Jeho rodina patrila v Československu k najbohatším. Vďaka jeho predkom stojí v Brne stavba, ktorú i po sto rokoch obdivuje celý svet. Nebyť minulých režimov bol by Daniel Löw-Beer pravdepodobne európskym magnátom. Dejiny však z neho urobili muža, ktorý musí z ruiny opäť vytvoriť kvitnúcu záhradu.
„Prežiť a budovať. To máme v sebe geneticky zakódované,“ pokrčí plecami muž, o ktorom si všímavý pozorovateľ hneď urobí predstavu. Kto to môže byť, keď sa opovažuje vojsť do jednej z najoceňovanejších pamiatok Česka bez povinných návlekov na nohách? Dokonca si sadnúť do ikonického kresla? Správa sa, akoby mu to tu patrilo!
„Ale nepatrí, a to aj napriek tomu, že som súčasťou rodiny Tugendhat,“ zasmeje sa Daniel Löw-Beer. Muž menšieho vzrastu v neformálnom obleku pôsobí ako turista, ktorý do Brna zavítal len na výlet. On sa tu však cíti čoraz viac doma.
Ako Baťa, ale ešte pred ním
Ak vám meno Tugendhat ani Löw-Beer nič nehovorí, musíte podstúpiť krátky výlet do histórie, aby ste pochopili, prečo boli tieto priezviská počas prvej republiky synonymom moci, peňazí a vkusu. Grete, majiteľka ikonickej vily Tugendhat, jedinej pamiatky modernej architektúry v Českej republike, zapísanej do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, sa totiž narodila s priezviskom Löw-Beer.
Jej otec Alfréd bol židovským priemyselníkom z mestečka Boskovice, ktorého rod vybudoval na Morave celý priemyselný koncern na vlnené látky. Práve vďaka Löw-Beerovcom malo Brno prezývku „moravský Manchester“.
„Löw-Beer sa správal ako Baťa ešte predtým, než svet mohol o nejakom baťovskom prístupe vôbec vedieť. Zabezpečil veľa dôležitých pracovných miest, staral sa o zamestnancov. Na Vianoce, ktoré môj predok ako žid logicky neoslavoval, však rodina vždy prišla, aby robotníkom priniesla pečivo a darčeky. V komplexe továrne boli domčeky pre zamestnancov fabriky a úradníkov, materská škola. Prekvitalo to tu,“ povzdychne si Daniel Löw-Beer.
Dcére Grete venoval Alfréd Löw-Beer k svadbe s priemyselníkom z Berlína Fritzom Tugendhatom pozemok na kopci v Čiernych Poliach. Pod ním stála rodinná vila otca, ktorý chcel mať ratolesť na dohľad. Bolo to jej druhé manželstvo a rodina nemala záujem o škandály. Deti Tugendhatovcov budú neskôr v exile spomínať na to, ako sa zo záhrady vily v zime sánkovali dole z kopca do rezidencie dedka a babičky.
