Keď Václav Havel prišiel na Pražský hrad, prišiel s ním aj záujem o dizajn. Prvý česko-slovenský prezident po novembri 1989 prizval k spolupráci výrazných českých umelcov a dizajnérov a s ich pomocou vtedy zmenil podobu svojho sídla. Výstava Dizajn pre Václava Havla, hlavná výstava festivalu Designblok, teraz predstavuje nielen výsledky týchto spoluprác, ale aj Havlovu aktívnu úlohu pri ich vzniku.
Všetko sa začalo v roku 1990 na výstave Princip Thonet v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe. Práve tam sa Václav Havel stretol s riaditeľom spoločnosti Vitra Rolfom Fehlbaumom. Keď sa prvý prezident po novembri 1989 pred legendou svojho odboru zmienil, že by potreboval nové stoličky do Španielskej sály, dostal od šéfa švajčiarskej nábytkárskej firmy tip: Nechajte si ich navrhnúť od Bořka Šípka a my vo Vitre sa postaráme o ich vývoj.
V ČLÁNKU SA ĎALEJ DOČÍTATE
- Ako sa začala spolupráca Václava Havla s Bořkom Šípkom?
- Prečo sa Havlova pracovňa po viac ako dvadsiatich rokoch vrátila na Pražský hrad?
- Čo všetko zmenil Václav Havel na Pražskom hrade prostredníctvom dizajnu a architektúry?
Rolf Fehlbaum patrí k najvplyvnejším osobnostiam, ktoré formovali podobu súčasného dizajnu. Dokázal rozpoznať talent dizajnérov ešte predtým, než sa stali svetovo známymi. Podarilo sa mu tiež prepojiť ľudí, ktorí by sa inak zrejme nikdy nestretli. Presne tak to bolo aj v prípade Václava Havla a Bořka Šípka.
Hoci dnes je meno architekta, výtvarníka a dizajnéra pojmom, v deväťdesiatych rokoch ho v Česku poznal len málokto. Bořek Šípek v roku 1968 emigroval do Nemecka a následne pôsobil so svojím ateliérom v Amsterdame. Odtiaľ nadviazal spoluprácu nielen so známou talianskou nábytkárskou firmou Driade, ale aj s Vitrou, pre ktorú koncom osemdesiatych rokov navrhol napríklad postmodernú stoličku Ota Otanek.
Prepojenie, o ktoré sa postaral Rolf Fehlbaum, sa ukázalo ako prelomové. Výstava Dizajn pre Václava Havla na Pražskom hrade predstavuje nielen niekoľkoročnú spoluprácu Václava Havla a Bořka Šípka, ktorý sa začiatkom deväťdesiatych rokov stal hlavným hradným architektom. Prezentuje prezidenta ako zadávateľa výtvarných a dizajnérskych zákaziek, ale aj ako aktívneho hýbateľa zmien, ktoré mali po desaťročiach zanedbávania symbolicky otvoriť jeho sídlo verejnosti a svetu.
Ústredným exponátom v Jízdárni Pražského hradu je Havlova pracovňa, ktorú mu navrhol Bořek Šípek. Prepracovaný modulárny systém políc, vo svojej dobe husto zaplnený knihami, dopĺňa hravý stôl plný zábavných detailov, napríklad odpadkového koša v tvare kužeľa. Pracovňa sa na Hrad vrátila po viac ako dvadsiatich rokoch.
„Keď sme s Janou Zielinski začali pripravovať výstavu, myslela som si, že pracovňu nájdeme v hradných zbierkach. Nikde však nebola. Napokon sme ju vypátrali na severnej Morave. Vlastní ju opavský podnikateľ Kamil Kolek, ktorý ju kúpil od Bořka Šípka. Ten síce pracovňu daroval Václavovi Havlovi, ten ju však po skončení mandátu nemal kam umiestniť,“ opisuje kurátorka výstavy Andrea Běhounková.
Od roku 2003 ležala na povale pod igelitom, preto pred jej vystavením bolo potrebné vykonať drobné reštaurátorské zásahy. „Pracovňa je nielen praktická, ale odráža aj osobnosť Václava Havla. Bořek Šípek do nej zabudoval napríklad podstavce na umelecké diela. Václav Havel sa navyše svojou pracovňou skutočne rád chválil, hoci pre niektoré zahraničné návštevy bola až príliš avantgardná,“ opisuje druhá z kurátoriek a riaditeľka Designbloku Jana Zielinski.
