Patrí k Slovákom, ktorí majú v hudbe najviac šancí stať sa medzinárodne známymi. Skladby mladého elektronického producenta sú však úspešné za hranicami už teraz. Volá sa Jimmy Pé, vlastným menom Juraj Hrabal a je aj členom tohtoročného rebríčka Forbes 30pod30.
Svoju prvú skladbu zložil pred niečo vyše desiatimi rokmi, v marci odohral svoje prvé turné v Spojených štátoch. Aj v klube, v ktorom vždy sníval vystúpiť, v losangelskom Low End Theory, čo je významná scéna súčasnej elektronickej hudby.
30 pod 30: Štyri rady od Celeste Buckingham. Dovoľte si byť offline
Nie je veľa slovenských umelcov, ktorí koncertujú v Amerike. Jimmy sa usmeje, že šnúru piatich vystúpení mu prihrala aj šťastná zhoda okolností. Pôvodne sa totiž chystal do USA iba na dovolenku a medzi rečou to spomenul aj svojmu známemu, americkému hudobníkovi Gaslampovi Killerovi. A ten obratom prišiel s návrhom: nechceš tu aj zahrať?
Elektronický producent Jimmy Pé, vlastným menom Juraj Hrabal. Foto: Branislav Vincze
„Odozva, myslím, bola výborná, ľudia sa bavili,“ spomína Jimmy na koncerty v Los Angeles, Las Vegas či v Oaklande. „Dostal som aj ďalších asi desať ponúk na hranie, ale žiaľ, musel som odmietnuť. Končila sa mi dovolenka.“
Rodený Bratislavčan, ktorý vyrastal na Záhorí v obci Moravský Svätý Ján, totiž zatiaľ nerobí hudbu na plný úväzok, pracuje aj ako strihač v komerčnej televízii. Za oceánom si však urobil meno už predtým, jeho skladby hrávajú americké rádiá aj dídžeji.
30pod30: Nedajte vždy na prvý dojem. 7 rád, ako byť lepší od Jána Volka
Asi najväčšie prekvapenie však zažil pri inej ponuke, ktorá mu prišla minulý rok. Príďte na turné do Číny, písali mu e-mailom, okrem honoráru zaplatíme letenku aj ubytovanie. Vraví, že chvíľu bol ostražitý, či nejde o nejaký žart. Sám seba sa pýtal: odkiaľ by ma mohli poznať, keď tam majú zakázaný Facebook či YouTube? Žiadny vtip to však nebol a na prelome rokov vystúpil ako headliner v piatich kluboch v piatich čínskych veľkomestách.
„Kapacita klubov bola 300 až 500 ľudí a milo ma prekvapili, že dokonca poznali moje skladby,“ približuje. „Už riešime aj ďalšie turné, dlhšie, pri ktorom by som viac pocestoval Áziu.“
Video z jeho koncertného turné v Číne.
Usmeje sa, že jeho súčasný život je taký „časový masaker“. Cez deň je v práci a v noci skladá hudbu. Navyše si aj sám manažuje vystúpenia, komunikuje s organizátormi akcií a je aj jedným zo zakladateľov vydavateľstva Gergaz. Počas víkendu potom sadá do auta a cestuje po koncertoch. Na Slovensku aj po Európe.
Práve honoráre z vystúpení tvoria jeho nosný príjem z hudby, tento rok sa však chce zamerať aj na merchandising, predaj svojich tričiek, mikín či čiapok.
30pod30: Ivan Trančík a jeho Cellense pomáhajú svetovým herným firmám
Pri krátkej exkurzii za jeho úspechmi treba tiež spomenúť, že je víťazom Radio_Head Awards v kategórii elektronická hudba. Vyšiel mu album Insomnia a sedem EP, najnovšie WuShu koncom minulého roka v nemeckom vydavateľstve. Pred sólovou dráhou mal projekt The Global Optimistic (spoločne s Richardom Čermákom), s ktorým vydali jeden album a päťkrát hrali aj na slávnom festivale Sziget.
Jimmy má 28 rokov a hovorí, že na Slovensku sa ocitol v bode, že nevie, či tu so svojou hudbou môže dosiahnuť ešte niečo viac. Aj preto sa pozerá za hranice a najmä do Ameriky. Práve tam by sa chcel o rok opäť vrátiť, rozširovať kontakty a budovať si kariéru. Spomenie, že uľahčiť mu to môže fakt, že scéna okolo bass music je úzko prepojená, umelci sa podporujú a nemajú problém navzájom si napríklad aj vybaviť koncerty.
