Denne vyrobia 70-tisíc kusov, ročne predajú okolo 15 miliónov. Nenápadná firma z Liberca si drží už viac ako tridsať rokov v Európe svoju unikátnosť. Do viac ako pätnástich krajín sveta dodáva mäsovú sekanú. Donedávna mala továreň aj v japonskom Tokiu, tento rok sa chystá preraziť na škandinávsky trh a v budúcnosti do USA.
Celý príbeh firmy Ravy CZ začal v roku 1992, keď sa dvaja kamaráti Ivo Najman a Jiří Mališka rozhodli, že spolu začnú podnikať.
„S manželkou sme sa vtedy zaujímali o zdravú výživu, tak sme si otvorili fitcentrum a sami sme si vymýšľali a varili racionálnu stravu. Zistili sme, že ľudia o to majú záujem, keď sme sa stretli s Ivom, tak sme to začínali ponúkať aj ako polotovary do školských aj závodných jedální a tiež do obchodov,“ približuje Jiří Mališka.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Koniec biznisu pre poplašnú správu
V zdravej výžive podnikali spoločne zhruba tri roky, kým neprišiel zo dňa na deň koniec. V komerčnej televízii vtedy odvysielali program, ktorého hlavným námetom bolo, že sója je karcinogénna.
„Druhý deň volali zákazníci a objednávatelia, že už od nás nič kupovať nebudú. Televízia síce správu dementovala, pretože sa týkala len asi jedného prípadu niekde v Poľsku, my sme však de facto s podnikaním s racionálnou výživou skončili,“ poznamenáva Jiří Mališka.
Vzdať sa však nechceli, zostávalo im len vymyslieť, aký iný produkt začnú vyrábať. Behom pár dní dali dokopy receptúru na mäsovú sekanú a začali nanovo. „Ekonomika nás prinútila ísť z čisto racionálnej výživy do mäsovej, aby sme mohli náš produkt rozšíriť medzi väčší počet zákazníkov,“ podotýka Ivo Najman.
Foto: archív Ravy CZ
Foto: archív Ravy CZ
Začiatky boli miestami až punkové. Výrobňu mali v bývalej výmenníkovej stanici, kde umiestnili pece a hnetače. S príchodom vstupu do Európskej únie na nich však vyvíjali veterinári aj štátna poľnohospodárska inšpekcia stále väčší tlak, aby sa presťahovali do iných, vyhovujúcich priestorov.
Doslova na zelenej lúke, v okrajovej časti Liberca, vybudovali novú továreň, lenže asi o pol roka zistili, že im je malá.
Stále málo sekanej
Na scénu vstúpili obchodné reťazce. Najskôr supermarket Delvita, ktorého nákupcovia zakladateľa firmy Ravy CZ oslovili, či by im sekanú nedodávali do ich obchodov a tým, že sa s Delvitou zrazu dostali za hranice kraja, do iných miest v republike, dopyt sa niekoľkonásobne zvyšoval.
„Pôvodne sme vyrábali štyri až päť ton sekanej denne, novú továreň sme postavili na desať ton, o pár mesiacov to bolo zase málo. Tak sme si prenajali bývalé hydinárske závody v Příšoviciach, ktoré sme čiastočne zrekonštruovali, aby sme tam na chvíľu previedli výrobu, kým našu fabriku rozšírime,“ podotýka Jiří Mališka.
V tom čase už vedeli, že sa chcú sústrediť len na jeden špecializovaný výrobok, preto začali investovať do jeho výroby. Súčasná továreň sa rozkladá na 13-tisíc štvorcových metroch.
Foto: archív Ravy CZ
Foto: archív Ravy CZ
V jednej budove prebieha proces výroby – miešanie, tvarovanie, pečenie a schladzovanie, v tej druhej, ktorá je s prvou prepojená chladeným tunelom, sú sklady a expedície. Firma má vlastnú kamiónovú dopravu, plus využíva externé logistické spoločnosti, ktoré tovar rozvážajú po celej Európe.
„Mäso nakupujeme vo vybraných štátoch v Európe, kde sú schopní s nami uzavrieť celoročné kontrakty a držať tak cenu, pretože toho nakupujeme veľa. Také podmienky nám v Česku nikto nedá,“ vysvetľuje Jiří Mališka.
Rokmi overená receptúra
Receptúru, ktorú vymysleli na začiatku svojho podnikania a nechali sa inšpirovať aj dobovou kuchárkou Magdalény Rettigovej, dodržiavajú dodnes a starostlivo si ju strážia. „Pridávame klasicky cesnak, majorán, ale potom máme svoje zmesi, ktoré neprezrádzame a ktoré tvoria naše know-how,“ dodáva.
Denne vyrobia zhruba 38 ton sekanej, asi 70-tisíc kusov. Keď sú rôzne akcie a výrobu je potrebné navýšiť, ide do predaja takmer 100-tisíc kusov denne. Ponúkajú až osem druhov – klasickú, so zeleninou, syrom, s rascou, cesnakom, bylinkami alebo najnovšie aj s čili. Odoberajú ju takmer všetky reťazce, pod vlastnou značkou. Čo krajina a obchod, to iná etiketa aj chuť.
