Veľká psychická záťaž, život ohrozujúce situácie, improvizácia, empatia aj práca v zlých podmienkach – to všetko musí zdravotnícky záchranár poľahky zvládať a popri tom byť spoľahlivým partnerom pre kolegov. Pomôcť pri záchrane života však môže každý.
Ako fungujú slovenskí záchranári, rozdiel medzi linkami 112 a 155, kde hľadať externý defibrilátor (zelenú nálepku) a čo by sme mali robiť v kritickej situácii?
Aj o tom nám porozprával Jaroslav Sabol, záchranár a pedagóg, ktorý pôsobí na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a vedie akreditované vzdelávacie centrum pre výučbu prvej pomoci.
Nevedieť nič a pritom všetko
„Je málo zdravotníckych profesií, pri ktorých ráno riešite srdcový infarkt, na obed odrodíte nový život a večer ste na diaľnici pri dopravnej nehode,“ opisuje Sabol.
„Pracovná činnosť záchranára si vyžaduje znalosti nielen úzkej špecializácie. Vieme málo, ale o všetkom,“ konštatuje a dodáva, že medicínske rozhodnutia pritom musia robiť bez laboratórnych vyšetrení a často sa spoľahnúť len na vlastný sluch či pohmat pacienta.
Foto: Martina SlovákováAko Sabol dopĺňa, rozsah praxe a vzdelania je u slovenských záchranárov v porovnaní s okolitými krajinami veľmi široký.
„Slovenskí záchranári často robia väčší záber činností, než by urobili záchranári napríklad v Rakúsku,“ vysvetľuje s tým, že samostatne vyšetrujú, diagnostikujú či indikujú nevyhnutnú liečbu – v tabletkách, infúzii alebo akokoľvek uznajú za vhodné.
Záchranár pritom musí správne odhadnúť aj vlastné limity sily, znalostí či právomocí. A to za každých okolností. Pridajte k tomu dávku empatie, schopnosť verbálne i neverbálne komunikovať, fyzickú zdatnosť, rozhodnosť a chladnú hlavu…
Nie je to klišé, skutočne ide o sekundy
„Volaní je čím ďalej tým viac. Filter operačného strediska sa snaží eliminovať zbytočné výjazdy, ale aj tak sa dojazdový čas záchranky každý rok predlžuje,“ povzdychne si Sabol, ktorý okrem výučby riadi záchrannú službu Event Medical Solutions.
Foto: Martina Slováková„Keď to premietneme do reality, tak pri pacientovi, ktorý prestal dýchať, sme boli pred pár rokmi za 10 minút, teraz sme pri ňom asi za 14 minút. Pritom prvá mozgová bunka po náhlej zástave krvného obehu začína odumierať po 2 až 3 minútach od zástavy dýchania,“ zdôrazňuje záchranár.
„V tomto kontexte je 14 minút šialené číslo. Pacient bez laickej prvej pomoci a následného včasného príchodu odborníkov nemusí mať šancu na prežitie.“
Volať 155 či 112?
Nie každé volanie na tiesňovú linku 112 alebo 155 znamená automaticky výjazd záchrannej zdravotnej služby, niekedy stačí rada operátora.
Mnohí však netušia, v čom spočíva rozdiel medzi týmito dvoma linkami.
Ak ide o vážny a rýdzo zdravotný problém, doslova o život, je potrebné kontaktovať tiesňovú linku 155. Zdravotnícki operátori v ôsmich krajských strediskách Slovenska sú k dispozícii nonstop a pomáhajú po telefóne alebo okamžite vyšlú záchranárov.
Známa stodvanástka je jednotným európskym číslom tiesňového volania. Je ideálnou voľbou, keď dôjde k nešťastiu väčšieho rozsahu, ktoré si vyžaduje aj pomoc hasičov či polície. Jej výhodou je, že na ňu môžete volať aj vtedy, ak nemáte SIM kartu v telefóne.
Problémom je aj prevoz pacienta, ktorý by mali pokrývať ambulancie Dopravnej zdravotnej služby. Záchranka nemá fungovať ako prevozová služba, ale musí byť okamžite k dispozícii – napríklad pre zrazené dieťa na ulici. Avšak na tieto ambulancie operačné strediská nemajú dosah.
Sabol si pochvaľuje, že aj napriek dlhodobo neriešeným problémom patrí Záchranná zdravotná služba medzi najlepšie fungujúce zložky zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Potrebná je predovšetkým osveta u bežných ľudí.
Foto: Martina SlovákováKeď vám kurz prvej pomoci nedá nič
Keď ide o sekundy, kľúčovým faktorom môže byť aj okoloidúci. Ani po kurze prvej pomoci v autoškole sa však mnohí ľudia necítia sebaisto v otázke oživovania.
Jaroslav Sabol potvrdzuje, že takýto pocit je opodstatnený. Ale po naozaj kvalitnom kurze by sa obavy mali rozplynúť.
