Hlbšie uložené sacie potrubie, krízový plán a pomoc zo Srbska zatiaľ držia dvojgigawattový Kozloduj na plnom výkone.
Jedným z pilierov bulharskej energetiky je jadrová elektráreň Kozloduj. Dnes je zároveň jedinou plne funkčnou jadrovou elektrárňou chladenou Dunajom. Kým v Maďarsku a Rumunsku museli zariadenia úplne odstaviť, reaktory Kozloduja stále vyrábajú elektrinu na plný výkon.
Je ako osamelý vojak v boji, ktorého línia sa kľukatí pozdĺž európskeho veľtoku Dunaj. Dvaja ďalší vojaci na tejto línii totiž boli odzbrojení. Reč je o jadrových elektrárňach, ktoré na chladenie potrebujú vodu z Dunaja a dohromady na ne pripadá výkon 5,4 gigawattu. Hladina rieky však v dôsledku horúčav a sucha klesla na minimálne úrovne.
Až natoľko, že dve jadrové elektrárne, Paks v Maďarsku a Cernavodă v Rumunsku, museli pristúpiť k bezprecedentnému kroku a úplne odstaviť reaktory. Jadrové zdroje na Dunaji tak prišli o 3,4 gigawattu výkonu, zostávajúce dva gigawatty naďalej drží v prevádzke bulharský Kozloduj. Hoci minulý týždeň mal namále.
„Ak hladina Dunaja v bulharskom úseku klesne o ďalších 30 centimetrov, jadrová elektráreň Kozloduj bude musieť byť odstavená,“ uviedol pred týždňom bývalý predseda predstavenstva elektrárne a expert na jadrovú energetiku Georgi Kasčijev.
Nestalo sa tak. Operátori blokov Kozloduja nemuseli pristúpiť ani k obmedzeniu výkonu reaktorov a zabránili tak ďalšiemu rastu cien elektriny v regióne, ktorému dnes chýbajú gigawatty elektrického výkonu. Sucho však netrápi iba jadrové zdroje – na minimálnom výkone dnes pracujú aj vodné elektrárne.
Kozloduj ťaží z jednej nespornej výhody: sacie potrubie, ktoré privádza vodu slúžiacu na chladenie reaktorov, má umiestnené hlbšie než dve spomínané jadrové elektrárne. Navyše už koncom júla vznikla v elektrárni špeciálna komisia, ktorá koordinuje svoje kroky nielen so správou povodia Dunaja, ale spolupracuje aj so zahraničím.
„Bol vypracovaný program, ktorý zahŕňa všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických blokov elektrárne počas dlhšieho poklesu hladiny rieky,“ uviedla elektráreň Kozloduj na prelome mesiacov na svojom webe.
Bulharská ministerka energetiky Iva Petrova následne nadviazala kontakt so srbskou stranou s cieľom „usilovať sa o spoluprácu v rámci technických možností hydroelektrárne Đerdap, aby sa hladina vody v Dunaji pod jadrovou elektrárňou Kozloduj udržala nad kritickými prevádzkovými prahmi“.
Srbská vodná nádrž v oblasti Železných vrát na hranici s Rumunskom sa tak napriek najnižšiemu stavu vody za posledné desaťročia snaží vypúšťať dostatok vody, aby Kozloduj nemusel obmedzovať výkon.
Kritický minulý týždeň tak elektráreň dokázala zvládnuť na plný výkon a v súčasnosti jej pomáhajú aj dažde, ktoré zastavili pokles hladiny Dunaja.
Pre bulharskú energetiku má jadrová elektráreň Kozloduj veľký význam. S celkovým výkonom dva gigawatty zabezpečuje približne tretinu výroby elektriny v krajine, ktorá patrí aj medzi významných európskych exportérov. Susedným štátom každoročne predáva zhruba pätinu vyrobenej elektriny.
Jej úloha sa pritom bude iba zväčšovať. Bulhari plánujú v jej areáli postaviť ďalšie dva bloky, a teda zdvojnásobiť výkon. „V období rokov 2027 až 2030 sa pozornosť presunie na technický návrh, verejné obstarávanie, prípravu infraštruktúry a začatie výstavby,“ uvádza vedenie elektrárne.
Neskôr plánuje Bulharsko postaviť ďalšie dva bloky pri obci Belene.
Krajina je totiž stále závislá od výroby elektriny z uhlia a rozvoj jadrovej energetiky ju má priviesť k dekarbonizácii. Aj preto zažilo Bulharsko v posledných rokoch obrovský rozmach solárnych elektrární, ktoré už dnes disponujú rovnakým inštalovaným výkonom ako tri spomínané jadrové elektrárne na Dunaji, teda 5,5 gigawattu.
Výroba z veterných elektrární je v Bulharsku na chvoste, krajina sa tradične spolieha skôr na vodné zdroje. Zásadnú zmenu v tamojšej energetike však môže priniesť rozvoj batériových úložísk.
Solárne elektrárne totiž cez deň vyrobia obrovské množstvo elektriny, ktorú Bulhari nespotrebujú. Ak by si ju mohli uchovať na večernú špičku a noc, nemuseli by večer zapínať toľko uhoľných kotlov.
Z dlhodobej energetickej stratégie vyplýva, že Bulharsko počíta s pokračujúcim využívaním uhlia do roku 2030 a následným postupným znížením jeho využívania až na nulu do roku 2038.
