Otepľovanie nemení iba počasie, ale aj to, kam budú smerovať bilióny eur kapitálu. Od energetiky a vody cez kovy až po zdravotníctvo vznikajú odvetvia, ktorých význam môže s rastúcou teplotou prudko stúpať.
Veríte vedcom, keď varujú pred neustále rastúcimi teplotami? Ak áno, otvárajú sa vám desiatky zaujímavých investičných príležitostí. Či už uprednostňujete akcie, ETF alebo fyzické aktíva, tieto sektory by vám mohli pomôcť k bohatšej budúcnosti a ľudstvu k zvládnutiu tejto hrozby.
Priemerná teplota v Česku vzrástla za posledných 64 rokov o 2,3 stupňa Celzia, ukazujú údaje Českého hydrometeorologického ústavu. Krajina sa tak otepľuje o viac ako tretinu stupňa za desaťročie, čo by pri rovnakom tempe do roku 2050 znamenalo ďalší takmer jeden stupeň navyše oproti dnešným teplotám.
Ak k tomu dôjde, podľa Radima Dohnala z poradenskej spoločnosti Capitalinked bude obrovskou príležitosťou energetika, konkrétne elektroenergetika. „Nebude to však také jednoduché ako v rokoch 2004 až 2008, keď bola cena silovej elektriny skôr vysoká a rýchlo rástla. Teraz treba investovať do rôznych foriem flexibility, ukladania energie a riadenia spotreby,“ vysvetľuje analytik.
Otepľovanie totiž zvyšuje potrebu klimatizácie, ale aj elektrifikácie dopravy či nových riešení v oblasti vody závislých od elektriny. Potrebný tak bude stabilný a dostatočný prísun energie, pričom európske odhady hovoria, že na dosiahnutie klimatických cieľov chýbajú stovky miliárd eur. Najväčšie investičné medzery sú preto práve v energetike.
Čoraz lákavejšou investíciou sa javí jadrová energetika, ktorá dokáže dodávať stabilnú bezemisnú elektrinu nezávisle od počasia. Podľa Svetovej jadrovej asociácie sa aktuálne vo svete stavia 80 reaktorov a ďalších 120 sa plánuje. Krajiny ako Belgicko, Taliansko či Švédsko zároveň prehodnocujú svoj niekdajší negatívny postoj k tomuto zdroju energie.
Ďalšou oblasťou, ktorá má podľa Dohnala šancu na zaujímavé zhodnotenie, sú systémy monitorovania a predpovedania počasia. Súvislosť je pomerne jasná – nikto nechce zažiť nečakanú vlnu horúčav, ktorá dokáže zničiť úrodu, poškodiť cesty a koľajnice či v dôsledku súvisiaceho sucha podporiť šírenie požiarov.
Štáty aj podnikatelia preto už dnes požadujú čoraz pokročilejšie technológie na sledovanie počasia, ale aj prírody. Satelitné snímky a inteligentné technológie už pomáhajú chrániť úrodu, mestské stromy či varovať pred blížiacimi sa katastrofami.
Systém, ktorý dokáže s jednodňovým predstihom varovať pred búrkami alebo vlnami horúčav, môže podľa správy Organizácie Spojených národov znížiť škody o 30 percent. Organizácia preto odporúča investovať osemsto miliónov amerických dolárov, teda približne 693,2 milióna eur, do systémov včasného varovania v rozvojových krajinách. Podľa nej by takáto investícia mohla zabrániť ročným stratám až vo výške 16 miliárd dolárov, čo je približne 13,9 miliardy eur.
Dá sa preto predpokladať, že ak sa situácia bude zhoršovať a katastrof bude pribúdať, organizácií ochotných platiť za účinné varovné systémy bude čoraz viac.
Voda nad zlato
Sektorom s veľkým priestorom na rozvoj a rast dopytu bude podľa Dohnala aj voda, jej čistenie a zadržiavanie. Česko má v tomto smere jednu veľkú nevýhodu – vyslúžilo si prezývku „strecha Európy“, pretože voda z jeho územia prevažne odteká do okolitých krajín a následne do morí.
Štát preto len počas posledných troch rokov vynaložil viac ako 75 miliárd českých korún, teda približne 3,1 miliardy eur, na opatrenia proti suchu. Veľa peňazí znamená veľké zákazky pre spoločnosti zabezpečujúce vodohospodárske stavby – a ak bude vody ubúdať, tieto firmy budú ešte potrebnejšie.
Podobne samozrejmé môžu byť investície do chladiacich systémov, infraštruktúry, ale napríklad aj renovácií. Množstvo panelových domov v Česku totiž v posledných rokoch prešlo revitalizáciou, klasické zateplenie polystyrénom však nie je pripravené na rastúce teploty.
Znamená to, že tieto novozrekonštruované domy sa s väčšími horúčavami síce spočiatku vyrovnávajú lepšie než dosiaľ neopravené budovy, pri dlhších vlnách horúčav však teplo izoláciou prenikne a vonkajšia vrstva následne bráni tomu, aby v noci z budovy uniklo.