Prvú pomoc dokáže poskytnúť už piatak na základnej škole. Za predpokladu, že odmala dostáva na pravidelnej báze kľúčové informácie o zdraví, volaní na tiesňovú linku či o tom, ako nasledovať inštrukcie.
Slováci chcú poskytovať prvú pomoc, problémom býva, že nevedia, ako to urobiť.
Jaroslav Sabol
„Kurzy prvej pomoci majú byť praktickým tréningom s modelovými situáciami, nie rutinná prednáška so 60 slidami, ktoré vás len znudia,“ otvorene hovorí medicínsky riaditeľ, ktorý si dáva záležať na tom, aby inštruktori zaujali účastníkov a orientovali sa na prax.
Poskytnutie prvej pomoci si treba prakticky vyskúšať. Foto: Martina SlovákováPoužíva pri tom analógiu s carvingovým oblúkom pri lyžovaní: Z pozerania Eurošportu sa ho ešte nikto nenaučil. Rovnaké to je aj so stláčaním hrudníka – potrebujete si to reálne vyskúšať. A síce pri nevydarenom carvingovom oblúku o nič nejde, pri katastrofálnej resuscitácii nám zomiera človek pod rukami.
Túžite pomôcť, ale ste paralyzovaní
„Síce u nás neprekračujeme ľudí na chodníku a netvárime sa, že nevidíme ich problém. Stretávame sa často s tým, že ľudia nemajú elementárne znalosti toho, čo robiť s topiacim sa či nedýchajúcim človekom,“ konštatuje Sabol.
„Potom lovia z pamäti čiastkové a nepoužiteľné informácie – niečo videli v seriáloch, niečo si zapamätali. Púšťajú sa do nepodstatných úkonov, napríklad kontroly zreničiek alebo hmatania pulzu.“
čo robiť v kritickej situácii
Jaroslav Sabol zdôrazňuje, že je dôležité:
- keď nám nič nehrozí, pristúpiť k človeku,
- rýchlo urobiť základné vyšetrenie stavu vedomia a so záklonom hlavy zistiť, či človek dostatočne dýcha,
- volať na tiesňovú linku,
- a začať poskytovať prvú pomoc.
Súčasťou praktického tréningu prvej pomoci by malo byť aj použitie automatického defibrilátora, dodáva záchranár.
Zelená nálepka vo vašom okolí
Všimli ste si niekde zelenú nálepku s bielym srdcom a malým bleskom? Označuje sa ním práve tento malý zázrak – automatický externý defibrilátor (AED).
Je to prenosný prístroj určený na laické poskytovanie prvej pomoci pri náhlom zastavení krvného obehu. Je schopný sám zistiť a odstrániť najčastejšiu príčinu resuscitačných stavov – arytmiu.
Automatický externý defibrilátor (AED) býva označený zelenou nálepkou. Foto: Martina SlovákováKedy je vhodné ho použiť? Keď spozorujete zástavu dýchania a krvného obehu. Srdce vtedy buď prestane biť, výrazne spomalí, alebo naopak, neprirodzene sa frekvencia bitia zrýchli aj na viac ako 200 úderov za minútu (komorová tachykardia). Pritom priemerná srdcová frekvencia je u dospelého človeka 60 až 90 úderov za minútu.
Prístroj je natoľko inteligentný, že na základe vlastnej analýzy sám určí, či je potrebné podať elektrický výboj alebo bezodkladne pokračovať v resuscitácii, teda v ďalšom oživovaní, ktorým vás spoľahlivo prevedie až do príchodu odbornej pomoci.
Zapína sa automaticky a nájdete ho zvyčajne na miestach, kde sa združuje väčšie množstvo ľudí (nákupné centrá, letiská, stanice, športoviská a pod.), ale povinné umiestnenie AED je zatiaľ len v zdravotníckych zariadeniach.
Vyššia šanca na prežitie
Záchranár Jaroslav Sabol z praxe potvrdzuje, že ak je pacientovi podaný výboj do 3 až 4 minút, jeho šanca na prežitie je 80-percentná a často aj bez následkov.
Foto: Martina SlovákováAj to je dôvod, prečo mu dáva zmysel zrozumiteľne a dynamicky vzdelávať ľudí v poskytovaní neodkladnej pomoci.
Spomína, ako sa jedna firma po kurze prvej pomoci rozhodla do svojich prevádzok zakúpiť defibrilátor. O pár týždňov zachránil život, pretože kolegovia vďaka AED dokázali rýchlo zahájiť resuscitáciu. Ak by kolegu nechali bez poskytnutia laickej prvej pomoci a čakali iba na príchod záchranky, zostal by s fatálnymi následkami na zdraví.
Štatistika na stránke defibrilator.sk uvádza, že až 75 percent obetí by mohlo prežiť, keby boli včas defibrilovaní.
