Jazdci bojujú s horúčavou pomocou biometrie, spia na chladiacich matracoch a delia si odmeny. Slávne preteky prinášajú aj zelený dres po výrobcovi kosačiek či boj o posledné miesto.
Inteligentná toaleta a zmrzlina
Presne 3 333 kilometrov, nie však strieborných striekačiek, musia tento rok zdolať pretekári na Tour de France. Problémom je, že aktuálny ročník bude pravdepodobne najteplejší v histórii. Absolvovať v 40-stupňových horúčavách etapy dlhšie ako sto kilometrov je preto podstatne náročnejšie.
„Musel som vypiť 10-tisíc fliaš vody,“ vyhlásil britský jazdec Tom Pidcock po dojazde štvrtej etapy, keď bolo vonku 41 stupňov Celzia.
Španielsky tím Caja Rural si pre horúčavu a súvisiacu dehydratáciu zaobstaral do svojho autobusu moderný pisoár. Keď sa k nemu jazdec postaví, z tabletu nad mušľou zaznie zabzučanie a žiadosť o poskytnutie vzorky. Na obrazovke si vyberie svoje meno a pustí sa do práce. O 10 sekúnd mu zariadenie oznámi, ako dobre je hydratovaný. Analýza biomarkerov vo vzorke je presnejšia ako spoliehanie sa na pocit smädu.
Ako uvádza server The Athletic, futuristické zariadenie dokáže tímovým lekárom oznámiť aj špecifickú hmotnosť moču (USG), jej farbu a objem, odhad celkovej koncentrácie elektrolytov či to, ako často daná osoba močí.
Technológiu už využívajú futbalové tímy ako Arsenal, Manchester United, Barcelona a Manchester City. Caja Rural je prvým tímom v pelotóne, ktorý ju má.
Pretekári na Tour sa zároveň snažia na vysoké teploty adaptovať vopred, napríklad návštevami sauny. Tesne pred štartom si každý oblieka chladiacu vestu, ktorá je v podstate naplnená ľadom, pije ľadovú triešť a počas etapy sa jazdci polievajú vodou. Po príchode do cieľa nasleduje ľadový kúpeľ a napríklad aj zmrzlina.
„V minulosti sme používali gaspacho a melónové polievky,“ uviedol James Moran, hlavný výživový špecialista tímu Uno-X. „Neboli však také obľúbené.“
Ubytovacia lotéria
Tour de France síce patrí medzi kopcovité preteky, no organizátori sa zároveň snažia vytvoriť pre všetky tímy čo najrovnocennejšie podmienky. Jednotlivé stajne si preto počas Tour nezabezpečujú ubytovanie v cieľoch etáp samy, aby bohatšie tímy nezískali výhodu v podobe pohodlnejšej noci.
Všetko má v réžii spoločnosť Amaury Sport Organisation, ktorá preteky vlastní. Vopred rezervuje hotely v cieľových destináciách a ešte pred začiatkom Tour určí, kde budú jednotlivé tímy ubytované. Keďže v každej obci nemusí byť dostatok špičkových hotelov a organizátori musia využiť aj menej kvalitné zariadenia, miesta na odpočinok prideľujú tak, aby stajne striedali lepšie a horšie adresy.
Počas 23 dní trvania Tour, keď sa takmer každý deň celý kolos presúva na nové miesto, zabezpečuje vlastník pretekov pre tímy a svojich zamestnancov viac ako 40-tisíc hotelových prenocovaní vo viac ako 210 hoteloch.
Tímy sú na ubytovaciu lotériu pripravené a pre svojich jazdcov vozia matrace, aby mohli spať na tom, na čo sú zvyknutí. Majú aj špeciálnu posteľnú bielizeň, čo opäť súvisí s horúčavami.
Hoci je teplo aj v noci, mnohí jazdci nemajú radi klimatizáciu. Majú pocit, že negatívne ovplyvňuje ich dýchanie. Stajňa UAE Team Emirates, za ktorú jazdí aj štvornásobný víťaz Tour Tadej Pogačar, v spolupráci s firmou Eight Sleep ochladzuje svojich pretekárov počas noci špeciálnym poťahom na matrac. Umiestňuje sa pod plachtu, meria tep, dýchanie a fázy spánku a na základe získaných údajov upravuje teplotu matraca.
Spočiatku novinku používal iba Pogačar, dnes ju už má celý tím. S pretekármi cestuje aj špeciálny technik, ktorého úlohou je počas troch týždňov kalibrovať inteligentnú posteľnú bielizeň v každom hoteli.
