Rast cien energií a vysoké rozpočtové deficity zvyšujú tlak na verejné financie. Drahšie financovanie sa postupne prenáša aj do hypoték a podnikových úverov.
Európskym vládam zdražuje ich vlastný dlh a investori začínajú byť vyberavejší v tom, komu a za koľko požičajú. Čierneho Petra momentálne drží Francúzsko, ktoré si na 10 rokov požičiava dokonca najdrahšie od finančnej krízy v roku 2008.
Ani ostatné krajiny však nemajú veľa dôvodov na pokoj. Výpredaj štátnych dlhopisov v posledných dňoch naberá na sile. Výnos nemeckých 10-ročných dlhopisov sa v stredu dostal na 3,4 percenta, najvyššie od roku 2011.
Francúzske 10-ročné dlhopisy sa už v utorok obchodovali s výnosom vyše 4,2 percenta, čo je maximum od novembra 2008. Ešte výraznejší pohyb vidno v Spojenom kráľovstve, kde 10-ročný výnos vystúpil nad 5,2 percenta.
Je fér dodať, že podobný tlak je zjavný aj mimo Európy. Japonsko, ktorého verejný dlh presahuje dvesto percent hrubého domáceho produktu, sleduje rast 10-ročného výnosu nad tri percentá prvýkrát od roku 1996. Pozornosť sa obracia aj k Spojeným štátom, kde federálny dlh v auguste prekročil 40 biliónov dolárov, teda približne 34,4 bilióna eur.
Výnos amerických 10-ročných štátnych dlhopisov sa tento týždeň priblížil k piatim percentám, najvyššie za posledné zhruba tri roky. Rast výnosov znamená, že investori štátne dlhopisy predávajú a ich ceny klesajú. Pri vydávaní nového dlhu potom vlády musia investorom ponúknuť vyšší úrok.
„Prvou príčinou sú silnejúce obavy investorov z fiškálnej, respektíve dlhovej trajektórie kľúčových ekonomík, primárne Spojených štátov, Japonska či Francúzska, pretože pomer vládneho dlhu k HDP v týchto ekonomikách presahuje sto percent a rozpočtové deficity sú aj napriek absencii hospodárskej recesie veľmi výrazne zvýšené,“ hovorí investičný odborník Michal Stupavský zo spoločnosti Conseq Investment Management.
Nič navyše v tejto chvíli podľa Stupavského nenasvedčuje tomu, že sa tamojšie politické reprezentácie chystajú tempo zadlžovania spomaliť.
„Druhou príčinou je rast globálnych inflačných tlakov, najmä v súvislosti s obmedzením dodávok uhľovodíkov na svetový trh cez Hormuzský prieliv,“ pokračuje Stupavský.
Obnovené boje medzi Spojenými štátmi a Iránom zdvihli cenu ropy Brent až nad 97 dolárov za barel, teda približne 83,50 eura, a európsky plyn sa dostal nad 75 eur za megawatthodinu. Drahšie energie posilnili obavy z ďalšieho rastu cien a investori začali stávkovať na zvyšovanie úrokových sadzieb.
Prečo dlh začína bolieť?
Problém sa začína vo chvíli, keď sa vysoké zadlženie stretne s vysokými úrokmi. Štáty postupne splácajú dlhopisy vydané v čase lacných peňazí a nahrádzajú ich novými, ktoré už nesú výrazne vyšší výnos. Náklady na obsluhu dlhu tak zaberajú čoraz väčšiu časť verejných rozpočtov.
Podľa hlavnej ekonómky Raiffeisenbank Heleny Horskej tým vzniká začarovaný kruh. Vyššie úroky prehlbujú deficit, štát potrebuje ďalší dlh a investori následne požadujú vyššiu rizikovú prémiu.
„Potom zostáva menej peňazí na investície, obranu či starnutie populácie. Napokon bude problém financovať aj povinné výdavky, ako sú dôchodky, mzdy a prevádzka štátu,“ upozorňuje Horská. V takej situácii by prišli na rad vyššie dane alebo výrazné zoštíhlenie štátu podľa vzoru Grécka, čomu by sme sa podľa ekonómky mali vyvarovať.
Podľa odhadu britského denníka Financial Times už rast výnosov zvýšil náklady krajín zo skupiny G7 na financovanie štátneho dlhu o 16 miliárd dolárov, teda približne 13,8 miliardy eur. Ak výnosy zostanú na súčasných zvýšených úrovniach, do konca prvého štvrťroka 2027 môžu dodatočné náklady vzrásť na 34 miliárd dolárov, v prepočte asi 29,3 miliardy eur.
