nie je ušetriť. Za kľúčovú totiž považuje podporu domáceho poľnohospodárstva. To je dôvod, pre ktorý jablká vykupuje výhradne od slovenských farmárov, a to za férové ceny. „Pre klasického podnikateľa je to nepochopiteľné. Nezačal som s Kastlerom kvôli peniazom, a preto sa ani nenechám ovplyvniť myšlienkou vyššieho zisku za každú cenu,“ vysvetľuje.
Richard si myslí, že úspech sa dostaví v momente, keď je podnikanie radosťou a stavia na skutočných hodnotách. Výrobu cideru Kastler maximálne podriadil jednému pravidlu: používa iba jablká, ktoré by ľudia s radosťou zjedli aj za čerstva. Kým o ovocie sa mu starajú lokálni pestovatelia, na všetko ostatné je väčšinou sám. Pokiaľ potrebuje v biznise pomoc, ruky k dielu ochotne priloží jeho najbližšia rodina. Napríklad grafiku pre značku vyrobil jeho bratranec Igor Slovák.
V značke Kastler momentálne Richard vyrába 5 druhov produktov. Suchý kvasinkový, polosladký bazový a polosladký medový cider sú alkoholické verzie. Pri nich sa nezastavil a pridal tiež nealkoholické varianty, konkrétne jablkový mušt s dužinou a Smädohasič IBI, v ktorom stavil na kombináciu jabĺk a za studena macerovaného ibišteka sudánskeho. „Jablká a bazové kvety sú z južného Slovenska. Med je od lokálneho včelára Mareka Trnku. Dovážam iba sušené kvety ibišteka z Nigérie,“ ozrejmuje.
Plánuje vlastných zamestnancov
Richard sa snaží, aby jeho značka napredovala, preto navyšuje výrobnú kapacitu. Jedna šarža cideru Kastler sa vyrába približne rok, počas ktorého kvasí a zreje v sudoch. „Začínal som na 6-tisíc litroch maximálnej kapacity. V súčasnosti som už na 25-tisíc litroch alkoholickej verzie a zhruba 10-tisícoch litroch tej nealkoholickej,“ upresňuje. Rozpočet striktne dodržiava a riadi sa pôvodným plánom. Jednoducho si berie iba toľko peňazí, koľko nevyhnutne potrebuje. Ostatné financie investuje späť do chodu biznisu.
Nuž a ako vlastne Richard vníma konkurenciu v oblasti ciderov na Slovensku? S veľkými značkami sa rozhodne neporovnáva, pretože má oproti nim odlišný cieľ. I napriek tomu im vďačí za to, že tento nápoj z jabĺk zviditeľnili. „Máme našťastie aj malých výrobcov. Som úprimne rád, keď vidím, že sa im darí,“ konštatuje. Za konkurenciu ich rozhodne nepovažuje, vníma ich ako kolegov z jedného fachu.
Richard si vo všeobecnosti v súvislosti s budúcnosťou myslí, že všetko je presne tak, ako to má byť. A aj bude. „Niekedy musíme prekonať ťažkosti, s ktorými sme pôvodne nerátali, ako napríklad terajšia koronakríza. Časom prídeme na to, že nám to dalo niečo pozitívne,“ hovorí. V značke Kastler bude robiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa naďalej rozrastala a viac podporovala slovenských pestovateľov. V blízkej budúcnosti plánuje prijať i vlastných zamestnancov.