S nárastom supermarketov firma stále viac expandovala za hranice. Prvou krajinou bolo Slovensko, potom nasledovalo Lotyšsko, Rumunsko, Maďarsko, Litva. Tento rok by krajín malo byť okolo dvadsať, do leta sa pridá Nemecko, potom Anglicko a dobyť chce firma postupne aj Škandináviu, kde začne s predajom v Dánsku.
Sekaná zachutila aj Japoncom
Pred zhruba šiestimi rokmi navyše česká sekaná prenikla aj do Japonska. V Tokiu otvorili výrobňu a z nej dodávali aj do obchodov vo Vietname, v Južnej Kórei aj na Filipíny.
„Boli sme tam vtedy na veľtrhu a tamojším nákupcom sekaná zachutila. Aj preto sme sa rozhodli, že tam skúsime rozbehnúť výrobu a ono to fungovalo. Receptúra je rovnaká, len menšie balenia a pri konzumácii dávajú prednosť studenej úprave,“ približuje Ivo Najman s tým, že továreň nedávno predali.
V pláne bola aj expanzia do USA, keď firma dostala ponuku od obchodného reťazca, ktorý chce v Štátoch otvoriť pobočky. Rovnako ako v Japonsku, aj tu by však museli otvoriť vlastnú výrobňu.
Foto: archív Ravy CZ
Foto: archív Ravy CZ
„Tým, že robíme v podstate čerstvý výrobok, ktorý má nejakú expiračnú dobu, nemôžeme dovážať hotový mäsový produkt. Nedovoľujú to ani veterinárne predpisy, už dostať tovar na veľtrh je veľký problém, ale uvidíme, my sa chceme najskôr venovať Európe a tým, že máme skôr previs dopytu a občas nestíhame, nemáme ani potrebu výraznejšie sa rozširovať,“ upresňuje Jiří Mališka.
Nedôvera v zahraničné výrobky
Do niektorých krajín pritom nebolo spočiatku jednoduché preniknúť. Príkladom je Poľsko, kam si český produkt našiel cestu až po niekoľkých rokoch. „Narážali sme tam na bariéru nacionalizmu, nedôvery v zahraničné výrobky. Občas sa tiež stane, že nákupca chce skôr osloviť miestnu firmu, ktorá nás potom začne kopírovať, čo sa týka tvaru, gramáže aj balenia. Len tá chuť je iná,“ spomína.
Tú určuje hlavne postup pri spracovaní. Nie je to o tom, že sa do miešačky nahádžu všetky suroviny naraz. Je to o ich odpočinutí, bezchybnom odvažovaní. Niektoré sa spracovávajú desať sekúnd, ďalšie pol minúty, záleží aj na poradí, v akom sa do zmesi pridávajú. Počas piatich minút je potom stroj schopný namiešať cez tonu sekanej.
„Premiešanie je veľmi dôležité, tiež záleží, aké mäso sa spracováva, aj na to musíme vedieť zareagovať. Suroviny môžu prísť iné, ale výsledok musí byť vždy rovnaký,“ opisuje Jiří Kalfeřt, výrobný riaditeľ.
Pomalý, ale stabilný rast
Firma Ravy CZ má zhruba sto zamestnancov, ktorí pracujú v trojzmennej prevádzke. Výnimočne musia ísť do práce aj v sobotu, cez víkend je však pravidlom, že sa celá výroba musí kompletne vyčistiť. Do strojov išli už stámiliónové investície, každý rok sa za ďalšie desiatky miliónov obnovujú, zlepšuje sa zariadenie.
„Začínali sme s trojrúrou, potom sme prešli na otáčaciu, teraz máme plne automatizovanú linku. Všetko strážia a kontrolujú počítače, čo najviac tak eliminujeme možnú ľudskú chybu,“ približuje Ivo Najman.
So svojím spoločníkom sú pyšní na to, že firma každým rokom rastie. Pred 32 rokmi začínali na nule, dnes majú obrat okolo 330 miliónov korún (asi 13 miliónov eur), a to aj napriek tomu, že prežili niekoľko kríz.
Foto: archív Ravy CZ
Foto: archív Ravy CZ
„Vlani sme mali rekordný rok, dostali sme sa až na hranu kapacity. Sme schopní ponúknuť výrobok na trhu za bezkonkurenčne najlepšiu cenu a kvalitu. Máme výhodu, že ľuďom to chutí,“ dodávajú s úsmevom.
V zásuvke majú pritom pripravenú aj vegánsku sekanú, odbyt takých výrobkov je však zatiaľ aj v obchodných reťazcoch slabý. Pre zákazníkov sú stále ešte niekoľkonásobne drahšie a výroba tak zatiaľ nedáva príliš ekonomický zmysel.
„Museli by sme napríklad dvakrát za zmenu nastavovať nový proces, čistiť stroje, a to sa nám zatiaľ neoplatí. Aj keď výskum a vývoj si robíme neustále, máme pripravených veľa vecí, len zatiaľ nebol dôvod uviesť ich do života. Tým, že robíme len jeden produkt, môžeme sa výrobe venovať na sto percent, neustále je pod drobnohľadom a ustrážime si kvalitu. Úspechom firmy je jej špecializácia,“ zhodujú sa obaja spoločníci.
V minulosti mali niekoľko ponúk na predaj firmy. Zatiaľ však vždy odmietli. Kým ich bude práca napĺňať a baviť, chcú v nej pokračovať.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.