Michal Stupavský k tomu dodáva, že časť investorov už považuje dlhovú trajektóriu najzadlženejších ekonomík za pravdepodobne neudržateľnú. V dlhodobých výnosoch sa preto podľa neho premieta vyššia riziková a maturitná prémia spolu s prémiou za očakávanú infláciu.
Ak by výnosy ďalej rástli a vlády nepredstavili dôveryhodné plány na spomalenie zadlžovania, podľa Stupavského by napokon mohli zasiahnuť centrálne banky vrátane Európskej centrálnej banky.
Vo veľkom by začali nakupovať štátne dlhopisy, aby ich výnosy zrazili a zabránili ďalšiemu zdražovaniu vládneho dlhu. „To by de facto predstavovalo neobmedzené kvantitatívne uvoľňovanie,“ vysvetľuje Stupavský.
Francúzsko pod najväčším tlakom
Aktuálne je najväčším strašiakom Francúzsko. Rozpočtový deficit tam vlani dosiahol 5,1 percenta HDP a verejný dlh prekročil 115 percent.
Medzinárodný menový fond na tento rok očakáva jeho rast na 118,5 percenta a v roku 2027 už nad 120 percent HDP. Francúzska ekonomika pritom tento rok v prvom štvrťroku klesla o 0,2 percenta a v druhom stagnovala.
Investori v krajine sledujú aj vleklé politické spory okolo rozpočtu a blížiace sa prezidentské voľby. Francúzsky parlament je roztrieštený a predchádzajúce pokusy o reformy, výdavkové škrty či zvýšenie daní opakovane narážali na politický odpor.
Výsledkom je rastúca prémia, ktorú trh za francúzsky dlh požaduje – tamojší 10-ročný výnos sa dostal najvyššie od roku 2008.
Francúzske dlhopisy sa už obchodujú lacnejšie než ich talianske náprotivky, čo bolo ešte nedávno ťažko predstaviteľné. Taliansko pritom nesie podstatne väčšiu dlhovú záťaž, jeho verejný dlh dosahuje zhruba 139 percent HDP. V posledných rokoch však jeho pomer k výkonu ekonomiky znížilo a hospodári s primárnym prebytkom.
Tlak rastie aj v Nemecku. Tamojšia vláda si plánuje v rokoch 2027 až 2030 požičať 838,2 miliardy eur pre vyššie výdavky na infraštruktúru a obranu. Úrokové výdavky spolkového rozpočtu majú podľa tamojšieho ministerstva financií vzrásť zo 41,9 miliardy eur v roku 2027 na 80,7 miliardy eur v roku 2030.
Česko si zatiaľ drží odstup
Česko zatiaľ s verejným dlhom okolo 45 percent HDP patrí k menej zadlženým európskym krajinám. „Približne na rovnakej úrovni bolo pred 20 rokmi Francúzsko. Za dve desaťročia sa jeho zadlženie takmer zdvojnásobilo,“ pripomína Horská.
Vyššie výnosy v Európe sa navyše prelievajú aj na český dlhopisový trh. S rastúcimi domácimi deficitmi podľa nej pribúda aj česká riziková prémia, ktorú investori požadujú za nákup štátnych dlhopisov.
Michal Stupavský upozorňuje na návrh štátneho rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s deficitom 389 miliárd českých korún, teda približne 16,1 miliardy eur. Pri nominálnom HDP okolo deviatich biliónov českých korún, v prepočte zhruba 372 miliárd eur, ide podľa neho o schodok zodpovedajúci približne štyrom percentám HDP, navyše v období bez hospodárskej recesie. Fiškálnu politiku českej vlády preto hodnotí ako výrazne expanzívnu.
Kombinácia domáceho vývoja a globálneho rastu výnosov už má podľa Stupavského konkrétny dosah. Výnosy českých štátnych dlhopisov od začiatku tohto roka vzrástli v priemere o 50 bázických bodov.
Rastúce náklady na obsluhu dlhu pritom nekončia iba pri štátnom rozpočte. „Vyššie výnosy zdražujú nielen financovanie štátu, ale cez banky aj hypotéky a úvery firmám. Fiškálna disciplína preto nie je účtovné cvičenie,“ upozorňuje Horská.