Rast teplôt by si preto vyžadoval nové technológie – napríklad zelené fasády a strechy, vonkajšie tienenie okien či úpravy fasád. Potrebné budú, samozrejme, aj klimatizácie, ktoré má podľa údajov Českej televízie približne 15 percent českých domácností.
Domácich investorov môže v súvislosti s otepľovaním lákať aj nákup pozemkov, ktoré dnes nemusia vyzerať nijako výnimočne, o niekoľko rokov však môže byť situácia úplne iná. Podľa štúdie Univerzity Palackého v Olomouci by sa do roku 2050 mala v Česku rozšíriť plocha vhodná na pestovanie viniča o 10 percent.
Ak by podľa údajov dostupných v čase analýzy otepľovanie pokračovalo až do roku 2070, celková rozloha územia s optimálnymi klimatickými podmienkami na pestovanie viniča by dosiahla takmer 40 percent celého Česka.
Zaujímavou príležitosťou sa javí aj alternatívna čokoláda a káva. Oblasti, kde sa pestuje kakao aj kávovník, patria medzi najohrozenejšie, ak sa klimatické podmienky budú ďalej zhoršovať. Už dnes akékoľvek výpadky výrazne hýbu cenami týchto surovín, a ak budú ďalej rásť, ľudia môžu začať hľadať lacnejšie alternatívy.
Možný zárobok však vedie aj opačným smerom – kto verí klasickej káve a kakau, môže nájsť príležitosť v nových odrodách, ktoré majú otepľovaniu odolať. Napríklad kávovník úzkolistý dokáže rodiť aj pri teplotách o šesť stupňov Celzia vyšších než kávovník arabský a je oveľa odolnejší voči suchu.
Príležitosťou sú aj strategické kovy. Lítium, nikel, kobalt a mangán potrebujú batérie, meď si vyžaduje elektrifikácia a kremík či gálium sú nevyhnutné na výrobu solárnych panelov. Titán a chróm zasa potrebujú zariadenia na odsoľovanie vody, zatiaľ čo meď a hliník sa používajú v klimatizáciách.
Na investovanie do akcií ťažobných a kovospracujúcich spoločností vyzval aj Evy Hambro, globálny riaditeľ pre tematické a sektorové investície v spoločnosti BlackRock. Hoci majú tieto firmy tradične vysokú ekologickú stopu, pri energetickej transformácii budú naďalej potrebné a investori by preto podľa neho túto oblasť nemali prehliadať.
Globálny správca aktív VanEck zverejnil analýzu, v ktorej vysvetľuje, prečo kovy predstavujú jednu z najsľubnejších investícií v oblasti prírodných zdrojov. Podľa spoločnosti môže údajne nevyhnutný a masívny nedostatok ponuky na komoditných trhoch rozsahom pripomínať supercyklus v ťažobnom priemysle z prvého desaťročia tohto storočia.
Do kovov možno investovať prostredníctvom akcií jednotlivých ťažobných spoločností, ETF a podielových fondov alebo nákupom fyzických kovov.
Ako však vieme, technológie sa rýchlo menia a o 10 rokov už možno budú potrebné iné kovy. Jedna oblasť však zostane aktuálna vždy – zdravie.
Počas horúčav dochádza k prehriatiu a dehydratácii a vysoké teploty zaťažujú krvný obeh, čo v letných obdobiach vedie k väčšiemu počtu infarktov. Na tento trend reagujú ETF zamerané na zdravotníctvo. Investor si pritom môže vybrať buď celosvetový trh, alebo napríklad najväčšie farmaceutické spoločnosti v Európe.
Dariť by sa mohlo aj spoločnostiam bojujúcim proti kliešťom. Kým doteraz sa s týmto parazitom stretávame najčastejšie v lete, v dôsledku otepľovania hrozí, že s ním budeme prichádzať do kontaktu počas celého roka. Kliešte by tak mohli prežívať oveľa dlhšie a zároveň prenikať do oblastí, kde sa v minulosti nevyskytovali.
V posledných rokoch sa kliešte rozšírili aj do mestských parkov – napríklad v Prahe je už štvrtina z nich infikovaná. V Česku preto rastie počet prípadov lymskej boreliózy. Na tento trend budú logicky reagovať diagnostické laboratóriá a výrobcovia testov či antibiotík.
Výrazný súboj dnes prebieha medzi najväčšími farmaceutickými spoločnosťami, pričom Pfizer a Moderna pracujú na novej vakcíne určenej na prevenciu lymskej boreliózy. Darí sa aj trhu s repelentmi proti kliešťom, ktorý má podľa spoločnosti Spherical Insights do roku 2035 vzrásť o viac ako polovicu na 1,68 miliardy dolárov, teda približne 1,46 miliardy eur.
Výrazný rast by mohol zaznamenať aj boj proti škodcom. „Význam tohto odvetvia sa neustále zvyšuje, pretože jeho služby umožňujú vyrovnať sa s jedným z negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Spoločnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú kvalitné služby, by mohli dlhodobo vykazovať vyšší a menej sezónny rast,“ myslí si analytik Max Burns zo spoločnosti Aviva Investors.
