V súvislosti s prevenciou proti šíreniu koronavírusu sa do povedomia opäť dostáva práca na diaľku. Nie je preto žiadnym prekvapením, že Svetové ekonomické fórum označuje flexibilitu na pracovisku za dôležitú tému pre budúcnosť práce. Je tento trend ekonomicky opodstatnený, alebo ide o skôr ulahodenie zamestnancom, ktorí túžia po moderných výhodách na pracovisku?
Kľúč k rozlúsknutiu toho, či ide o pracovný výstrelok s krátkou životnosťou alebo o strategické riešenie, majú v rukách firmy. Ak sa vedúci pracovníci spoločností domnievajú, že práve práca na diaľku je benefitom pre udržateľnosť ich značky, investujú do jej vývoja. Inými slovami, pokiaľ má práca na diaľku hodnotu pre firmy, tak má hodnotu aj pre svet.
Manažéri si pýtajú dôkazy
Či práca na diaľku je, alebo nie je benefitom pre spoločnosti, zostáva predmetom diskusie. Manažéri zatiaľ váhajú so schvaľovaním žiadostí o flexibilnú prácu a medzinárodnú pozornosť si získavajú tiež firmy, ktoré kultúru práce na diaľku rušia.
Príkladom toho je Yahoo, ktoré zaujalo médiá po tom, ako v roku 2013 jeho generálna riaditeľka Marissa Mayer žiadala, aby sa všetci zamestnanci pracujúci na diaľku presunuli späť na svoje pracoviská.
Práca na diaľku?
Toto je 6 dôvodov, pre ktoré manažéri nedovoľujú ľuďom pracovať virtuálne
Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý ekonómovia a riaditelia spoločností neprestajne uvažujú nad otázkou: Sú vôbec nejaké analýzy, ktoré by raz a navždy dokázali, či je alebo nie je práca na diaľku benefitom pre firmu?
Nuž, áno. Téma práce na diaľku priťahuje pozornosť a venujú sa jej taktiež výskumy. Existuje veľa článkov, ktoré hovoria o jej benefitoch, napríklad od spoločností ako Owl Labs alebo Buffer. Na druhú stranu, údaje zo súkromných zdrojov si so sebou nesú riziko skreslených výsledkov.
5 výhod práce na diaľku
Pre to, aby informácie v tomto článku boli dôveryhodné, autorka zbierala štatistiky od popredných svetových inštitúcií, ktoré sledujú tému práce na diaľku. Ide o Gallup, Harvard University, Global Workplace Analytics či Stanford University.
Aké sú teda výsledky? Je práca na diaľku natoľko prínosná, že je to dôvod na zmenu fungovania mnohých organizácií? Špičkoví vedci hovoria, že áno. Zároveň v piatich kategóriách dokazujú, aké pozitíva prináša zavedenie tejto možnosti v práci.
- Produktivita. Zamestnanci pracujúci na diaľku sú v priemere o 35 až 40 percent produktívnejší ako ich kolegovia v kancelárii. Ich výsledky sa zlepšili najmenej o 4,4 percenta.
- Výkon. Vďaka silnejšej autonómii a faktu, že zamestnanci pracujúci na diaľku nie sú závislí od miesta, dosahujú lepšie výsledky s o 40 percent nižšou chybovosťou.
- Angažovanosť. Vyššia produktivita a výkonnosť spolu vytvárajú silnejšiu angažovanosť. Inými slovami, odborníci namerali o 41 percent nižšiu mieru absentizmu, čiže toho, že sa človek počas svojho pracovného času nevenuje práci.
- Fluktuácia. Až 54 percent zamestnancov tvrdí, že by vymenili svoju prácu za miesto, ktoré im ponúkne väčšiu flexibilitu. Výsledkom dohody so zamestnancami na práci na diaľku je zníženie fluktuácie v priemere o 12 percent.
- Ziskovosť. Spoločnosti ušetria v priemere 11-tisíc amerických dolárov (cca 9700 eur) ročne na zamestnanca, ktorý polovicu času pracuje na diaľku, alebo dosiahnu o 21 percent vyššie zisky.
Na základe tejto štatistickej analýzy je jasné, že sa práca na diaľku nikam iba tak nevytratí. Rozumnejšie by bolo, ak by sa firmy tejto revolúcii nevzpierali, ale naopak, aby prácu z domu vnímali ako stratégiu na zlepšenie svojich hlavných cieľov v novom desaťročí.
Prispievateľka Laurel Farrer píše pre Forbes.com o práci na diaľku.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
