5. novembra 2021

Tatry Mountain Resorts je najväčšia firma na Slovensku v oblasti gastra a cestovného ruchu. Disponuje aktívami v hodnote pol miliardy eur a v hoteloch, akvaparkoch či zimných strediskách zamestnáva približne 700 ľudí. Jej tržby sa blížia k 100 miliónom eur ročne. Biznis spoločnosti však tvrdo atakuje koronavírus a s ním súvisiace opatrenia. Riaditeľ a spolumajiteľ TMR Igor Rattaj v rozhovore pre Forbes.sk porozprával, ako (a či vôbec) dokáže firma prežiť tretiu zimnú sezónu v tieni pandémie.

V rozhovore sa dočítate:

  • Aká je štátna podpora cestovného ruchu na Slovensku v porovnaní so susednými krajinami,
  • prečo mnohí malí podnikatelia nemali nárok na pandemickú finančnú pomoc,
  • čo by podľa Rattaja mohol spôsobiť ďalší lockdown,
  • ako bojovali s pandémiou iné štáty a čo je podľa neho najväčší nezmysel v opatreniach,
  • ako bude TMR riešiť situáciu s dopravou v Demänovskej doline a čo i myslí o výstavbe nových hotelov,
  • čo sleduje vytvorením podcastu Rattata,
  • aký malo jeho účinkovanie v šou Utajený šéf účinok na firmu,
  • alebo prečo sa dal zaočkovať.

Prichádza už tretia zimná sezóna, ktorú poznačia pandemické opatrenia. Obávate sa jej?

Situácia v lyžiarskom biznise nie je ružová. Súvisí to s podporou štátu v čase lockdownu. V Rakúsku zaviedli efektívny systém podpory, ktorý cestovný ruch zachránil. Na Slovensku však bola pomoc nepostačujúca. Týka sa to nielen lyžiarskych areálov, ale aj hotelov, reštaurácií a celého cestovného ruchu.

Cestovný ruch v slovenskej ekonomike síce nerobí také čísla ako automotive, ale podľa mňa je to pre krajinu lepšia, ekologickejšia a pre diverzifikáciu hospodárstva aj zdravšia alternatíva ako výstavba ďalšej automobilky.

Reklama

TMR predsa získala od štátu finančnú podporu šesť miliónov eur.

Tie peniaze nešli nám, ale zamestnancom v rámci tzv. kurzarbeitu. My sme však mali predplatenú elektriku, zaplatené nájmy, vyratrakovali sme a zasnežili, pripravili mobilné odberné miesta. Fungovali sme asi sedem dní, kým nás nezavreli.

Nespravodlivosť je v tom, že vláda obmedzila výšku pomoci pre jeden subjekt na jeden milión eur. To je absolútne neadekvátne. Náklady s prípravou a rozbehom sezóny podľa vládou nastavených pravidiel nás vyšli na päť miliónov eur. Pritom sme za ostatné štyri roky odviedli štátu vyše sto miliónov na daniach a odvodoch. Je to nefér.

Politické rozhodnutie

Skúšali ste to riešiť s vládou?

Ministerstvo dopravy, pod ktoré patríme, sa nám snažilo pomôcť, pokiaľ ide o administráciu podpory pre cestovný ruch. Druhá vec bolo to politické rozhodnutie, že viac nedostaneme.

Naďalej tvrdíte, že je to daň účasti Borisa Kollára vo vládnej koalícii, pretože by vyzeralo zle, ak by vláda pomáhala firmám v jeho oblasti podnikania?

Áno. Je to moja domnienka, že to zohralo veľmi negatívnu úlohu, keďže Boris Kollár je aj po vstupe do politiky vlastníkom lyžiarskeho strediska a akákoľvek podpora alebo náznak zvýhodnenia lyžiarskych stredísk by mohli byť vnímané negatívne. Preto hovorím, že to rozhodnutie bolo viac politické ako pragmatické.

Lyžiarske stredisko v Jasnej patrí medzi najnavštevovanejšie v krajine Foto: TMR/Juraj Meško

Malí podnikatelia bez nároku na pomoc

Ak hovoríte o nespravodlivosti, budete protestovať?

Angažujeme sa cez odvetvové združenia, Zväz cestovného ruchu, Zväz hotelov a Lavex, ktorý zastupuje lanovky a vleky. Rokovania bežia, ale nevidím dôvod robiť nátlakové akcie, lebo to nikam nevedie a ak je možnosť hľadať riešenia za zeleným stolom, tak sa snažíme to riešiť takto.

