V debatnom ringu si zmerali sily súperi o lukratívny post hlavy Spojených štátov Donald Trump a Kamala Harris. Do hľadáčiku si vzali témy, ako sú imigrácia, interrupcie, ale aj neľahká ekonomická situácia Ameriky.
Dlho očakávaná debatná deväťdesiatminútovka sa uskutočnila v Národnom centre Ústavy vo Filadelfii, a to pod palcom televízie ABC. Oproti nedávnej prezidentskej dišpute medzi Donaldom Trumpom a exkandidátom Joeom Bidenom sa líšila vo viacerých ohľadoch.
Kandidátovi, ktorý nemal slovo, bol automaticky „stíšený“ mikrofón, aby sa predišlo prekrikovaniu, v debate absentovalo publikum a diskusiu viedla dvojica moderátorov televízie ABC David Muir a Linsey Davis.
„Debata bola duom z ABC News výrazne lepšie moderovaná. Na rozdiel od poslednej debaty medzi Trumpom a Bidenom moderátori oveľa viac factcheckovali a korigovali, najmä Trumpove nepravdy, a to ihneď počas vysielania. Trumpovi sa toto zjavne dostalo pod kožu,“ okomentoval pre Forbes analytik platformy Asociácia pre medzinárodné otázky Matěj Jungwirth.
Kamala Harris koncom júla nečakane vystriedala kandidáta demokratov v súboji o post prezidenta Spojených štátov Joea Bidena. Aktuálne sa tak o prezidentské kreslo popasuje so „staronovým“ kandidátom republikánov Donaldom Trumpom.
Historické podanie rúk
V negatívnom svetle sa pred niekoľkými mesiacmi v diskusnom kresle predviedol pôvodný kandidát demokratov Joe Biden. Tomu v dueli s Trumpom vyčítali kritici malú energickosť a určitú zmätenosť. Harris sa pokúsila po Bidenovom debatnom prešľape o reparát pred verejnosťou či voličmi.
Keďže sa Harris s Trumpom nikdy osobne nestretli, hneď v úvode debaty došlo ku kurióznej situácii, keď si dvojica kandidátov podala ruky. Ako upozornilo viacero médií, nevinné gesto počas prezidentských diskusií nie je medzi politickými súpermi v debatách vôbec obvyklé.
Výhybka Kamaly Harris
Moderátori ihneď v úvode „vyhodili“ do vzduchu jednu z kľúčových tém debaty, a to ekonomickú situáciu Spojených štátov.
„Ide napríklad o infláciu a zvyšovanie nákladov pre obyvateľstvo, čo je problematický faktor najmä pre strednú triedu a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Zároveň sa do popredia dostáva téma možnej recesie, respektíve ekonomických šachov v podobe poklesu indexových trhov,“ opísal pre Forbes zahraničnopolitický analytik Martin Reguli.
Podľa experta ekonomiku USA okrajovo ovplyvňuje aj nelegálne imigrácia. „Ovplyvňuje kriminalitu v krajine, ale zároveň aj rastie odpor k nelegálnemu zamestnávaniu a nelegálnej práci,“ podčiarkol.
V prvej otázke sa moderátori Harris pýtali, či si ako aktuálna viceprezidentka myslí, že sa ľudia majú v Spojených štátoch lepšie ako pred štyrmi rokmi.
„Verím v ambície, ašpirácie a sny amerického ľudu,“ odpovedala oblúkom kandidátka. Namiesto priamej odpovede Harris načrtla vlastné politické plány a otvorila tému tzv. „ekonomiky príležitostí“. Vyhnutie sa prvej otázke vytýka političke aj Reguli.
„Hoci Joe Biden a Kamala Harris ako viceprezidentka nastupovali do úradu tesne po pandémii, manažment nie je vnímaný ľuďmi najlepšie, a to aj pre nárast inflácie či snahu o návrat ekonomiky. Prirodzene sa snažila túto otázku otočiť,“ podčiarkol expert.
