Igor Staněk nastúpil do Nvidie v čase, keď mala 1 500 ľudí a GPU boli najmä doménou hráčov. O 20 rokov neskôr pracuje na nástrojoch AI, ktoré už dokážu preberať aj časť jeho práce.
Svoj americký sen si vydrel z Moravy. Je najvyššie postaveným Čechom v Nvidii a už 20 rokov pracuje pre firmu, ktorá sa vyšvihla na absolútny vrchol technologického sveta. Pritom takmer nevytiahol päty z Brna. Aké je pracovať s ôsmym najbohatším človekom planéty a prečo si dodnes odkladá jeho vizionársky odkaz z roku 2006? Aj o tom sme sa s Igorom Staňkom rozprávali na technologickom festivale Forbes Next Big Thing.
Keď Igor Staněk 1. augusta 2006 nastúpil do Nvidie, vo firme pracovalo približne 1 500 ľudí. Dnes ich je viac než 50-tisíc. Kým vtedy poznal takmer každého, dnes na centrále v Santa Clare stretáva neznáme tváre.
Počas dvoch desaťročí tak videl Nvidiu vyrásť z firmy spojenej najmä s počítačovou grafikou na technologický kolos éry umelej inteligencie. Vo svojich začiatkoch zároveň zblízka osobne spoznal Jensena Huanga, dnes rockovú hviezdu svetového biznisu.
Mediálny obraz usmievavého „milého“ šéfa v koženej bunde, ktorý sa rozpráva s ľuďmi v kantíne a rozdáva podpisy, podľa Staňka sedí. V zasadacích miestnostiach firmy má však Huang aj inú tvár.
„Jensen je jednoducho svojský. Je to extrémne náročný človek, dokáže vás doslova zvoziť pod čiernu zem a potom si s vami večer pripiť v bare. Aj takto chce z ľudí dostať to najlepšie,“ hovorí Staněk.
Zároveň pripomína, že Huang si veľmi váži ľudí, ktorí vo firme vydržia a niečo po sebe zanechajú. Nvidia podľa neho patrí medzi spoločnosti, z ktorých sa väčšinou neodchádza, a množstvo zamestnancov v nej zostáva až do dôchodku.
Na jednu spomienku na Huanga Staněk nikdy nezabudne. Krátko po nástupe si ako fanúšik počítačovej grafiky kúpil odbornú knihu, ktorú napísali ľudia priamo z Nvidie. Približne po dvoch týždňoch vo firme stretol Huanga cestou na toaletu. Nabral odvahu a požiadal ho, aby sa mu do knihy podpísal.
Huang ju otvoril, no namiesto krátkeho venovania popísal celú prvú stranu. Začal slovami: „GPU budú jedného dňa najdôležitejším hardvérom na svete…“ rozpráva Staněk príhodu z roku 2006.
Spoločnosť vtedy ešte len experimentovala s technológiou CUDA, platformou umožňujúcou využívať grafické procesory aj na všeobecné výpočty, a hľadala širšie uplatnenie GPU. Knihu má Staněk dodnes doma na stole.
„On už vtedy vedel, že o 20 rokov budeme tam, kde sme dnes. To je tá neuveriteľná schopnosť vizionárov vidieť za roh, kam 99,9 percenta ľudí nedovidí,“ hovorí.
Rýchlosť svetla
Staněk sa v Nvidii venuje produktovému manažmentu a neurálnemu renderingu, teda využívaniu neurónových sietí pri tvorbe a spracovaní počítačového obrazu. V tejto oblasti podľa neho firma začala s umelou inteligenciou pracovať ešte pred explóziou veľkých jazykových modelov.
S využívaním GPU pre AI firma experimentovala približne už v rokoch 2012 a 2013, neurálny rendering prišiel okolo roku 2018.
Zlom priniesol nástup ChatGPT. Nvidia, ktorú verejnosť dlhé roky poznala predovšetkým vďaka herným grafickým kartám GeForce, sa lusknutím prsta premenila. Dátové centrá dnes podľa Staňka tvoria absolútnu väčšinu jej biznisu. „Ten rast nebol ani raketový, to bola jednoducho rýchlosť svetla,“ obzerá sa za nedávnou minulosťou.
Pred 15 rokmi podľa neho tvorili herné technológie GeForce približne polovicu obratu firmy. Dnes sa ich podiel pohybuje v jednotkách percent. Tempo vývoja vnútri Nvidie medzitým zrýchlila samotná AI.
Staněk opísal aj výhodu, ktorú má pri práci len málokto. Výpočtový výkon preňho prakticky nepredstavuje obmedzenie. „Mám v podstate nekonečný rozpočet. Môžem spustiť 50, 60 alebo sto paralelných agentov, ktorí na niečom pracujú, a prakticky nemusím riešiť, koľko to stojí,“ vysvetľuje.
Mení to aj rýchlosť, s akou vznikajú nové veci. Nápad už nemusí čakať celé týždne na prvý funkčný výsledok. „Sme v situácii, keď si jeden večer nad niečím sadneme, niečo nám napadne a o štyri dni to funguje,“ hovorí.
AI, ktorá už dokáže robiť aj jeho prácu
S rýchlosťou vývoja podľa Staňka prichádza aj väčšia zodpovednosť. Vyjadrenia firmy sú dnes pod drobnohľadom analytikov, investorov aj médií. A dvojnásobne to platí pre Jensena. Jediná veta sa v priebehu chvíle rozšíri po sociálnych sieťach a môže výrazne rozhýbať akcie.
Staněk preto chápe Huangovu opatrnosť pri debatách o rizikách umelej inteligencie. Sám pristupuje podobne aj k vývoju produktov.
„Keď máte produkt a nie ste si istí, či je stopercentne bezpečný, jednoducho ho nevydáte. U nás je to rovnaké. Keď si nie som istý niečím, čo patrí podo mňa, nevydám to,“ hovorí.
Za jednu z ďalších oblastí využitia AI považuje bezpečnostnú kontrolu samotných modelov. Má tým na mysli systémy, ktoré by v reálnom čase dohliadali na iné modely a vykonávali ich bezpečnostný audit. Prirovnáva ich k akýmsi policajtom umelej inteligencie. Aj tie totiž budú potrebovať ďalší výpočtový výkon.
Staněk pritom experimentuje s AI aj pri vlastnej práci. Posledných päť až šesť mesiacov vyvíja softvér založený na špecializovaných vizuálnych modeloch, ktorý dokáže analyzovať chyby v renderingu, plánovať ďalšie kroky a postupne zvládať časť činností, ktoré dnes robí on sám.
„Keď som to ukazoval jednému kolegovi, povedal mi: ‚Je to pecka, ale keď nad tým rozmýšľam, trochu si tým strieľaš do vlastnej nohy‘.“
Ani táto vyhliadka ho od práce v Nvidii neodrádza. Vo veku 52 rokov hovorí, že ho vývoj stále baví natoľko, že s odchodom nikam neponáhľa. Jeho manželka podľa neho občas žartuje, že večer sa musí postaviť do radu, aby sa k nemu medzi pracovnými hovormi vôbec dostala.
„Možno ešte aj z krematória budem firme posielať SMS alebo e-maily, pretože ma tá práca stále naozaj veľmi baví,“ uzatvára.