13. marca 2019

Vyštudovaný elektrotechnik Filip Glasa, ktorý aj “trochu programoval”, rozbehol pred šiestimi rokmi s kamarátmi projekt Finstat. Uľahčil tak prístup k údajom o firmách, ich výsledkoch aj majiteľoch.  Firma postupne rastie, dnes má 25 zamestnancov a vyzerá, že ďalší rast by jej malo zabezpečiť hlavne zahraničie.

Glasa pri britskom pilotnom pokuse o medzinárodnú expanziu postupuje pre neho osvedčeným spôsobom: najskôr urobiť produkt, vyladiť ho, získať dôveru – až potom príde na rad obchod.

Prečo začínajú práve tam? “Vedel som, že chcem projekt rozšíriť aj do zahraničia. Vybrali sme si ako pilot Veľkú Britániu, lebo je to dostatočne veľká krajina a má otvorené dáta. Napríklad Česko sme vynechali, tam by nás to stálo rovnako, ale je to oveľa menší trh,” hovorí Glasa.

Rozbeh za hranicami im umožnili aj peniaze, ktorými do firmy prispeli investori Šimon Šicko (cez firmu Debris) a Anton Zajac so synom Petrom cez ich americký fond Bridgestart. “Na tú dobu nám nedali veľa peňazí, ale umožnilo nám to zobrať ďalších troch ľudí a naštartovať britský projekt. Budeme ho spúšťať v marci,” avizuje zakladateľ firmy.

Britská verzia Finstatu sa slovenskej nebude veľmi podobať. V novom projekte nerobia s dátami jednotlivých firiem, ale vedia urobiť agregátne analýzy a vizualizácie. “Je to skôr business intelligence,” hovorí.

EY Podnikateľ roka 2018 Šimon Šicko: Ďalšia zastávka je firma za 100 miliónov

Podobne chcú pracovať s dátami o 50 miliónoch firiem v rámci celej Európy – Glasa chce totiž postupne rozšíriť sieť až na 50 krajín Európy. “Až neskôr sa budeme snažiť zháňať dáta z obchodných registrov. To už bude ťažké. Dostať sa k celej účtovnej závierke je v mnohých krajinách dosť drahé, ale možno budeme vedieť získať povedzme tri druhy dát, z ktorých budeme vedieť urobiť zaujímavé analýzy.”

Tohtoročný cieľ je podľa Glasu jasný: rozbehnúť britský pilot a snažiť sa dohodnúť partnetstvá s firmami, univerzitami, školami, získať si dôveru. Ako dodáva, “až potom budeme riešiť obchod a peniaze.”

A pri pohľade späť na rozbeh slovenského Finstatu je zrejmé, že toto je Glasov preferovaný spôsob – urobiť produkt a až následne hľadať spôsob, ako z neho aj niečo získať. “Zákazníkov je kopa, len im musíme dať dôvod, prečo si vybrať práve nás,” hovorí podnikateľ. 

“Čo ma najviac baví? Kreatívna časť, vytváranie nového spôsobu výpočtov či vizualizácie. Ale je aj najbolestivejšia. Je za tým x zahodených verzií, čo stojí x peňazí,” hovorí Filip Glasa, zakladateľ Finstatu. Na fotografii tretí zľava medzi ocenenými na podujatí EY Podnikateľ roka 2018. Filip Glasa a jeho firma Finstat získali špeciálne ocenenie poroty za prínos k transparentnosti podnikateľského prostredia.

S kamarátmi už predtým robil podobné projekty. Zobrali si trebárs dáta z Národnej banky Slovenska či účtovné závierky zo zbierky listín, urobili analýzu a výsledok vypublikovali do nejakého blogového článku. “Napadlo mi, že by sme nemuseli robiť všetko štýlom excel-obrázok-blog. Že časť toho môže bežať automaticky. Prvé pokusy neboli nejaké úžasné,” spomína Glasa. V roku 2012 za ním prišla kamarátka, ktorá pracovala v energetike a vyznala sa v rôznych zdrojoch dát, či by sa spolu nepustili do projektu ich automatického využívania.

Keď je auto staršie ako šofér. Boli sme na návšteve v renovačnej dielni Hollen Oldtimer

Prvú verziu Finstatu spustili v roku 2013. “Mali sme šťastie, že náš grafik bol Jakub Ptačin a ten nám ‘vnútil’, aby sme všade, kde sa dá, vložili formulár Napíšte nám. Vďaka tomu nám začali ľudia písať, čo by im pomohlo a ja som mal hneď v tom roku desiatky stretnutí, kde sa začalo ukazovať, že ľudia by za niektoré veci aj platili,” rozpráva zakladateľ. Do systému tak postupne zaraďovali rôzne výpočty a za to si mohli pýtať od užívateľov ročné poplatky. Tie sú aj hlavným zdrojom príjmov Finstatu, len občas robia ad-hoc analytické veci pre niektorých klientov.

Na Slovensku majú asi 2 000 platiacich zákazníkov. Glasa predpovedá, že už čoskoro dosiahnu v predplatnom strop. “Rásť sa dá vo veciach na mieru. Ale nie som si istý, či to chcem robiť. Skôr sa chceme zamerať na geografickú expanziu. Je tu aj faktor, že u nás sú zákazníci zvyknutí na veľmi nízke ceny,” vysvetľuje.

No stále platí, že väčšina dát, ktoré Finstat čerpá z otvorených štátnych dátových registrov, je pre záujemcov voľne prístupná. Finstat k nim však veľmi uľahčil prístup, zoskupil asi dve desiatky zdrojov dát na jedno miesto a stal sa pre mnohých dôležitým zdrojom údajov o konkurentoch či potenciálnych biznis partneroch.

Údaje stransparentnil až tak, že niektoré malé firmy sa sťažujú, pretože kvôli Finstatu vraj nedostali zákazku. Ich potenciálny partner si ich preveril a zistil, že majú krátku históriu či primalé tržby.

Glasova odpoveď? Aj pred Finstatom sa dali zistiť údaje o firmách. Existovali platené databázy, používali ich banky aj väčšie firmy, argumentuje. “My sme teraz dali nástroj aj menším firmám, ktoré na to dovtedy nemali peniaze či ľudí. A druhá vec, podľa mňa dávame možnosť firmám overiť si, či ich partner spĺňa očakávané kritériá. Ak sa niekto chce hrať na väčšieho, než v skutočnosti je, a ‘oklamať’ kritériá, pre mňa to nie je pádny dôvod. Ak sa aj niekto dostane takto ku kontraktu a potom nemá na to, aby ho zrealizoval, vedie to potom k reštrukturalizáciám, občas aj podvodným. A platí tiež to, že malé firmy vyrastajú a je ich množstvo, hoci existujeme. Vidím oveľa viac pozitív vychádzajúcich z transparentnosti,” uzavrel.

Tento článok je súčasťou minisérie o finalistoch a ocenených súťaže EY Podnikateľ roka 2018. Cieľom tejto medzinárodnej súťaže podnikateľov, ktorá sa na Slovensku koná od roku 2006, je ukázať verejnosti príklady z prostredia biznisu, ktoré môžu byť vzorom najmä pre začínajúcich podnikateľov. V súčasnosti sa vyhlasuje v 60 krajinách sveta. Slávnostné vyhlásenie slovenských víťazov sa konalo 5. marca. 

 Hlavné foto:  Jiří Turek, Jana Jabůrková