8. júla 2021

Pri extrémnych horúčavách nám hrozí takzvaný tepelný úraz. Rád o tom, ako zvládnuť vysoké teploty, je na internete hneď niekoľko, pričom niektoré z nich sú však rokmi tradované mýty. Neurologička MUDr. Petra Paveleková poradí, čo človeku naozaj pomôže, aby sa ochladil, a čo môže organizmus, naopak, ešte viac prehriať.

Lekárka vysvetľuje, že existujú dva dominantné spôsoby, akými sa naše telo ochladzuje – vyžarovanie a vyparovanie. „Vyžarovanie je efektívne, ak je teplota okolia nižšia ako teplota tela. Pri teplotách nad 35 °C tento spôsob ochladzovania zlyháva,“ hovorí. „Vyparovanie je zas tým menej efektívne, čím vyššia je vlhkosť vzduchu v okolí.“

Pri extrémne vysokej teplote a vlhkosti zlyhávajú oba mechanizmy. To môže viesť až k opuchu mozgu a smrti. Čo sú teda najúčinnejšie metódy, akými si viete pomôcť, keď nám je skutočne teplo?

Pite vodu

„Netreba zabúdať na dostatok tekutín, ideálne sú skôr hypotonické minerálne vody,“ hovorí lekárka. Vodu je dobré nosiť stále so sebou. V práci by sme si fľašu alebo pohár mali vyložiť na pracovný stôl, aby sme ich mali stále na očiach.

Dospelý človek by podľa Petry Pavelekovej mal denne vypiť dva litre vody, hoci odborníci sa na presnom čísle nevedia zhodnúť. V extrémnych horúčavách je však dobré piť o niečo viac ako normálne, pokojne to môže byť aj pol litra navyše.

Reklama

„Je vhodnejšie piť častejšie, po menších dávkach – napríklad pohár vody každých 20 minút. Z hľadiska hydratácie je to oveľa efektívnejšie,“ hovorí. „Už mierna dehydratácia sa spája so zhoršením mentálneho výkonu, predĺžením reakčného času a so zvýšeným stupňom únavy. Dlhodobá dehydratácia môže viesť ku kožným problémom, zápche, dlhodobej únave a častým bolestiam hlavy.

Lekárka tiež upozorňuje, že viac ako polovica pacientov s cievnou mozgovou príhodou je dehydratovaná. „Dehydratácia je preto pravdepodobne významným príčinným faktorom cievnej mozgovej príhody.“

Zmrzlina nie je riešenie

Mnohí ľudia v extrémnych horúčavách siahajú po ochladení v podobe zmrzliny. Podľa neurologičky to však nie je najšťastnejšie riešenie. Aj pitie studených sladených nápojov môže byť podľa nej skôr kontraproduktívne. Nápoje by sme mali konzumovať vlažné.

„Malé množstvo studenej vody alebo zmrzliny pomerne rýchlo stratí svoju ochladzovaciu schopnosť pri styku s teplom vnútorných orgánov,“ vysvetľuje. „Navyše, procesy potrebné na strávenie zmrzliny či sladeného nápoja môžu koniec koncov vygenerovať ešte viac tepla.“

Preto namiesto sladkých jedál a nápojov lekárka v extrémnych horúčavách odporúča konzumovať vodnaté ovocie, napríklad melón.

Pozor na klimatizáciu

Neurologička síce odporúča, aby sme sa počas horúcich dní zdržiavali najmä v klimatizovaných priestoroch, ale aj prílišné „klímovanie“ môžu nášmu organizmu uškodiť.

„Odporúča sa priestory ochladiť o päť, maximálne sedem stupňov voči vonkajšiemu prostrediu. Je dôležité na to myslieť najmä v aute s malými deťmi. Ich organizmy vyšší rozdiel teploty pri vystupovaní z auta nemusia zvládnuť,“ upozorňuje. „Je známy prípad 1,5-ročného chlapca, ktorý zomrel v dôsledku cesty v aute, kde bola teplota o 20 °C nižšia ako v okolí.“

Pri extrémnych horúčavách, samozrejme, môžeme priestory ochladiť aj o viac ako päť až sedem stupňov oproti vonkajšej teplote. No mali by sme mať k dispozícii aklimatizačnú miestnosť, respektíve priestor, v ktorom rozdiel teplôt nie je taký veľký.

K mýtom, ktoré sa spájajú s deťmi a horúčavami, podľa MUDr. Pavelekovej patrí aj prikrývanie kočíka látkovou plienkou. Namiesto tieňa tým totiž dieťaťu vytvárame prostredie podobné saune.

Voľte správne oblečenie

Aj materiály či farby, ktoré tvoria naše oblečenie, môžu podľa lekárky pomôcť nášmu organizmu zvládnuť extrémne horúčavy. „Na oblečenie sa odporúčajú ľahké bledé materiály. Ideálna je bavlna alebo oblečenie s termoregulačnými schopnosťami, napríklad z merino vlny.“

Neurologička tiež pripomína, že je dobré nezabúdať na pokrývku hlavy. Samozrejmosťou by podľa nej mali byť aj opaľovacie krémy. Tými treba pravidelne natierať aj deti.

Obmedzte fyzickú aktivitu

„Začať s behaním v najväčších letných horúčavách a k tomu na obed nemusí byt najlepší nápad. Tvrdí sa, že aklimatizácia na horúce prostredie si vyžaduje 90 minút cvičenia denne, aspoň počas jedného týždňa,“ upozorňuje Paveleková.

Aj keď cvičíme pravidelne, v extrémnych horúčavách by sme si podľa neurologičky mali pred veľkou fyzickou námahou doplniť nárazovo aspoň pol litra tekutín. Vďaka tomu sa vyhneme dehydratácii.

Lekárka však dodáva, že schopnosti znášať teplo sú veľmi individuálne. „Sú ľudia, ktorí zvládnu Ironmana na Havaji, a ľudia, ktorých položí päťmetrový beh na električku. Je dôležité počúvať svoje telo a racionálne si zvážiť, kde sú jeho hranice.“

Text je súčasťou série článkov, ktorá prináša praktické tipy a rady, ako si čo najviac užiť leto.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?