Mal blízko ku skaze, pod stáročnými freskami žúrovali vandali. Schátraný zámok pri Lučenci opäť žije, obnovili ho majitelia úspešnej strojárskej firmy. V súčasnosti si Galicia Nueva na seba zarába rozprávkovými svadbami či relaxom pre náročných klientov.
Je to rozprávkový prelud alebo skutočnosť? Prvý pohľad na Haličský zámok vezme dych nejednému návštevníkovi Novohradu. Keď sa nový úsek rýchlostnej cesty R1 vyleje z krivánskych lesov do otvorenej krajiny okolo Lučenca, oči cestujúcich pošteklia zlaté odlesky. Na vyvýšenine uprostred polí sa vyníma zámok s pozlátenými makovicami na siedmich vežiach.
Vizuálny zážitok podčiarkuje kontrast s prírodnou scenériou okolitých kopcov. Zámok, ktorý akoby vypadol z barokovej maľby, by ste v tomto kúte sveta jednoducho nečakali. Pre vodičov náročná skúška – neodbiehať pohľadom.
Cesta k šedomodrému kaštieľu je nečakane krátka. Sme na nádvorí zámockého hotela Galicia Nueva. Prišli sme sem so zámerom preskúmať spojenie medzi zámkom a jedným z najbohatších strojárov na Slovensku. Už samotná stavba si však pýta bezpodmienečnú pozornosť. Zblízka je pôvab zámku ešte pôsobivejší. Oko návštevníka lákajú farby kvetov francúzskeho parku, zámocká fasáda či umelecké kovania vežových balustrád.
Názov Galicia Nueva znamená v latinčine Nová Halič. Noví majitelia vysvetľujú dôvod pomenovania jednoducho – znie noblesne a otvára novú kapitolu v živote obcí Halič a Stará Halič, ktoré sú v podzámčí. Zámok má za sebou krivolaké peripetie – napokon, Lučeneckej kotline dominuje už niekoľko storočí.
Príbeh zámku siaha až do stredoveku a reflektuje pohnuté dejiny Uhorska aj Slovenska. Návršie už minimálne v 12. storočí opevnil uhorský rod Tomajovcov na ochranu neďalekej obchodnej cesty. Počas nepokojnej vlády Matúša Čáka hrad vypálili a „dymilo“ sa z neho ešte niekoľko desaťročí.
Robo Homola
Prvá oficiálna písomná zmienka o kamennom hrade pochádza z roku 1386, keď uhorská kráľovná Mária udelila povolenie šľachticovi Štefanovi Lošoncimu na vybudovanie hradu nad obcou známou ako Gach alebo Gács, čo je dnešná Halič.
V nasledujúcom storočí obsadili rodové sídlo Lošonciovcov oddiely bratríckeho hnutia Jána Jiskru z Brandýsa a z hradu vyrážali do bojov za husitskú vieru. Lošonciovci, po ktorých je pomenovaný aj Lučenec, získali hrad opäť až po Matejovi Korvínovi.
Rod Lošonciovcov vymrel po meči a panstva sa po sobáši s dedičkou Annou Lošonciovou v roku 1592 ujal barón Žigmund Forgáč. Forgáčovci patrili medzi najvplyvnejšie rody v Uhorsku, samotný Žigmund bol uhorským taverníkom, teda financmajstrom, najvyšším sudcom a napokon aj palatínom.
Halič prestaval na renesančnú pevnosť so šesťbokými baštami a priekopou, ktorá chránila okolie aj počas protihabsburských povstaní. V 17. storočí bol zámok viackrát obliehaný a opäť vyhorel. V roku 1762 ho Forgáčovci prestavali na honosný barokový zámok a postupne rozširovali aj priľahlý park.
Wikipedia
Forgáčovci si panstvo udržali do znárodnenia v roku 1948, pred vojnou však zo zámku museli ujsť už v roku 1939. Zámok bol vyplienený počas oboch svetových vojen, dielo skazy však dokonal až komunistický režim – v mene beztriednej spoločnosti museli grófi a všetko s nimi spoločné skončiť na smetisku dejín. Komunisti tristoročný zámok Forgáčovcom vzali a sály a komnaty premenili na sklady obilia, vlastivedné múzeum či ústav sociálnej starostlivosti pre mládež.