Malí podnikatelia robili roky mimo kasy, takže nemali ako deklarovať pokles a nárokovať si pomoc. Veľkým, ktorí musia robiť poctivo, platiť odvody, DPH a mali pokles aj na papieri, to zase nechceli dať z politických dôvodov.

Čiže máte nejaký prísľub riešenia?

Bavíme sa o otvorenej možnosti pomoci za druhú vlnu pandémie, pretože balík pandemickej pomoci sa úplne nerozdelil, malí podnikatelia nevyčerpali všetko.

To je zvláštne, nebolo to dobre nastavené?

Má to jednoduchú odpoveď. Malí podnikatelia robili roky mimo kasy, takže nemali ako deklarovať pokles a nárokovať si pomoc. Veľkým, ktorí musia robiť poctivo, platiť odvody, DPH a mali pokles aj na papieri, to zase nechceli dať z politických dôvodov. Preto teraz hľadáme politické riešenie. Napokon, je to vis maior v globálnom meradle, nielen u nás.

TMR skončila tento rok na nule

Končí vám účtovný rok, aké máte výsledky za uplynulých 12 mesiacov?

Pokiaľ ide o finančné výsledky za rok 2021, budeme zrejme okolo nuly.

Vlani ste mali stratu 18 miliónov eur a ťahali ste až do marca 2020. Tento rok budete napriek zavretým strediskám na nule?

Reklama

Áno, najmä preto, že sme využili stratu na precenenie niektorých aktív. Prevádzková strata za uplynulých 12 mesiacov bola na úrovni asi 20 miliónov eur. Precenením aktív, čo sme chceli urobiť už dávnejšie, sa to účtovne vyrovnalo.

Návštevnosť hotelov počas korony a pandemickým obmedzeniam prudko klesla Foto: TMR/Marek Hajkovský

Koľko prinieslo precenenie aktív spoločnosti?

Približne 15 miliónov eur.

Vo februári vám finančne pomáhali aj veritelia…

Áno, situácia v TMR mohla byť oveľa dramatickejšia, keďže veritelia mali možnosť požiadať o vyplatenie dlhopisov v objeme 110 miliónov eur. Išlo o neočakávanú splatnosť a bola by to pre spoločnosť rana z milosti.

Našťastie nás vlastníci dlhopisov podržali na schôdzi veriteľov, za čo im chcem poďakovať. Dali spoločnosti a jej oživeniu dôveru a vydali sme nové dlhopisy so splatnosťou do roku 2026.

Ak by bola opäť zlá sezóna, čo to bude znamenať pre TMR a prevádzkovateľov stredísk?

Neviem to odhadnúť. My ako TMR by sme mali prežiť. Neviem, čo bude s menšími podnikateľmi, nevidím im do čísiel. Hovorí sa, že kým tlstý schudne, chudý zdochne, čím chcem povedať, že areály bez prístupu k finančným rezervám budú mať v prípade ďalších výpadkov obrovský problém.

Ak by vláda opäť išla do zatvárania, asi by už došlo k neposlušnosti a nerešpektovaniu nariadení. Spolu so zdražovaním elektriny a ďalších komodít by to totiž bola vec prežitia. Vláda si musí dobre zvážiť, či tu vyvolá národné povstanie alebo pustí pandémiu. Pritom si stačí vziať príklad z iných krajín.

Ako riešili pandémiu susedné štáty

Ako vyzerala pomoc štátu v iných krajinách, kde pôsobíte?

V každej to riešili inak, takže je možné porovnať riešenia a výsledky a vybrať to najlepšie. My sme zatvárali a mali sme najviac nakazených a úmrtí. Vo Švédsku nezatvárali nič a čísla mali lepšie ako my. Nóri boli zavretí a pozrite si údaje za obe susedné krajiny, veľmi sa nelíšia. V Rakúsku, Bulharsku, Švajčiarsku sa normálne lyžovalo.

V Poľsku mali lockdown ako my, ale odpor v Zakopanom a okolí, kde sú ľudia životne naviazaní na príjmy z cestovného ruchu, bol taký veľký, že im vláda vo februári, v strede pandémie, otvorila strediská na dva týždne a potom ešte na jeden. Brali to ako experiment, že potom vyhodnotia, aké sú čísla.

Ako to dopadlo?