Kosačky a červený lampáš
Pôvod žltej farby dresu vedúceho pretekára celkového poradia je pomerne známy. Tour vznikla v roku 1903 z iniciatívy športového denníka L’Auto, ktorého predaj v tom čase klesal a preteky ho mali zachrániť. To sa podarilo. Dres lídra dodnes odkazuje na žlté stránky týchto novín. Vďaka výraznej farbe je navyše v pelotóne ľahko rozpoznateľný.
Vedeli ste však, prečo má dres pre najlepších šprintérov zelenú farbu? Keď ho v roku 1953 zaviedli, aby odlíšili aj lídra tejto kategórie, sponzorom pretekov sa stala spoločnosť La Belle Jardinière, ktorá vyrábala kosačky na trávu. Odtiaľ už bolo k zelenej farbe dresu blízko.
O bodkovanom drese pre najlepších vrchárov sa zase traduje, že jeho podobu inšpirovali obaly čokolády Poulain, ktorej výrobca bol v 70. rokoch sponzorom. Organizátorom sa však údajne zdala jediná bodka na drese nedostatočne viditeľná, a tak pridali ďalšie. Čokoládovni podobnosť s jej vizuálom neprekážala.
V minulosti sa súperilo aj o ďalší neoficiálny titul, o posledné miesto v celkovom poradí. Takémuto jazdcovi sa hovorilo lanterne rouge, teda červený lampáš. Výraz vychádza zo svetiel, ktoré sa v minulosti vešali na posledný vagón vlaku. Železničiarom signalizovali, kde sa súprava končí a že sa po ceste neodpojili žiadne vozne.
Keďže takíto jazdci získavali väčšiu pozornosť než pretekári uprostred poradia mimo stupňov víťazov, v 70. rokoch sa začalo súperiť o to, kto skončí posledný. Dôvodom bola aj snaha zviditeľniť stajňu a jej sponzorov. Samotný jazdec mohol získanú slávu využiť na vyrokovanie lepších zmlúv na takzvané kritériá, teda exhibičné preteky po Tour. Zarobil tak viac, ako keby skončil niekde uprostred pelotónu.
Súboje o tento titul ustúpili až v prvom desaťročí 21. storočia, okrem iného preto, že športovci majú zmluvy s tímami. Červeným lampášom sa tak dnes stávajú jazdci, ktorí napríklad napriek zraneniu pokračujú v pretekoch a bojujú o ich dokončenie.
Víťaz, podeľ sa
Na odmeny pre jazdcov je počas tohtoročnej Tour vyčlenených 2,3 milióna eur. Víťaz celkového poradia napríklad získa pol milióna eur, druhý dvestotisíc a tretí stotisíc eur. Celá suma sa však u nich príliš dlho nezdrží.
Nepísaným pravidlom je, že peniaze zarobené počas pretekov putujú do spoločného tímového balíka a rozdelia sa medzi ostatných členov stajne, mechanikov, masérov aj ďalší podporný personál. Líder sa tak delí s ľuďmi, ktorí preňho tri týždne pracovali. Ani víťaz však neodíde naprázdno. Za úspech získava prémie podľa zmluvy.
Najväčším víťazom z hľadiska zárobku na Tour je rodina Amauryovcov, ktorá Tour de France vlastní a organizuje. Podľa odhadov z týchto pretekov inkasuje približne 165 miliónov eur.
Tour v Česku
Preteky sa síce volajú Tour de France, odštartovať však môžu aj mimo krajiny galského kohúta. Tento rok sa všetko začalo napríklad v Barcelone. O niekoľko rokov by mohla hostiť štart Praha. Česko sa o usporiadanie Grand Départ, teda úvodnej etapy Tour, uchádza ešte z obdobia predchádzajúcej vlády premiéra Petra Fialu.
Súčasný kabinet Andreja Babiša by mal do konca októbra dostať kompletné podklady od pracovnej skupiny, ktorá pripravuje českú kandidatúru na rok 2029. Z februárových materiálov na rokovanie vlády však vyplýva, že trojica etáp slávnych pretekov by mohla viesť z pražského nábrežia cez Křivoklátsko na Hradčany, z Tábora do Českých Budějovíc a z Českého Krumlova na šumavskú Kvildu.
Barcelona tento rok zaplatila za štart sedem až osem miliónov eur. Podľa rozličných štúdií sa však takáto investícia oplatí. Región zviditeľní vo svete a priláka množstvo fanúšikov, ktorí v ňom minú viac peňazí, než predstavovala pôvodná investícia. Talianska Florencia si napríklad vypočítala, že vďaka návštevníkom, ubytovaniu, výdavkom na jedlo a ďalším položkám zarobila približne 20 miliónov eur.
