Interaktívne mediálne formáty prestávajú byť len doplnkom spravodajstva. Ako ukazujú projekty popredných európskych médií, gamifikácia posúva žurnalistiku od lineárneho rozprávania k zážitkom, v ktorých si publikum samostatne prechádza dôsledkami rozhodnutí. Výsledkom je hlbšie porozumenie aj nové etické dilemy.
„Najsilnejšie projekty často vyvolávajú nepohodlie či neistotu a odmietajú logiku čistej zábavy,“ vraví v rozhovore pre Forbes Jose A. García-Aviles, profesor žurnalistiky na Univerzite Miguela Hernandeza v Španielsku.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že hry v médiách sú novinkou, nie je to tak. Prvky hier v tlačených médiách sa objavujú už viac ako storočie v podobe rôznych krížoviek, kvízov alebo hádaniek. S online spravodajskými hrami sa spája pomerne krátka história. Výrazný rozvoj zaznamenali až v poslednom desaťročí, ako upozornila v štúdii univerzita The London School of Economics.
Revolúciu digitálne rozprávaných príbehov priniesol projekt denníka The New York Times z roku 2012 – Snow Fall: The Avalanche at Tunnel Creek. Išlo o multimediálnu reportáž novinára Johna Brancha o lavíne pri Tunnel Creeku.
Odvtedy experimentoval The New York Times s viacerými príbehmi inšpirovanými hernými princípmi. Bolo to napríklad počas amerických volieb či pandémie koronavírusu.
„Gamifikácia sama osebe pravdepodobne nebude hlavným zdrojom príjmov, no môže zohrávať dôležitú úlohu v širšej stratégii. Interaktívne formáty zvyšujú čas, ktorý publikum trávi s obsahom, posilňujú lojalitu k značke a odlišujú médiá na konkurenčnom trhu,“ dodáva Avilés.
V rozhovore sa dočítate
- V čom spočíva hlavná pridaná hodnota hier?
- Existujú témy alebo situácie, v ktorých sú hry obzvlášť účinné?
- Aké sú najsilnejšie herné projekty v médiách?
- Môže gamifikácia prispieť k udržateľnému biznis modelu médií?
- Ako vidí akademik budúcnosť gamifikovanej žurnalistiky?