Nič sa nezmenilo. Nevzniklo tam žiadne ohnisko, to mali len niekde pri Balte. Lyžovanie a všeobecne pohyb v prírode predstavuje minimálne riziko nákazy pri dodržiavaní základných pravidiel, ako sú rozostupy, FFP2 respirátory v kabínkach a protežovanie zaočkovaných alebo testovaných.

Sme v EÚ, poznáme všetky hospodárske údaje za členské krajiny aj kroky, ktoré robia v boji proti pandémii. Môžeme sa podľa toho zariadiť.

V Rakúsku je zimný turistický ruch nosný pre ekonomiku a v čase pandémie sa mu na vládnej úrovni venovalo určite viac ľudí a zodpovednejšie ako u nás. Stačí to od nich prebrať.

Lyžovanie aj tento rok ohrozuje pandémia Foto: TMR/Marek Hajkovský

Napríklad?

V Rakúsku je zimný turistický ruch nosný pre ekonomiku a v čase pandémie sa mu na vládnej úrovni venovalo určite viac ľudí a zodpovednejšie ako u nás. Stačí to od nich prebrať. Ale my zavádzame semafor, v ktorom sa nikto nevyzná, nič v zlom.

Najväčšia „somarina“ je, že podľa semaforu sa Jasná (lyžiarske stredisko TMR v Nízkych Tatrách, pozn. red.) riadi tým, či je v okrese Liptovský Mikuláš zaočkovaných viac ako polovica seniorov. Pritom 80 percent ľudí, ktorí navštevujú stredisko, je z iných okresov a zahraničia.

To nie je o pandemických opatreniach, ale o prenesení nepríjemnej zodpovednosti vlády, ktorá nebola schopná zaočkovať ľudí, na strediská. Vravia – vy buďte naši agitátori! A ja mám teraz behať po Liptovskom Mikuláši a naháňať dôchodcov, aby sa zaočkovali, aby sme mohli byť otvorení?

Postaral som sa o vlastných zamestnancov, motivovali sme ich k očkovaniu, ale nemôžem byť zodpovedný za dôchodcov v okrese. Myslím si, že masívne opatrenia proti korone sú dnes už skoro zbytočné. Všetci mali možnosť sa bezplatne zaočkovať, všetci vedia, ako sa chrániť a kto sa bojí, nemusí vychádzať.

Ja už by som sa zo strany štátu na to vykašlal. Čím skôr dôjde k premoreniu, tým skôr sa vyhneme štvrtej vlne. Ak to budeme naťahovať, ďalšia vlna príde a už to ako ekonomika nevydržíme.

Očkovanie nemôžeme sledovať

Akú máte zaočkovanosť v TMR?

V Poľsku, Českej republike a Rakúsku je to odhadom 70 – 80 percent zamestnancov. Na Slovensku len odhadujeme, pretože sme taká slobodná krajina, že sa to zamestnancov nesmiem ani opýtať. Podľa toho, čo nám dobrovoľne povedali, tak cez 50 percent.

Ako ste motivovali zamestnancov, aby sa dali zaočkovať?

Finančná motivácia, cez odbory. Ale musíme to robiť opatrne, pretože nemôžete odlišovať očkovaných a neočkovaných. To by bola diskriminácia.

Vy ste zaočkovaný?

Ja som prekonal Covid-19 a mal som veľmi ťažký priebeh, skončil som v nemocnici. Po vyliečení som mal vysokú hladinu protilátok a lekár mi očkovanie neodporučil, ale išiel som. Mal som silnú reakciu, tak som si povedal, že stačilo.

Lenže potom som zistil, že jedna dávka, prekonanie ochorenia a vysoká hladina protilátok nestačí na to, aby som mohol voľne cestovať, tak som si dal aj druhú dávku.

Osobne sa cítim ako zaočkovaný antivaxer. Pokiaľ ide o ostatných, nech sa každý rozhodne sám. Neodsudzujem, nechválim, hlavne, nech majú možnosť sa zaočkovať tí, ktorí chcú. Nemalo by to rozdeľovať spoločnosť, lebo nás to ťahá do záhuby.

Opakuje sa teda scenár z minulého roka – počty infikovaných rastú, rezort školstva školám neodporučil lyžiarske kurzy… Napriek tomu veríte, že to bude tento rok dobré?

V roku 2019 sme fungovali naplno až do marca, vlani sme nefungovali vôbec. Tento rok to bude niečo medzi tým, medzi jednotkou a nulou. Nečakám úplný lockdown, pretože ak by bol, mali by sme národné povstanie.

