Deväť z desiatich slovenských firiem dnes používa umelú inteligenciu alebo strojové učenie – najviac spomedzi 14 sledovaných krajín strednej Európy. Napriek tomu až 84 percent slovenských podnikateľov hodnotí aktuálne podmienky na podnikanie ako nepriaznivé alebo extrémne nepriaznivé, čo je najhorší výsledok v celom regióne. Ukazuje to prieskum EY Entrepreneurship Barometer, do ktorého sa zapojilo 1 009 podnikateľov zo 14 krajín strednej Európy, medzi nimi aj 74 respondentov zo Slovenska.
Prieskum realizovaný v apríli 2026 mapuje inovácie, mieru digitalizácie, investičné plány, fúzie a akvizície, rodinné podnikanie aj náladu naprieč 14 krajinami od Poľska cez Grécko až po Kazachstan. V uplynulom roku investovali do umelej inteligencie tri zo štyroch podnikov v regióne.
Podnikatelia preto musia súčasne zvládať transformáciu svojich firiem aj neistotu vyplývajúcu z externého prostredia
Hoci sú firmy pokrokové a inovatívne, len 28 percent respondentov v strednej Európe hodnotí aktuálne podmienky na podnikanie ako priaznivé, 45 percent ich považuje rovno za nepriaznivé. Vzniká tak obraz regiónu, kde firmy technologicky napredujú rýchlejšie, než rastie ich dôvera v prostredie, v ktorom podnikajú – a Slovensko je toho najvýraznejším príkladom.
„Výsledky barometra ukazujú zaujímavý paradox. Firmy v strednej Európe, a na Slovensku obzvlášť, dokážu veľmi rýchlo prijímať nové technológie a investovať do inovácií. Tempo zmien vo verejnom a regulačnom prostredí však často zaostáva. Podnikatelia preto musia súčasne zvládať transformáciu svojich firiem aj neistotu vyplývajúcu z externého prostredia,“ hovorí Marián Bíž, vedúci partner EY na Slovensku.
EY každoročne udeľuje titul EY Podnikateľ roka. Do súťaže sa môžete zapojiť aj vy. Prihláste sa alebo nominujte do 30. novembra 2026.
Slovensko medzi lídrami v inováciách
Pri produktových inováciách patrí Slovensko k dvom najaktívnejším krajinám regiónu. Spolu s Kazachstanom uvádza 68 percent slovenských firiem, že v najbližších 12 mesiacoch plánuje priniesť nový alebo výrazne vylepšený produkt či službu, teda výrazne nad regionálnym priemerom 56 percent.
Podobný náskok drží krajina aj pri umelej inteligencii. Kým v celom regióne používanie AI a strojového učenia narástlo vo firmách na 76 percent, na Slovensku je to až 89 percent, najviac zo všetkých sledovaných krajín.
Slovenskí podnikatelia zároveň patria k tým, ktorí najviac veria, že im technológie v najbližších troch rokoch prinesú reálny efekt: vyše dve tretiny očakávajú, že AI výrazne zlepší prevádzkovú efektivitu, a polovica počíta s tým, že automatizácia zníži náklady na prácu.
„Skutočnosť, že Slovensko patrí medzi lídrov v zavádzaní umelej inteligencie, nesúvisí len s technológiami. Je to predovšetkým dôkaz kvality ľudí vo firmách, ktorí sa dokážu rýchlo učiť, adaptovať na nové nástroje a premieňať ich na konkrétne obchodné výsledky,“ dopĺňa Marián Bíž z EY.
Najhoršia nálada v regióne
Napriek tomu je Slovensko v prieskume aj krajinou s najviac skeptickým pohľadom na podnikateľské prostredie. Až 84 percent slovenských respondentov hodnotí aktuálne podmienky na podnikanie ako nepriaznivé alebo extrémne nepriaznivé, čo je najhorší výsledok spomedzi všetkých 14 sledovaných krajín.
Dôvodom je predovšetkým byrokracia. Byrokraciu a regulačnú zložitosť ako bariéru označilo 81 percent respondentov, viac len v Česku – 84 percent. Slovensko sa spolu s Rumunskom opakovane objavuje ako výnimka aj v otázke, ako regulačné zmeny reálne zasahujú do chodu firmy, od financií a daní cez obchod až po ľudské zdroje.
Jaroslav Maslen, foto: Forbes Slovensko.
„Podnikatelia na Slovensku dnes nebojujú s nedostatkom nápadov ani ambícií. Veľkú časť energie však musíme venovať administratíve, novej regulácii a neustálym zmenám pravidiel. Čas, ktorý by sme mohli investovať do rastu firmy, inovácií či rozvoja ľudí, často spotrebuje samotný systém,“ hovorí Jaroslav Maslen zo spoločnosti MASLEN, víťaz súťaže EY Podnikateľ roka 2026.