Čím dlhšie bol Václav Havel obklopený Šípkovým rukopisom, tým viac mu prichádzal na chuť. Tak by sa v skratke dal opísať vývoj ich spolupráce, ktorú na výstave okrem samotných artefaktov približujú aj osobné listy. Úplne prvým objektom, ktorý výtvarník vytvoril pre prezidenta, bola spomínaná stolička pre Španielsku sálu. Stolička pomenovaná po prezidentovej prvej manželke bola navrhnutá v roku 1994.
Výrazne tvarovanú stoličku Olga potiahnutú červeným zamatom, ktorá je však stále praktická, nájdeme v Španielskej sále dodnes. To je napokon spoločným motívom aj ďalších dizajnérskych zásahov, ku ktorým na Pražskom hrade došlo počas pôsobenia Václava Havla: zo spoluprác nadviazaných v tom čase vznikli skutočne nadčasové objekty aj návrhy.
Foto Martin Faltejsek
Ďalšími príkladmi sú uniformy Hradnej stráže, ako aj rovnošata hlavného veliteľa ozbrojených síl, ktorých návrhom Václav Havel poveril výtvarníka a kostýmového umelca Theodora Pištěka.
Do ich vzniku v roku 1990 používala Vojenská kancelária prezidenta republiky bežné armádne uniformy, ktoré sa od ostatných líšili iba označením príslušnosti. Až návrhy Theodora Pištěka, ktoré sa používajú dodnes, im dali kultivovanú vizuálnu podobu.
Na výstave nájdeme aj dodnes používaný jedálenský servis s výstižným názvom President od Jiřího Laštovičku, ktorý pri jeho návrhu nadviazal na tradíciu prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Zaujímavosťou je, že na návrhu z konca deväťdesiatych rokov sa podieľal aj samotný prezident.
Václav Havel bol skvelý kreslič skíc.
Podľa kurátoriek výstavy nebol Václav Havel iba zadávateľom projektov, ktoré mali symbolicky ukončiť desaťročia zanedbávanej starostlivosti o Pražský hrad a ideologických zásahov do jeho podoby. Na mnohých z nich sa, ako dokazuje napríklad spomínaný porcelánový servis, aktívne podieľal.
„Bol to skvelý kreslič skíc,“ hovorí Jana Zielinski pri Havlovom nákrese lávky ponad Chotkovu ulicu. „Bol to on, kto prichádzal s prvou víziou. A to nielen pri lávke, ale napríklad aj pri Širokej chodbe alebo II. nádvorí. S Bořkom Šípkem si museli nesmierne rozumieť, pretože nie každý umelec by dokázal zniesť, aby mu zadávateľ takto zasahoval do práce,“ dodáva.
Počas éry Václava Havla prešiel Pražský hrad mnohými významnými premenami. Verejnosti sú známe veľké zásahy ako napríklad nové vstupy na II. nádvorie, Pleskotov priechod valom Prašného mosta v Jelenom příkope či Oranžéria od Evy Jiřičnej, ktorá bola mimochodom jej prvou realizáciou v Česku. Výstava však dokladá, že prvý prezident po revolúcii pristupoval k oživeniu svojho sídla komplexne.
Foto Martin Faltejsek
„Václav Havel vnímal posun Hradu ako svoju povinnú úlohu vyplývajúcu z funkcie. Angažovanosť jeho nástupcov už nedosiahla takú úroveň,“ hovorí Andrea Běhounková. „To však neznamená, že ani po roku 2003 nedochádzalo k dôležitým zásahom. Napríklad za Václava Klausa sa opravovala Zlatá ulička,“ dodáva.
Okrem nábytku a skla od Bořka Šípka, porcelánu od Jiřího Laštovičku a uniforiem Theodora Pištěka sa návštevníci výstavy môžu tešiť aj na prezidentovo auto Lancia Kappa, ktoré bude parkovať pred Jízdárňou Pražského hradu. „Zháňanie artefaktov na výstavu bolo jednou veľkou pátracou akciou. Toto auto sme napríklad našli v jednom autobazári v Kladne,“ hovorí Jana Zielinski.
Vynára sa otázka: Ako súčasná hlava štátu pristupuje k spolupráci s českou dizajnérskou obcou? Odpoveď ponúka výstava prostredníctvom nového rečníckeho pultu, ktorý Kancelária prezidenta republiky nechala vyrobiť v spolupráci s jednou z najvýraznejších osobností súčasného českého dizajnu, Janom Plecháčom.
Článok vyšiel na forbes.cz.