Sezóna určite nebude ani špičková, nebude zahraničie, lyžiarske zájazdy zo škôl, ale nejaká bude. To je podstatné.

Vlani bolo využívanie lyžiarskych stredísk spojené s testovaním. Foto: SITA/Jakub Julény

Aké opatrenia zavádzate v strediskách, aby ste ľudí, prípadne vládu presvedčili, že lyžovačka je bezpečná a netreba plošné opatrenia?

Predovšetkým už vláde neverím. Vlani nás politici požiadali o podporu pri testovaní. Investovali sme do MOM-iek, urobili sme testovacie centrá na svahoch, prijali ľudí, aby sme každého otestovali.

Výsledok našej podpory vlády bol ten, že napriek pravidlám sme museli po piatich dňoch stredisko zavrieť. Načo sú také pravidlá?

V Rakúsku nastavili pravidlá a platili počas celej sezóny. A teraz máme byť ambasádormi očkovania? Už im neverím.

Sme pripravení pružne reagovať na opatrenia a fungovať od jednotky po nulu. Nemáme prijatých toľko ľudí ako zvyčajne, ale vieme operatívne pridať alebo ubrať.

Čo ste teda urobili, aby ste optimalizovali výkon stredísk počas nadchádzajúcej sezóny?

Sme pripravení pružne reagovať na opatrenia a fungovať od jednotky po nulu. Nemáme prijatých toľko ľudí ako zvyčajne, ale vieme operatívne pridať alebo ubrať.

Aj pri súčasnom zákonníku práce?

Cez dohodárov. Dlhodobo síce lákame ľudí na to, že majú u nás trvalý pracovný pomer, aj keď sme sezónne odvetvie, aby to bolo pre nich sociálne zaujímavé, ale teraz to, bohužiaľ, nemôžeme ponúknuť. Asi by sme mali problém to rozbehnúť na sto percent, ale nemyslím si, že sezóna pôjde na sto percent.

Už dnes vidíme, ako stúpa počet farebných okresov. Zásadná otázka je, či budú fungovať hotely. Ak nie, tak hostia budú dochádzať a zvážime, či otvoriť celé stredisko alebo iba časť. Trate, kde sa prepravuje kabínkami obmedzíme. Máme pripravené rôzne scenáre.

Koľko ľudí ste už pre pandémiu prepustili?

V najvyššej sezóne sme mali okolo 2800 ľudí, najmä brigádnikov. A zišli sme na 700.

Ceny v zimnej sezóne a nový systém parkovania

Budete zvyšovať v tejto sezóne ceny lístkov?

Už štvrtý rok používame pohyblivé ceny, podľa naplnenia strediska. Čím skôr si kúpite lístok, tým je lacnejší a v neskorších dátumoch vieme cenou lístka regulovať naplnenie strediska.

Je to aj reakcia na zelené iniciatívy, ktoré argumentujú, že dolina je preplnená. Od tohto roka preto zavádzame nový režim parkovania, aby sme obmedzili pohyb vozidiel. Tí, čo majú celoročnú permanentku, majú parkovanie zadarmo. Tí, čo si kúpia lístok online, dostanú na parkovanie zľavu.

Aká bude cena parkovania?

Čím bližšie k lanovke zaparkujete, tým vyššia cena, až do 13 eur za deň. Chceme tým motivovať ľudí, aby využívali bezplatné záchytné parkovisko a pravidelnú skibusovú dopravu, ktorá bude grátis.

Prípadne, nepôjdete jedným autom, ale sa štyria poskladáte do auta a ušetríte. A po doline sa nebude premávať 2-tisíc áut hore-dole. Bude to menej komfortné, ale 130-tisíc ľudí podpísalo petíciu proti doprave v Demänovskej doline. A toto je systémové opatrenie, ktoré zníži frekvenciu dopravy.

Rozostavaný hotel Damian v Jasnej, Nízke Tatry. Foto: SITA

Protesty boli aj proti ďalšej výstavbe v Jasnej. Budete v nej pokračovať?

Petícia bola najmä proti územnému plánu, pretože počítal s tým, že sa môže stavať kade-tade a na výstavbu ubytovacích zariadení bolo vyčlenených niekoľko desiatok hektárov. To sa nepáčilo ani mne, pretože väčšina z tých plôch je v súčasnosti les.

