Chceli by ste podnikať, ale nemáte tušenie, ako začať? Pocit neznalosti vás odradí skôr, než by ste svojmu nápadu dali jedinú šancu. Presne tomuto scenáru sa snaží predísť občianske združenie Zero2Hero.
„Spoločnosť občas vykresľuje úspešných ľudí tak, akoby nadobudli svoju moc, postavenie alebo bohatstvo zo dňa na deň. Často potom môže dochádzať ku skresleným predstavám o podnikaní,“ hovorí spoluzakladateľ platformy Viktor Štefaňák.
v článku sa dozviete:
- ako sa na Slovensku zmenila start-upová scéna za posledných 10 rokov,
- ktoré programy pomáhajú ľuďom začať podnikať,
- ktoré iniciatívy môžu pomôcť pri financovaní projektov,
- čím sa odlišujú úspešné projekty od tých menej úspešných.
„Úplne prehliadame fakt, že úspechu predchádzajú hodiny práce, vytrvalosti či veľa nevydarených pokusov. Čitateľom a poslucháčom sa preto snažíme ukázať obe strany mince,“ vysvetľuje ďalej.
Koncept, ktorý pripúšťa chyby
Projekt funguje od roku 2016 a za jeho vznikom stoja štyria kamaráti: Peter Dendis, Dušan Duffek, Michal Tomek a už spomínaný Viktor Štefaňák. Každý z nich okúsil prácu či podnikanie v zahraničí a skúsenosti zo sveta chceli preniesť aj na Slovensko.
Vidia totiž, že naša krajina má tiež nádejné talenty, ktoré ašpirujú k biznisu už v mladosti. „Chceme ich priviesť k myšlienke, aby sa nebáli podnikať a robiť chyby. Je to prirodzená súčasť rozvoja. Nabádame ich, nech robia veci navyše, zakladajú projekty, snažia sa zlepšiť seba a svoje okolie,“ zdôrazňuje Viktor hodnoty projektu.
Práve aktivity navyše dokážu odlíšiť jednotlivcov, vďaka čomu sú viac konkurencieschopní na pracovnom trhu aj v podnikaní. Presne takíto ľudia vedia na seba upútať pozornosť.
Jednou z úloh občianskeho združenia je aj prepájanie s inými inštitúciami či mentormi. Ambiciózni ľudia tak môžu svoje podnikateľské sny realizovať cez rôzne organizácie, s ktorými ich vie Viktor prepojiť. Ide napríklad o slovenské iniciatívy ako Leaf, Nexteria, Perry Talents či Rozbehni sa. Väzby má však aj na zahraničie.
Zmeny v startupovom prostredí
Z Viktorovho pozorovania a dlhodobého pôsobenia na startupovej scéne si dovoľuje tvrdiť, že v poslednej dobe začína podnikať čoraz viac ľudí. Taktiež eviduje, že sa posúva ich vek od 26 až 27 rokov na vekovú hranicu 17 až 19 rokov.
Podľa jeho slov, čím skorej začnú, tým skôr si uvedomia hodnotu peňazí a času. „Sú podnikavejší, dravejší, navštevujú rôzne hackatony, konferencie, uvedomujú si dôležitosť vytvárania kontaktov. Okrem iného, v obehu je viacej peňazí, ktoré môžu byť použité na financovanie projektov, je viac mentorov a investorov, ktorí niečo už zažili a o svoje skúsenosti sa chcú podeliť s ostatnými,“ vymenúva Viktor.
Ísť za investorom nie je vždy najlepší nápad
Hoci je financovanie projektov dôležité, nie vždy sa oplatí hľadať investora – predovšetkým v počiatočných fázach rozbiehania. „Podľa nás, keď niekto ide so svojím nápadom hneď za investorom, tak to nie je najlepší indikátor nastavenia mysle,“ myslí si spoluzakladateľ projektu.
„Najskôr by človek mal do toho projektu investovať svoje prostriedky – svoj čas, energiu, mal by vedieť presvedčiť rodinu a okolie, vedieť reagovať na konštruktívnu kritiku či ukázať nejakú trakciu. To sú tie ukazovatele, ktoré vypovedajú o skutočnom zanietení človeka a schopnosti dotiahnuť nápad do konca,“ pokračuje Viktor.
Takéto idey majú väčšiu šancu uspieť v žiadosti o poskytnutie financií. Ak to niekto teda s podnikaním myslí vážne, tak sa môže zapojiť do rôznych akceleračných programov.
Na Slovensku je ich hneď niekoľko. Medzi nimi sú už spomínaný Perry Talents či Rozbiehátor, ale aj ZAKA fond, Zero gravity Capital, Crowdberry, Vision Ventures, firemné/inštitucionálne fondy či rodinné fondy.
V čom podnikajú Slováci najčastejšie
Vďaka pôsobeniu v projekte a kontaktu s ľuďmi, ktorí sa na Slovensku snažia robiť zmeny, registruje Viktor aj obľúbené sféry podnikania.
Podľa jeho slov ide najčastejšie o IT a s tým späté rôzne softvérové riešenia. Na druhej strane sú tu lokálni výrobcovia fyzických produktov, ktorí apelujú na tradičnosť slovenskej výroby – napríklad produkcia prírodných sirupov či šitie vlastnej značky oblečenia.
Čo je kľúčom úspechu
Viktor zdôrazňuje, že výhodou Slovákov je pracovitosť a pomerne dobrá znalosť technológií, stále však vidí priestor na zlepšenie v získavaní sebadôvery a sebaprezentačných schopností. Aj od toho závisí úspech firiem.
„Tie úspešné projekty sa odlišujú od neúspešných tým, že produkt má pridanú hodnotu a rieši nejaký problém, že zakladatelia vedia zotrvať, vedia sa predať a v prípade ťažkostí sa vedia aj vynájsť. Väčšinou ide o synergiu všetkých týchto aspektov,“ objasňuje spoluzakladateľ projektu Zero2Hero.
Viktor zároveň dodáva, že je dôležité skúšať nové veci. Iba tak dochádza k zmene, ktorá posúva dopredu nielen osobnosť jednotlivca, ale aj celú našu spoločnosť.
Viktor Štefaňák
vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a aktuálne sa pohybuje v startupovom priemysle. Stojí za viacerými projektmi. Je napríklad Brand Ambassadorom značky LifeLike zameranej na zdravú výživu, zastáva funkciu Relationship Managera v coworkingovej komunite Campus cowork, vedie podcast Mentalita Foundera alebo je spolutvorcom vzdelávacieho projektu Zero2Hero. O svoje skúsenosti sa delí v mentorskom programe Growni.