8. júna 2021

Ste introvert alebo extrovert? Ak ste ako ja, pravdepodobne budete chcieť odpovedať: „Záleží na…“ Totiž, sme rozdielni v závislosti od situácie. Veľa rečníkov je na pódiu energických, ale pri osobnom kontakte sú zrazu tichí. Poznám veľa ľudí, ktorí sú na schôdzkach zamestnancov plachí,  ale po práci sú majú dušu party zabávača.

Spektrum introvert – extrovert je po desaťročia štandardom výskumu psychológie osobnosti. Ale psychológovia pripúšťajú, že štandardný test nám zvyčajne hovorí iba to, ako sa ľudia cítia a správajú v „priemernej“ situácii.

Nezohľadňuje scenáre ako porady, verejné prejavy či párty. Čo situáciu ešte viac komplikuje, existujú veľmi odlišné typy introvertov a extrovertov – tieto výrazy sužuje, ako hovoria psychológovia, „pretrvávajúca koncepčná nejednoznačnosť“.

Štyri druhy introvertov

Napriek tomu desaťročia staré testy, ktoré používame, zaradia človeka, ktorý je ticho, lebo rád premýšľa, do rovnakej kategórie „introvertov“ ako niekoho, kto je ticho, pretože sa bojí sociálnych situácií.

Súčasní psychológovia rozdelili introvertnosť na štyri typy: sociálnu, premýšľavú, úzkostnú a zdržanlivú. A tiež ukázali, že extrovertnosť má mnoho ďalších „príchutí“, napríklad asertivitu, hľadanie vzrušenia, spoločenskú pohodu, pozitívne emócie.

Reklama

Preto okrem vedeckých výskumov nie je jasné, aké užitočné sú testy osobnosti pre nás bežných ľudí. Dosiahli ste 3,5 z 5… a čo teraz?

Táto otázka ma už nejaký čas trápila. Ale na nedávnej prednáške profesora psychológie Ethana Krossa (ktorý vedie oddelenie Emotion & Self Control na Michiganskej univerzite), som si uvedomil, že je tu aj iný koncept. Dr. Kross uprostred rozhovoru o psychológii použil výraz „schopnosť introspekcie“.

Čo je „schopnosť introspekcie“?

Introspekcia nie je to isté ako introvertnosť, ale jedným z podkladov introvertnosti je situácia, v ktorej má človek tendenciu obracať sa dovnútra a sústrediť sa na svoje vnútorné myšlienky. Introspekcia, dalo by sa povedať, to robí premyslene.

Introspekcia je postup, o ktorom vieme, že sa v ňom ľudia môžu v praxi zlepšiť. Rovnako ako sa môžeme zlepšiť v zvládaní sociálnych situácií alebo prejavoch.

Čo by sa stalo, ak by sme si namiesto zaradenia sa na spektre medzi introvertnosťou a extrovertnosťou radšej uvedomili, že máme schopnosť byť takí aj onakí?

Zmena osobnosti

Celé desaťročia sme si mysleli (a učili nás), že osobnosti sa skutočne nemenia, s výnimkou dlhého časového obdobia – napríklad od detstva po dospelosť. Ale v posledných rokoch psychologické experimenty o dobrovoľnej zmene osobnosti od vedcov ako Nathan Hudson a R.C. Fraley ukázali, že ľudia môžu pracovať na zmene čŕt svojich osobností.

A tak aj naše prirodzené sklony introvertnosti a extrovertnosti vieme úspešne meniť. Keď začneme premýšľať o praktických schopnostiach, ktoré dokážeme ovplyvniť, zrazu sa nám otvorí niekoľko zaujímavých príležitostí:

Prínosy budovania extrovertnosti

Porovnajte si tieto dva výroky: „Nie som extrovert“ verzus „Momentálne mám nízku kapacitu pre extrovertnosť.“

Prvý prístup je veľmi obmedzujúci, druhý vám dáva priestor na rast.

Ako vyzerá kapacita pre extrovertnosť v praxi? Ak hovoríme len o extrovertnosti na pracovisku, okamžite nám napadne toto:

  • máte sebadôveru vyjadriť svoj názor,
  • ste schopní vhodne prezentovať svoje nápady pred skupinou,
  • s ľahkosťou oslovujete ľudí a nemáte problém požiadať ich o pomoc (alebo ponúknuť pomoc),
  • ste schopní byť prítomní „v danom okamihu“, aby ste sa z neho mohli učiť a užívať si to – nielen byť vo svojej hlave.

Tieto schopnosti majú pre začlenenie, produktivitu či kariérny rast obrovský prínos. Samozrejme, ak sa zaškatuľkujeme medzi „čistých extrovertov“, bude nám chýbať veľa iných dôležitých vecí.

Prínosy budovania introvertnosti

„Ak v danom okamihu nedokážete problémy vyriešiť tak dobre, ako keby ste si sadli osamote a hlboko sa zamysleli,“ opísal introvertnosť Dr. Kross v spomínanej prednáške.

Schopnosť ponoriť sa do seba je mimoriadne cenná. Môžu ju rozvíjať aj tí najsociálnejší ľudia, ktorých nemožno umlčať.

Ako teda vyzerá schopnosť uzavrieť sa do seba v praxi?

  • Ste schopní chvíľu počkať medzi udalosťou, ktorá sa stane, a vašou reakciou na ňu,
  • reflektujete, čo ste sa naučili vďaka skúsenostiam, a integrujete to ako lekcie do svojho života,
  • ste schopní premýšľať a pochopiť svoje emócie (to je jedna z výhod emočnej inteligencie),
  • dokážete sedieť a hlboko premýšľať nad vecami a riešiť tak problémy inovatívnejšie. (Slávny citát Alberta Einsteina: „Keby som mal hodinu na vyriešenie problému, strávil by som 55 minút premýšľaním o probléme a 5 minút premýšľaním o riešeniach.“)

Osobnostný rast

Prečo by sme sa obmedzovali na buď/alebo? Extrovertnosť či introvertnosť nie je nemenná „diagnóza“. A otvorený prístup k našej povahe nám dá možnosti, na ktorých môžeme popracovať.

Aj z psychológie vieme, že naše osobnosti sa môžu a v priebehu života meniť. Prečo teda nezačneme uvažovať o extro-/introvertnosti ako o schopnostiach, ktoré môžeme rozvíjať? Neberte to tak, že nemôžete zmeniť, km ste, ale ako osobnostný rast.

Článok vyšiel v americkom vydaní Forbesu. Autorom je prispievateľ Shane Snow, ktorý píše o leadershipe.

Reklama

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?