Nechcené „dieťa“
Zámok sa Forgáčovcom pre Benešove dekréty nepodarilo získať späť ani po páde režimu. Štát ho zaradil na zoznam kultúrnych pamiatok na odpredaj a previedol do vlastníctva Banskobystrického kraja. Novodobá renesancia nastala koncom roka 2005, keď chátrajúci komplex od župy odkúpila strojárska spoločnosť Imet s Mikulášom Potoczkym vo vedení.
Robo Homola
„V časoch socializmu sa tu starali o mentálne postihnutú mládež, bývalo tu asi dvesto chovancov a priestory boli prerobené na izby, kúpeľne či kuchyne. Od roku 1993 ústav presťahovali do nových priestorov v Lučenci a odvtedy zámok chátral. Svoje urobili aj vandali, v sále so vzácnymi freskami z 18. storočia sme našli stopy po pneumatikách,“ hovorí manažérka hotela Galicia Nueva Regína Vidová, ktorá pracuje pre Imet a bola aj pri obnove historického objektu.
Spoločnosť Imet získala Haličský zámok až po niekoľkých pokusoch ako záujemca s druhou najvyššou ponukou. Ostatní potenciálni kupujúci pred podpisom zmluvy a prevodom sumy od sľubu odstúpili. „Zavolali nám z banskobystrickej župy, že víťaz opäť nezaplatil a môže to byť naše,“ spomína zakladateľ spoločnosti Imet Mikuláš Potoczky. Firma v roku 2005 zaplatila za zámok 48 miliónov korún, v prepočte zhruba 1,6 milióna eur.
Civertan/Wikipedia CC BY-SA 3.0
Dlhá rekonštrukcia
Rekonštrukcia napokon trvala 10 rokov a podľa majiteľov vyšla na približne 20 miliónov eur. „Chceli sme všetko urobiť správne. Urobili sme medzinárodnú architektonickú súťaž, zavolali archeológov aj pamiatkarov,“ spomína Mikuláš Potoczky. Prvé štyri roky sa preto nestavalo.
Nový vlastník zveril pamiatkový a architektonický výskum Michalovi Šimkovicovi a Vladimírovi Plekancovi. „Pri reštaurátorských prácach tu bolo aj veľa študentov, sedeli na lešeniach a každý deň starostlivo čistili vrstvy pod omietkou,“ hovorí Regína Vidová. Na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky dohliadali úrady z Lučenca a Banskej Bystrice, podľa manažérky bola spolupráca s nimi vždy dobrá a zo strany úradov ústretová.
Robo Homola
„Použili sme pôvodné materiály drevo, kameň, železo, len drevený šindeľ na streche sme kvôli bezpečnosti nahradili bridlicou. Jediným väčším zásahom je presklená kupola nad nádvorím, ktorá nepresahuje hrebeň strechy, takže nenarúša pohľad na zámok zvonku. Pamiatkari s riešením súhlasili, kupola celú stavbu a jej statiku spevnila,“ hovorí Regína Vidová. Prevádzka hotela si vyžiadala aj ďalšie zásahy – izby v priestoroch, kde bola predtým povala, nové elektrické vedenie, trafostanicu, plyn či kanalizáciu.
„V nových izbách v podkroví sme urobili kópie zachovaných okien, nádrže na zber dažďovej vody sme využili na ochladzovanie priestorov vo dvorane. Projekt pôvodne navrhoval sedem výťahov vrátane preskleného vnútri dvorany, ale keďže by príliš zasiahli do krásy a historickej hodnoty zámku, zrealizovali sme len dva. Viac kópií historických prvkov v interiéri je reverzibilných a dajú sa odstrániť bez poškodenia pôvodnej stavby,“ dodáva Vidová.
Robo Homola
Z dobového zariadenia zámku sa podľa nej zachovalo veľmi málo. Archeológovia našli črepy keramiky či fajok z rôznych období, reštaurátori zachránili poškodené fresky a odkryli ďalšie pôvodné maľby panovníkov skryté takmer pod 20-centimetrovou vrstvou omietky.