V Jasnej je dostatok plôch, aj našich, na ktorých sú staré objekty a tie treba opraviť, nie rozširovať zástavbu do lesa. Toto podporujem.

Po tlaku došlo k zmene územného plánu podľa predstáv obce. Vypracoval sa nový plán, ktorý by mal ďalšie stavby obmedziť.

Samozrejme, už sú rozpracované dva väčšie objekty – Hotel Centrál, ktorý má stavebné povolenie a začal sa stavať, a druhý je ten nekonečný Damián, ktorý sa ani mne nepáčil a bojovali sme proti nemu. Ale už je tam a najväčšia škoda je, že sa stavia štvrtý rok.

Pokiaľ je tam stavenisko a behajú tam bagre, tak to vyvoláva negatívnu emóciu. Takéto veci treba postaviť okamžite, maximálne za dve sezóny a bol by pokoj.

Zelené iniciatívy nám krivdia

Prečo sa nechcete inšpirovať Rakúskom, kde vlastníci miesto necitlivej a hustej výstavby v stredisku prenechávajú ubytovanie domácim v doline ako biznis príležitosť?

Prenechali sme iniciatívu domácim a výsledok je necitlivá a hustá výstavba v Jasnej. A tú nevybudovalo stredisko. Naopak, je to práve fungujúce stredisko, z ktorého žije tá zástavba a vôbec cestovný ruch v doline a v regióne.

 V Rakúsku či Francúzsku to funguje tak, že ubytovacia kapacita v doline a stredisku sa rovná kapacite strediska. Ubytovacia kapacita Jasnej je hore 1500 lôžok, v doline 3000 lôžok, ale kapacita strediska je 10-tisíc ľudí. Takže sa stáva, že hore-dole chodia tisíce áut. A to je problém, pretože cesta vedie okolo jaskýň, cez piaty, najvyšší, stupeň ochrany. Hore sme už opäť v treťom stupni ochrany, v oblasti, ktorá je v územnom pláne určená pre turistický ruch.

Bude to fungovať ako vo Francúzsku, že zaparkujete v hoteli, hýbete sa lokálnou dopravou a auto použijete zase až pri odchode zo strediska.

Pre ľudí dochádzajúcich z ubytovania v podhorí nastavujeme systémové opatrenia, aby boli motivovaní parkovať dole a využívať bezplatnú kyvadlovú dopravu. Na tomto pracujeme spolu s obcou a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu.

Frekventovanú dopravu ako najväčšiu záťaž pre dolinu by mala obmedziť aj dostavba ubytovacích kapacít v stredisku. Bude to fungovať ako vo Francúzsku, že zaparkujete v hoteli, hýbete sa lokálnou dopravou a auto použijete zase až pri odchode zo strediska.

Ja si však myslím, že hore už netreba viac stavať. Nech sa dokončia rozostavané objekty a pokiaľ ide o ubytovacie kapacity, stačí už len rekonštruovať to, čo tam je.

A pokiaľ ide o iné ako ubytovacie zariadenia?

Ešte máme v pláne vymeniť a rozšíriť dopravnú infraštruktúru v rámci územia, ktoré bolo vyčlenené na turistický ruch. Máme správou národného parku vyhradené zóny a nebudeme zachádzať mimo ich hraníc.

Okrem lanovky na Priehybu je potrebné na juhu dorobiť jednu lanovku, ktorá je už v procese, a potom môže byť stredisko na dlhšiu dobu zakonzervované.

Lanovka z Bielej púte na Priehybu patrí podľa Rattaja medzi posledné zásahy do strediska. Foto: TMR/jasna.sk

V akom stave je výstavba novej lanovky v Jasnej z Bielej púte na Priehybu?

Rozložili sme výstavbu na dva roky, aby nás to finančne neohrozilo. Horná stanica a trať bude hotová asi tento rok a spodná stanica, ktorá je komplikovanejšia, sa bude stavať celé budúce leto. Je to totiž modernejší typ stavby, je tam podzemné parkovanie pre autá a vyžaduje sa prekládka sietí.

V sezóne 2022/2023, ktorá už, dúfam, bude normálna, to môže byť zaujímavé marketingové lákadlo. Moja priorita je postaviť to čím skôr, pretože vnímanie ochrany prírody je čoraz citlivejšie a o rok by to už možno ani nebolo možné.

Utajený šéf

Účinkovali ste v relácii Utajený šéf na TV Markíza. Aký ste mali ohlas?

