Potvrdenie ratingu agentúrou Standard & Poor´s (S&P) je pre Slovensko dobrou správou. Agentúra pritom zohľadnila aj prijatý štátny rozpočet na budúci rok. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v reakcii na hodnotenie, ktoré agentúra zverejnila v piatok (23.10.). Nenapĺňajú sa tak podľa neho negatívne scenáre, o ktorých stále hovoria predstavitelia opozície.
„Ratingové agentúry určujú, za akých podmienok sa budú jednotlivé krajiny financovať. Standard & Poor´s nám potvrdila rating A so stabilným výhľadom, a tým pádom musím povedať, že ja som spokojný, že máme o jeden stupeň vyšší rating ako u ostatných agentúr,“ zhodnotil Kamenický.
Analytik: výzvy sa nemenia
Potvrdenie ratingu Slovenska zo strany agentúry Standard & Poor´s (S&P) je priaznivá správa, hlavné výzvy slovenskej ekonomiky však zostávajú nezmenené. Verejné financie naďalej hospodária s vysokými deficitmi a ekonomický rast je slabší, než by sme potrebovali, upozornil v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Slovensko si podľa neho naďalej udržiava solídne investičné hodnotenie na úrovni A so stabilným výhľadom a prístup k financovaniu na medzinárodných trhoch. Zároveň však pripomenul, že v uplynulých rokoch sa rating SR postupne zhoršoval a aktuálne sa nachádza na jednej z najnižších úrovní za približne dve desaťročia. V porovnaní s okolitými krajinami je SR hodnotená podobne ako Poľsko, lepšie ako Maďarsko a horšie ako Česká republika.
Deficit neklesá
„Medzi naše hlavné výhody naďalej patrí členstvo v eurozóne, relatívne nízka nezamestnanosť a silná priemyselná základňa. Potvrdenie ratingu však neznamená, že sa zlepšil stav našich verejných financií, ale skôr to, že napriek existujúcim rizikám si Slovensko zachováva dostatočnú úverovú bonitu,“ zhodnotil Kočiš.
Rovnako ako rating sa podľa neho nemenia ani hlavné výzvy slovenskej ekonomiky. „Napriek viacerým konsolidačným opatreniam zostáva deficit verejných financií blízko 5 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Ich pozitívny vplyv na rozpočet totiž čiastočne oslabuje rast výdavkov a slabší ekonomický vývoj.
Výsledný deficit tak zatiaľ výraznejšie neklesá, hoci domácnosti a firmy už pociťujú vyššie daňové a odvodové zaťaženie,“ upozornil analytik.
Rast je slabý
Ešte väčšou výzvou než samotné verejné financie môže byť podľa neho slabý ekonomický rast. Slovenská ekonomika totiž rastie pod svojím potenciálom a zaostáva za viacerými krajinami regiónu. „Slabší rast obmedzuje tvorbu daňových príjmov a komplikuje stabilizáciu verejného dlhu, najmä v kontexte starnutia populácie a budúcich nárokov na verejné financie,“ podčiarkol Kočiš.
Poukázal tiež na to, že dlhodobo vysoké deficity majú svoju cenu, ktorá sa postupne premieta do verejných financií. Priemerný vážený náklad existujúceho štátneho dlhu ku koncu septembra dosahoval približne 2,6 percenta ročne. Pri nových emisiách dlhopisov si však investori pýtajú podstatne viac, v októbrovej aukcii sa požadované výnosy pohybovali podľa splatnosti od 3,6 do 4,7 percenta.
Náklady na obsluhu štátneho dlhu dosiahli v roku 2025 približne 1,6 miliardy eur a rozpočet na tento rok počíta už s viac než dvomi miliardami eur, vyčíslil analytik.
„Dôvodom je nielen rastúci objem dlhu, ale aj jeho postupné refinancovanie za vyššie úrokové sadzby, keď sa staršie, lacnejšie dlhopisy nahrádzajú novými, drahšími. Rastúce úrokové výdavky tak znižujú priestor na financovanie verejných služieb, investícií či ďalších priorít štátu.
Slovensko zatiaľ nemá problém s financovaním svojho dlhu, no dlhodobé udržiavanie deficitov okolo 5 percent HDP nie je udržateľnou stratégiou,“ doplnil Kočiš.