K tomu sa pridáva politická a ekonomická nestabilita, ktorú ako bariéru vníma 77 percent slovenských firiem, druhý najvyšší podiel po Turecku. Rovnaký typ neistoty sa premieta aj do investičných rozhodnutí. Geopolitickú nestabilitu ako prekážku pri investovaní uvádza 51 percent slovenských respondentov, čo je viac než regionálny priemer 40 percent.
Tlak na náklady a ľudí
Cenová otázka je na Slovensku obzvlášť ostrá. Vyššie mzdové náklady označilo za faktor ohrozujúci finančnú stabilitu firmy až 92 percent respondentov, čo radí krajinu medzi tri najexponovanejšie trhy regiónu spolu s Chorvátskom a Srbskom.
Slovenské firmy sa nachádzajú vo fáze, keď chcú investovať do modernizácie, technológií a ďalšieho rastu rýchlejšie, než by im umožnili vlastné zdroje.
Tento tlak sa prejavuje aj v riadení ľudí. Udržanie firemnej kultúry a angažovanosti zamestnancov označila za jednu z hlavných výziev polovica slovenských respondentov, najviac spomedzi všetkých krajín regiónu. Firmy teda súčasne riešia, ako držať krok v technológiách, a ako pritom neprísť o ľudí, ktorí majú tie technológie reálne používať.
Financovanie a otázka, komu firmu odovzdať
Slovenské firmy sa pri financovaní spoliehajú na bankové úvery o niečo viac, než je v regióne bežné. Kým naprieč strednou Európou financuje rast reinvestovaným ziskom 65 percent firiem a úverom z banky len 21 percent, na Slovensku siaha po úvere 26 percent respondentov, čo krajinu radí medzi trhy s vyššou závislosťou od cudzieho kapitálu spolu so Srbskom, kde je to 27 percent.
„Vyššie využívanie bankového financovania môže súvisieť s tým, že slovenské firmy sa nachádzajú vo fáze, keď chcú investovať do modernizácie, technológií a ďalšieho rastu rýchlejšie, než by im umožnili vlastné zdroje. Prístup ku kapitálu bude preto čoraz dôležitejším faktorom ich konkurencieschopnosti,“ dodáva Jaroslav Maslen.
Podobný obraz je aj pri odovzdávaní firmy ďalej. Rodinné nástupníctvo ako preferovanú cestu volí na Slovensku len 24 percent respondentov, výrazne menej než regionálny priemer 40 percent. Zároveň patrí Slovensko medzi trhy s najvyšším podielom firiem, ktoré si vedia predstaviť čiastočný predaj podniku v horizonte jedného roka ako „veľmi pravdepodobný“, konkrétne 11 percent, spolu s Maltou na úrovni 13 percent a Poľskom na úrovni 12 percent.
Marián Bíž, foto: EY.
EY Barometer pomenúva aj odporúčania pre firmy: namiesto ďalšieho rozširovania pilotných projektov s AI odporúčajú prechod k prípadom naviazaným na tržby a reálny výnos, a zároveň nabádajú firmy, aby digitálnu transformáciu spájali so skúsenosťou zamestnancov, nielen s produktivitou.
„Mnohé spoločnosti si už vyskúšali, čo aktuálna úroveň umelej inteligencie dokáže. Ďalším krokom je pochopiť, aké možnosti môže táto technológia firmám priniesť. A následne prispôsobiť a zmeniť kľúčové procesy tak, aby umelá inteligencia generovala merateľnú hodnotu pre zákazníkov aj firmu. Podnikatelia chápu, že obdobie experimentovania sa musí zmeniť na obdobie praktického využívania a návratnosti investícií,“ dodáva Marián Bíž.
Slovensko má všetky predpoklady byť jedným z inovačných lídrov regiónu. Dáta ukazujú, že podnikatelia sú pripravení investovať, inovovať a využívať moderné technológie.
Pre Slovensko z toho vyplýva jasný záver. Krajina dokázala, že vie rýchlo prijímať nové technológie a meniť produkty rýchlejšie než okolie – v inováciách aj v nasadení AI patrí medzi lídrov regiónu. Rovnaké tempo jej však chýba pri riešení byrokracie, mzdových nákladov a nálady vlastných podnikateľov, teda presne pri faktoroch, ktoré podľa toho istého prieskumu firmy brzdia najviac.
Kým technologický náskok si Slovensko drží, prostredie, v ktorom firmy podnikajú, zaostáva za zvyškom strednej Európy najviac zo všetkých sledovaných krajín. „Slovensko má všetky predpoklady byť jedným z inovačných lídrov regiónu. Dáta ukazujú, že podnikatelia sú pripravení investovať, inovovať a využívať moderné technológie. Ak sa však nepodarí zlepšiť podnikateľské prostredie a znížiť mieru neistoty, budeme riskovať, že tento potenciál nevyužijeme naplno,“ uzatvára Marián Bíž, vedúci partner EY na Slovensku.