Veľmi pozitívny. Veľa ľudí mi písalo, aj zamestnanci. Chválili to, až som bol prekvapený. Po sérii prepúšťaní a depresii spojenej s lockdownami sme chceli vytvoriť pozitívny pocit spolupatričnosti k spoločnosti.

Zaznamenali ste aj nejaké merateľné dopady na spoločnosť?

Máme väčší záujem o prácu. Ale je to najmä o tom, že zamestnanci si viac vážia, kde pracujú a identifikujú sa s firmou. Predtým ani nevedeli, že existujem, že nad ich priamym nadriadeným je nejaká štruktúra ľudí, že kolegov majú na mnohých miestach po Slovensku.

Nevnímali, že firma má nejaké zákonitosti, výhody ako priestor na rast, pravidelnú mzdu, peniaze na účet a nie na ruku a tým sa líši od väčšiny zariadení v cestovnom ruchu.

Rattaj rozbehol podcast Rattata, v ktorom rieši aj otázky spojené s biznisom TMR. Foto: FB I. Rattaja

Začali ste dokonca nahrávať vlastný podcast. Prečo?

Vo viacerých článkoch som vykresľovaný ako zlý oligarcha, ktorý vyrúbal Tatry. Nie som. Nemám nič spoločné s tým, či je Demänovská dolina zastavaná. Polovicu Nízkych Tatier si vyrúbal štát a majitelia urbárov a nie ja.

Veža na Štrbskom plese nie je naším dielom, my sme boli proti tomu, rovnako sme bojkotovali výstavbu hotela Damián v Jasnej, kým to malo zmysel.

Nie je pravda, že cestovný ruch je najväčší ničiteľ národného parku. V podcaste sa preto bavím so slávnymi aj neznámymi ľuďmi o tom, ako sa veci majú. Vysvetľujem, že vplyv TMR, lyžovania a celkovo podnikania v cestovnom ruchu na národný park nie je čierno-biely.

Chceme rásť v zahraničí

Ste spokojný s prechodom na post riaditeľa TMR?

Mám v boarde troch manažérov, takže to priamo neriadim. Venujem sa vízii a mám priamy dosah na to, kam to smeruje. Chcel by som posunúť TMR viac do elektronizácie. Zaviedli sme nové postupy, ale potom sme zaspali na vavrínoch.

Akú máte aktuálne víziu?

Hlavná orientácia by mala byť na Rakúsko, lebo na Slovensku sa už veľmi nedá rásť. To, čo som raz povedal, že Rakúšania to nevedia robiť, som myslel vážne v tom zmysle, že v prístupe k biznisu sú veľmi konzervatívni.

Je tam obrovská príležitosť prechádzať na online spôsoby predaja a celkovo digitalizáciu. V tomto je tam pole neorané.

TMR kúpila v Rakúsku lyžiarske stredisko Muttereralm pri Innsbrucku Foto: TMR

Kúpili ste tento rok malé stredisko pri Innsbrucku. Budete v akvizíciách pokračovať?

Máme rozjednané ďalšie veci, ale nie akvizície. Vzťah vlastníkov k strediskám je v Rakúsku veľmi srdcový, berú to viac ako dedovizeň než len biznis.

Snažili sme sa 5-6 rokov, kým sme sa k niečomu dostali a bola to do veľkej miery vec náhody, že sa to vydarilo. Preto meníme prístup a chceme vstúpiť do biznisu ako operátor stredísk. Vytvoriť dáždnik pod značkou GoPass a prevádzkovať strediská rôznych vlastníkov.

Vnímate pandémiu ako príležitosť na nákupy, aj vzhľadom na možné finančné ťažkosti menších prevádzkovateľov?

Nie. Myslím si, že máme toho tak veľa, že dokupovanie by bolo zbytočné. V Českej republike ani na Slovensku už nevidím nič, čo by malo synergický efekt s našimi súčasnými aktívami.

Mali sme vplyv v stredisku Veľká Rača – Oščadnica, ale vycúvali sme odtiaľ, pretože je to úplne iný segment. Sústreďujeme sa na vyššiu príjmovú klientelu a zahraničných hostí.

Navyše, zrejme by sme už narážali aj na protimonopolné pravidlá. Mne sa páči, že máme logické celky, ktoré vedia pekne fungovať v lete aj v zime.

Našli ste chybu? Napíšte na 

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?