21. júla 2020

Môžete či nie? To je tá veľká otázka. Odpoveď na ňu by pomohla s odpoveďami pri ďalších otázkach, napríklad aká efektívna by mohla byť vakcína či ako dlho môže trvať táto pandémia.

Aká je teda aktuálna odpoveď? Nejasná. Či skôr vyslovene mätúca. Niekoľko nedávnych štúdií ponúklo iba pár dôkazov.

Napríklad štúdia publikovaná v časopise Science o makakoch rézusoch. Infikovali ich koronavírusom a potom sledovali, či sa môžu infikovať ešte raz. Tím z Peking Union Medical College infikoval šesť makakov – do priedušnice im strčil trubicu a umiestnil tam vírus. To by skutočne malo zabezpečiť, že sa opice infikujú.

Tím potvrdil, že sa to aj stalo. Urobil im rektálny výter, meral teploty v konečníkoch, sledoval hrdlo a nosné dutiny. Opisoval aj príznaky. Makaky, ktoré mali príznaky zápalu pľúc, aj röntgenoval. Krvné testy ukázali, že nakazené makaky vyvinuli protilátky voči proteínom na povrchu vírusu SARS-Cov2. Ako je známe, tieto proteíny špecifického tvaru používa vírus na preniknutie do buniek. Imunitný systém makakov na vírus zareagoval.

Ilustračné foto: SITA, AP

Šesť makakov sa zotavilo, nečakalo ich však nič dobré. O mesiac po prvej nákaze im vedci do priedušiek poslali ďalšiu dávku. Dva makaky mali šťastie, kvôli tomu, aby ich mohli porovnávať, ich nechali na pokoji. Štyri makaky dostali horúčku, počas dvoch týždňov však nevykázali ďalšie príznaky infekcie – ani na RTG hrudníka, ani v konečníku.

A čo štúdie na ľuďoch?

Vykázali ešte vyššie hladiny protilátok ako prvý raz. Po 28 dňoch od prvej nákazy zrejme mali nejakú úroveň imunity. A čo ak nie ste makak? Týkajú sa výsledky aj vás?

Na obzore je nový vírus s potenciálom pandémie.
Môže zrejme prejsť aj na človeka

Podobné štúdie o ľuďoch nie sú známe. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v dokumente zo 6. mája upozornila na riziká a etické problémy dobrovoľných pokusov na ľuďoch. Aj preto, že ľudia za sebou majú veľmi dlhú históriu agresívneho správania voči iným ľuďom, napríklad z inej rasy.

Preto sa zatiaľ všetci spoliehajú na nepriame štúdie, ako napríklad z akademického žurnálu Nature Medicine s dátumom 18. júna. Tím čínskej Chongqing Medical University sledoval, čo sa stalo so 74 ľuďmi, z ktorých polovica nemala po infekcii príznaky. Keď sa totiž infikujete po prvý raz, chvíľu trvá, kým imunitný systém zareaguje. Nie všetky vírusy dokonca imunitnú odpoveď vôbec vyvolajú.

Prvý typ protilátok, imunoglobulín M (IgM), nepôsobí v tele veľmi dlho, jeho produkcia sa mení v čase. M si zapamätáte napríklad ako „momentálny“. Skôr ako IgM zmizne z tela, rozbehne sa výroba druhého typu protilátok (IgG) a ten vydrží istý čas. Je zodpovedný za trvalejšiu imunitu. Tu je video o IgM a IgG s veľmi dramatickou hudbou v pozadí.

Pre štúdiu do Nature Medicine zmerali vedci úrovne týchto typov protilátok tri až štyri týždne po prvej expozícii voči vírusu. Až 81,1 % pacientov bez príznakov a 83,8 % s príznakmi malo pozitívny test na IgM. Na IgG malo pozitívne testy 78,4 % pacientov s príznakmi a 62,2 % bez príznakov. Tí s príznakmi mali výrazne vyššie hladiny IgG (mediány 20,5 proti 3,4).

Po asi ôsmich týždňoch od zotavenia mala väčšina pacientov nižšie hladiny IgG (93,3 % bez príznakov a 96,8 % s príznakmi). Išlo o veľké poklesy, medián 71,1 % u bezpríznakových a 76,2 % s príznakmi. Až 81,1 % bezpríznakovej skupiny a 62,2 % s príznakmi malo pokles hladín neutralizujúcich protilátok v sére. A až 40% bezpríznakových proti 12,9 % s príznakmi už nemalo merateľné hladiny IgG.

Ako dlho vydrží koronavírus na vlasoch? Čo to znamená pre váš účes?

Protilátky nie sú jediný spôsob, ako organizmus bojuje s infekciami. Je to však významný spôsob. Ich meranie v krvnom sére je najľahší spôsob, ako odmerať úroveň ochrany, ktorú by telo malo mať.

Čo to hovorí o možnosti opätovnej infekcie? Je to zložité: aj prípady, keď mal niekto dva pozitívne testy, medzi ktorými bol jeden negatívny, môžu byť dôsledkom náhody – ten negatívny test mohol byť v skutočnosti iba falošne negatívny. Naopak, falošne pozitívny test mohol v skutočnosti zachytiť iba fragment vírusov RNA a nie aktívny vírus.

Úplne nejasná je potom tá najdôležitejšia otázka – aké pravdepodobné sú opakované infekcie. Sú zriedkavé alebo je to vážny problém? Infekcia bez príznakov zrejme znamená, že imunita by mohla byť slabšia. Ale Covid-19 je zložitá choroba, ktorá sa vracia v mnohých podobách.

No a potom je tu ešte otázka, ako dlho imunita vydrží. Štúdia o epidémii „prvého“ SARS-u v rokoch 2002 a 2003 naznačila, že by to mohlo byť asi na dva roky. Aká je však podobnosť prvého smrtiaceho SARSu a tohtoročného oveľa menej smrtiaceho, ale oveľa infekčnejšieho, nie je jasné.

Jednoducho, imunita nie je otázkou „áno – nie”: „áno, ste imúnni, lebo ste mali infekciu“. Imunita nie je na vypínač. Rôzne infekcie vyprovokujú rôznu imunitu na rôzny čas. Pre boj proti pandémii to nie je príliš dobrá správa. Jednoduché prístupy typu „všetkých vystavme vírusu a pandémia sa tak skončí“ zrejme nebudú mať veľkú pravdepodobnosť úspechu.

Autor Bruce Lee je profesor zdravotnej politiky, na Forbes.com píše o koronavírue.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?