Podľa Reguliho sa ale na druhej strane snažil Donald Trump upozorniť na stav ekonomiky v čase, keď on sám stál na čele Spojených štátov. Práve toto obdobie s výnimkou nástupu covidu je hodnotené skôr ako stabilné. „Snažil sa rezonovať na city voličov, ktorí sú momentálne postihnutí ekonomicky horšou situáciou a horšie znášajú cenové šoky, ktorým musia čeliť,“ dodal Reguli.
Trumpova imigrantská karta
V prvej časti debaty sa okrem ekonomickej situácie kandidáti venovali aj tematike interrupcií a došlo aj k osočovaniu zo strany bývalej hlavy Spojených štátov, ktorý Harris nazval marxistkou. Tá v rámci ekonomického bloku otázok priznala plán navýšenia daňovej úľavy na dieťa na 6-tisíc eur, ale aj daňové úľavy pre menšie startupy.
Trump prešiel aj k spomínanej téme imigrácie a tvrdil, že do USA prúdia ľudia zo zahraničných väzníc či psychiatrických liečební.
Zároveň povedal, že imigranti bez platných dokladov berú prácu, ako dodal „čiernym a hispánskym Američanom“. Zdôraznil, že problémom sú tzv. kriminálni migranti. „Sú nebezpeční a predstavujú najvyššiu úroveň kriminality,“ zdôraznil svojsky Trump.
Pravda verzus lož
Podľa amerikanistu Jungwirtha z platformy AMO Trump počas debaty „utekal“ k overeným a známym témam, ako sú neplatnosť volieb z roku 2020 či popretie zodpovednosti za nepokoje v budove Kapitolu.
„Bohužiaľ, neboli to z jeho strany zďaleka jediné nepravdy, ktoré počas debaty zazneli. Myslím si však, že Harris bola efektívna práve v rýchlych reakciách a protiútokoch,“ okomentoval Jungwirth.
Podľa odhadu CNN, ktorý kontroloval počas debaty pravdivosť vyjadrení oboch kandidátov, Trump povedal viac ako 30 neprávd a Harris iba jednu.
Málo konkrétností
Počas debaty sa dvojica dostala okrem domácej problematiky aj k viacerým zahraničnopolitickým kľúčovým témam, ako sú napríklad napätá situácia v Pásme Gazy či vojna na Ukrajine.
Harris vyčítala exprezidentovi, že sa po potenciálnom znovuzvolení pokúsi obmedziť podporu Ukrajiny zo strany Spojených štátov a dostane sa tak viac do priazne ruského prezidenta Vladimíra Putina.
Podľa analytikov sa Trump a Harris nedostali ku konkrétnym krokom, ku ktorým by prikročili po zvolení do úradu. „Debata bola pomerne chudobná na konkrétne politické návrhy, ktoré by kandidáti chceli presadiť. Harris ale slúži ku cti, že uviedla aspoň niekoľko konkrétnych politík, ktoré by ako prezidentka chcela schváliť. Trochu sa zdá, že Trump je posadnutý minulosťou, zatiaľ čo Harris chce viesť debatu o budúcnosti USA,“ myslí si Jungwirth z platformy AMO.
Energická Kamala
Súboj o Biely dom sa uskutoční o osem týždňov, a to 5. novembra. Duel medzi Trumpom a Harris je teda zrejme prvou a poslednou televíznou debatou pred voľbami, v ktorej sa kandidáti stretli zoči-voči. Predvolebná show sa pre kandidátov stala aj určitou pôdou na ovplyvnenie nerozhodnutých voličov a Harris mohla zároveň zvýšiť svoju rozpoznateľnosť.
„Ťažko posúdiť, do akej miery táto jedna debata ovplyvní amerických voličov, predovšetkým práve tých nerozhodnutých. Harris však pôsobila energicky a neotrepane, dokázala Trumpovi vrátiť útoky a dostať sa mu pod kožu,“ uzavrel Jungwirth.
