1. januára 2019

O desaťročí eura na Slovensku hovorí Elena Kohútiková, podpredsedníčka dozornej rady VÚB banky. Šesťnásobná víťazka Forbes rebríčka top ženy slovenského biznisu sa v rokoch 2000 – 2006 ako viceguvernérka Národnej banky Slovenska zaslúžila o vstup do eurozóny.

Aký je po desiatich rokoch prínos eura pre Slovensko?

Proces jeho zavedenia naštartovali ekonomické analýzy, ktoré hodnotili, či zavedenie je alebo nie je pre ekonomiku prínosné. Predpokladali, že prijatím sa výkonnosť ekonomiky zvýši dodatočne v dlhodobom horizonte o 20 percentuálnych bodov. Už pred samotným prijatím eura sa vďaka tomuto predpokladu zvýšila o 10 bodov. Prognózy sa tak naplnili. V priebehu rokov sme mohli pozorovať, že euro viedlo k vyššej disciplíne aj vo verejných financiách aj k veľkému prílevu zahraničných investícií, pričom investori otvorene deklarovali, že tým plusom pre Slovensko bolo euro.

Čo najdrahšie si v živote kúpili top ľudia slovenského biznisu?

Platí, že pre malú a exportnú ekonomiku sa spoločná mena „hodí“?

Jednoznačne. Veľká otvorenosť našej ekonomiky a jej úzke naviazanie na krajiny eurozóny si priamo vyžadujú mať menu, ktorú má väčšina obchodných partnerov. A na tom Slovensko veľmi získava, hlavne podniky, ktoré nemusia riešiť zabezpečovanie sa voči kurzovému riziku. Pre malú a otvorenú krajinu, ktorá väčšinu produkcie vyváža, je euro veľkým prínosom.

Súhlasíte s názorom, že euro najviac pomohlo Slovensku tým, že „donútilo“ politikov k zodpovednejšiemu správaniu?

Určite malo veľký vplyv na to, že sa znásobil efekt ekonomických reforiem, ktoré boli zavedené pred vstupom do EÚ. Čo však považujem za dôležité, je, že k poľaveniu neprišlo ani po prijatí eura, čo sa v niektorých krajinách stalo. Euro si vyžaduje veľkú disciplínu od všetkých, nakoľko nemáme vo vlastných rukách ani kurz a ani úrokové sadzby. Musíme teda aktivovať ostatné politiky, hlavne fiškálnu, reguláciu bankového sektora a mať pod kontrolou i rast miezd. Tieto faktory môžu vplývať na infláciu a tým škodiť ekonomike a v konečnom dôsledku i obyvateľom.

Elena Kohútiková, podpredsedníčka dozornej rady VÚB banky. Foto: Miro Nôta

Obozretné fiškálne hospodárenie bráni tomu, aby sa do rastúcej ekonomiky vlievali dodatočné peniaze, ktoré by mohli vytvárať inflačné tlaky. Podobne je to i so mzdovým vývojom, keď mzdy nemôžu rásť rýchlejšie ako produktivita práce, pretože majú priame napojenie na rast cien. Minimálne rozpočet na rok 2019 je priamym dôkazom toho, že nás členstvo v eurozóne donútilo prepracovať zamýšľané plány a prijať zodpovednejší, než bol pôvodne pripravený, rozpočet. A tak máme prvýkrát v histórii naplánovaný nulový deficit. V regulácii bankového sektora zasa ide o to, aby banky dokázali čeliť i menej žičlivým rokom a aby obyvatelia a podniky dokázali úvery splatiť.

Najmocnejšie Slovenky si dali rande. Kraľovala Lady Euro

Išlo pri zavedení eura aj o deklaráciu príslušnosti k západnej Európe?

Euro prinieslo plusy nielen do domácej ekonomiky, ale spočívajú aj v tom, že sa môžeme priamo podieľať na dobudovaní eurozóny ako rovnocenný partner. A to považujem za mimoriadne dôležité. Eurozóna má ešte stále pred sebou veľa práce a byť súčasťou tohto procesu je veľká výzva aj privilégium. Môžeme tieto procesy aktívne ovplyvňovať. Euro prinieslo úplnú integráciu do všetkých štruktúr eurozóny a som presvedčená, že zvýšilo sebavedomie i nám, Slovákom.

Stretávate sa s názorom v duchu „s korunou by nám bolo lepšie?“

Cestujem po Slovensku a veľa času trávim na východe. Drvivá väčšina ľudí je s eurom spokojná, aj prieskumy Eurostatu poukazujú na to, že podpora eura je u nás štandardne veľmi vysoká, okolo 70 percent. A to hovorí samo za seba. Ľudia v diskusiách neriešia euro, ale iné problémy, ktoré ich trápia.