Hotel pre hostí aj verejnosť
Brány Haličského zámku sa opäť otvorili v roku 2016 – po 10 rokoch reštaurátorských a rekonštrukčných prác. Dnes má podobu štvorhviezdičkového zámockého hotela Galicia Nueva.
Dodnes je prístupný nielen pre ubytovaných, ale aj pre návštevníkov reštaurácie či záujemcov o prehliadku. „Hľadáme rovnováhu medzi komfortom ubytovaných hostí a spokojnosťou verejnosti. Každý, kto má záujem, môže hotel navštíviť napríklad aj v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom, ktorú ponúkame dva dni v týždni,“ vysvetľuje Regína Vidová.
Robo Homola
Na Tripadvisore má hotel aktuálne 49 najvyšších hodnotení zo 60 celkových recenzií. Z viac ako 3 300 recenzií na Google Maps je jeho priemerné skóre 4,8 hviezdičky, teda dve desatiny pod maximom.
Príjmy zo vstupného za prehliadky tvoria minimálnu časť z celkových príjmov zámku. „Vedeli sme, že ako múzeum by sme to finančne neutiahli. Dohodli sme sa, že najlepšie bude urobiť z toho živý organizmus, a to zámocký hotel, aby si to na seba zarobilo,“ hovorí Mikuláš Potoczky.
Zhruba 60 pracovníkov hotela sa snaží zarobiť najmä ponukou relaxačných pobytov pre domácich aj zahraničných návštevníkov, služieb reštaurácie a vinárne, koncertmi, divadelnými predstaveniami a bálmi. Firmy využívajú honosné priestory na konferencie či tímbuildingy pre svojich zamestnancov.
Robo Homola
Rozprávkové svadby
Najpopulárnejšie sú však svadby. Rozprávkové prostredie je pre mnohé nevesty naplnením sna. „Jeden rok sa nám stalo, že sme mali obsadené termíny na dva roky dopredu, aktuálne máme rezervovanú celú budúcoročnú svadobnú sezónu od mája do septembra,“ hovorí Vidová. Tento rok slávi hotel 10. výročie od otvorenia, za ten čas zámok podľa Vidovej privítal tristotisíc návštevníkov. Priemerná ročná obsadenosť osciluje okolo 50 percent.
„Musíme sa stále obracať a vymýšľať nové veci, každý mesiac máme manažérske porady, kde vyhodnocujeme čísla a riešime predikcie. Keď nie je predpoveď počasia veľmi priaznivá, hľadáme spôsob, ako by sme návštevnosť zvýšili,“ hovorí Vidová. Medzi najnovšie iniciatívy patrí projekt 9-jamkového golfového ihriska v susedstve zámku. V podhradí zrekonštruovali forgáčovskú manufaktúru na súkno a premenili ju na nové ubytovacie priestory.
„Prvé tri roky sme prevádzku dotovali, zhruba sto- až dvestotisíc eur ročne. Tri ostatné roky sme v prevádzkovom zisku. Investícia sa nám nevráti ešte dlho, ale už sme v pluse, aspoň pokiaľ ide o náklady na prevádzku,“ hovorí Mikuláš Potoczky.
Spojenie s Forgáčovcami
Noví majitelia nadviazali kontakt s rodinou Antala Forgáča – posledného grófa, ktorý na zámku žil. „Dcéra grófky Johanny Forgáč, ktorá sa na zámku vydávala v januári 1939, žije v Belgicku, ich rodina tu viackrát bola a pravidelne sme ich pozývali na obhliadku rekonštrukčných prác,“ hovorí manažérka Regína Vidová. V kontakte, zatiaľ len korešpondenčnom, sú aj s posledným potomkom „po meči“. John Forgáč žije v Brazílii a je synom grófa Antala, ktorý na zámku žil ako posledný.
Robo Homola
„Syn Antala Forgáča tu ešte nebol, ale píšeme si a počas rekonštrukcie sme mu posielali aktuálne fotografie. Jeho návšteva a stretnutie s ním je pre nás veľkou výzvou a veríme, že naše pozvanie nakoniec prijme a spolu sa budeme tešiť z obnovenej krásy Haličského zámku,“ uzatvára Regína Vidová.