Číslo dňa
2,8 miliardy eur
Známemu odevnému reťazcu Zara sa darí. Španielska textilná sieť Inditex, ktorá vlastní brand Zara, zaznamenala v 1. polroku súčasného obchodného roka rekordný zisk. Spoločnosť oznámila úspešné výsledky napriek tomu, že rast tržieb sa spomalil. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Inditex uviedol, že za prvých šesť mesiacov obchodného roka 2024/2025, čo predstavuje obdobie od februára do konca júla, zaznamenal čistý zisk 2,8 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje rast o 10 percent a nový rekord. Spoločnosť, ktorá okrem značky Zara kontroluje aj značky Pull & Bear, Bershka, Massimo Dutti a Stradivarius, v reakcii na výsledky uviedla, že zákazníci veľmi dobre prijali jej jarnú a letnú kolekciu. Spoločnosť zároveň prekonala očakávania analytikov, ktorí počítali so spomalením tempa rastu zisku.
K rekordnému zisku dospela španielska firma napriek tomu, že rast tržieb sa výrazne spomalil. Tržby dosiahli 18,1 miliardy eur, čo medziročne znamená rast o 7,2 percenta. Aj keď je tempo rastu naďalej solídne, za 1. polrok predchádzajúceho obchodného roka vykázal Inditex rast tržieb o 13,5 percenta. Očakáva sa však, že za prvých päť týždňov 3. štvrťroka, ktorý sa začal v auguste, zaznamená Inditex opäť dvojciferný rast tržieb.
Krátke správy
Dovolenka navyše je najdôležitejšia pre ľudí s nízkymi mzdami, pracujúcich v oblasti dopravy, cestovného ruchu, gastra či zdravotníctva.
Po práci z domu je druhým najžiadanejším benefitom pre zamestnancov na Slovensku práve dovolenka navyše. TASR o tom informovala na základe prieskumu aplikácie Práca za rohom, ktorý sa realizoval prostredníctvom portálu Platy.sk na vzorke 4 365 ľudí.
Flexibilný pracovný čas oceňujú najmä ľudia v manažmente, administratíve, ekonomike alebo stavebníctve. Zamestnanci na Slovensku chcú viac voľných dní, či už ide o dovolenku nad rámec zákona, dni na zotavenie počas choroby, alebo neobmedzené voľno.
Návštevnosť hotelov a penziónov v júli medziročne stúpla o 2,1 percenta. Išlo o najvyššiu júlovú návštevnosť od obdobia pandémie, v ktorom odvetvie cestovného ruchu výrazne zasiahli proticovidové opatrenia.
V hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach na Slovensku strávilo v júli 2024 aspoň jednu noc 675 000 hostí, čo bolo o 2,1 percenta viac než v rovnakom období minulého roka. TASR o tom informuje na základe údajov Štatistického úradu SR.
Dlhé roky rozostavaný hotel Alibaba na Starých Gruntoch oproti cintorínu Slávičie údolie v bratislavskej Karlovej Vsi by mohli dokončiť. Vyplýva to z vyjadrení starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej na sociálnej sieti. Po vyriešení posledných problémov požiadal stavebník koncom augusta o predĺženie dokončenia stavby. Podľa najnovších plánov by mala byť stavba hotová do konca roka 2025.
„Aj vďaka tomu, že sa nám na mestskom zastupiteľstve podarilo vyriešiť posledné majetkovoprávne problémy, mohol stavebník ohlásiť pokračovanie prác v zmysle stavebného zákona a stavebných povolení. Celý priestor dostane omnoho kultivovanejšiu a krajšiu podobu,“ skonštatovala Čahojová.
Predmetná stavba bola povolená na účel hotelového bývania. Má tri podzemné a deväť nadzemných podlaží, pričom posledné podlažie je ustúpené. Na prvom a druhom podlaží boli navrhnuté reštauračné zariadenia a kongresové sály, od tretieho podlažia hotelové izby. Garáže majú byť situované v podzemí, informovala TASR.