 Je prijatie eura najmä politické rozhodnutie? 

Je to politické rozhodnutie, ale hlavnú argumentáciu prinášajú ekonómovia. Celý proces nie je jednoduchý, dotýka sa každého jedného občana, firmy, ministerstva. Trvá dlho, približne štyri roky od samotného rozhodnutia. Určite treba mať odvahu sa doň pustiť a jasne a transparentne ho komunikovať, mať ľudí, ktorí sú presvedčení a schopní presvedčiť ostatných.

Ako si spomínate na diskusie o zavedení eura s politikmi?

Diskusie prebiehali menej vo forme emocionálnej, viac v odbornej. Veľa sme sa stretávali a vysvetľovali, či už na národnej alebo komunálnej úrovni. Eurostratégiu prijala nielen vláda, ale bola odobrená i parlamentom, a to považujem za kľúčové. Zjednotili sa názory ekonómov a politikov, preto proces prebehol hladko. Aj na Slovensku sme mali skeptických politikov. Čo ma najviac potešilo, že po pár rokoch prišli za mnou a povedali, že to bol dobrý krok. Určite to nebolo jednoduché, podnikatelia však tento proces vítajú a občanom treba venovať dostatok času, nájsť spôsoby, ako ich zapojiť. Samozrejme, ak by niečo zlyhalo, zodpovednosť by mali politici. Preto je to hlavne o tom, aby boli presvedčení, že je to užitočný krok pre ekonomiku.

Graf č. 4 Očakávanie súvisiace so zavedením eura na Slovensku. Prieskum ÚVVM pri ŠŠÚ SR, realizovaný v júni až novembri 2008. Pocity zo zavedenia eura (údaje v %). Zdroj: TASR

Čo bolo z prác na prijatí eura najťažšie?

Celý proces bol mimoriadne zložitý, logisticky a komunikačne komplexný. No najmä veľmi úspešný. Najkomplexnejší bol v bankovom sektore, týkal sa nielen všetkých informačných systémov, aby fungovali bankové kanály, bankomaty a rozvoz peňazí po krajine. Týkal sa však aj toho, aby euro prijali ľudia a aby sa zavedenie nezneužilo na skrytý rast cien. A to sa skutočne podarilo. Do procesu prišla aj kríza, s ktorou sme pri príprave stratégie nerátali. Naša mena už bola zafixovaná a susedia prežívali obdobie oslabovania ich mien. Euro nám pomohlo, po poklese v roku 2009 bola ekonomika schopná rýchlo sa naštartovať.

Aké máte skúsenosti z nedávneho seriálu diskusií o eure v Česku?

Rozprávala som sa veľa nielen so študentmi, ale aj na odborných fórach. Tam rezonovali problémy eurozóny, najmä preberania záruk za krajiny, ktoré sa dostali do problémov. Diskutovalo sa hlavne o Grécku. Je pravdou, že euro neprináša iba výhody. Osobne to vnímam tak, že sa musíme podieľať nielen na výhodách, ale aj na nákladoch, ktoré stabilizácia a dobudovanie eurozóny prináša.

Oslavy, ohňostroj a zavedenie eura na Slovensku 1. januára 2009 na Vajanského nábrežží v Bratislave. Foto: TASR

Aký názor na euro majú českí študenti?

U študentov prevládali aj dosť emocionálne dôvody – nevzdať sa vlastnej meny ako symbolu. Hovorili aj o vplyve eura na cenovú hladinu a otázke povinnosti nových krajín EÚ euro prijať, prípadne o tom, čo sa stane, ak ho neprijmú. Zaujímal ich aj dopad Brexitu na eurozónu, či problémy, ktoré eurozóna rieši. Bolo zrejmé, že v Čechách nie je téma veľmi diskutovaná, celkovo je vnímanie prijatia eura ľudmi v Česku veľmi skeptické. Súvisí to i s tým, ako sa tam euro prezentuje politikmi a v tlači. Zástupcovia podnikateľskej sféry však jednoznačne deklarovali, že väčšinu kontraktov už majú v eurách, aby sa vyhli kurzovému riziku. V Česku je málo nadšencov, ktorí by venovali čas vysvetľovaniu a objasňovaniu, a preto je pre nich príklad Slovenska veľmi zaujímavý.

Hlavné foto: Robert Fico (vľavo) a vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko držia v ruke jedny z prvých eurobankoviek z bankomatu na Slovensku 1. januára 2009 v budove parlamentu. Foto: TASR