Európska únia potrebuje nájsť nové zdroje príjmov na financovanie svojich priorít, ako sú obrana, konkurencieschopnosť a zelená transformácia, vyhlásil v stredu Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie.
Závislosť od poplatkov členských štátov vedie k diskusiám o tom, „ktorá krajina koľko prispieva, namiesto toho, aby sme hovorili o tom, ako možno čeliť problémom našej doby a financovať opatrenia na ich vyriešenie“, uviedol ekonóm inštitútu a spoluautor novej štúdie Philipp Heimberger.
Štúdia wiiw sa zamerala na nové vlastné zdroje navrhované Európskou komisiou vrátane príjmov z obchodovania s emisiami, mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, poplatkov za nevyzbieraný elektronický odpad a dane z tabakových výrobkov. Dodatočné zdroje by mohli priniesť aj daň z finančných transakcií, európska digitálna daň, daň z leteniek naviazaná na emisie oxidu uhličitého, ako aj zdanenie veľmi veľkých aktív a transakcií s kryptomenami.
„Takéto nástroje by mohli nielen generovať príjmy, ale v závislosti od ich nastavenia by mohli riešiť aj vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, stabilitu finančných trhov, činnosti poškodzujúce klímu a zvyšujúcu sa majetkovú nerovnosť,“ zdôraznil viedenský inštitút.
Podľa odborníkov by napríklad daň z finančných transakcií „mohla generovať značné príjmy a zároveň obmedziť určité formy vysokofrekvenčného obchodovania, ktoré prispievajú k volatilite a nestabilite na finančných trhoch“. Predchádzajúce modely takejto dane – v závislosti od nastavenia a počtu zúčastnených krajín – počítali s dodatočnými príjmami rádovo v desiatkach miliárd eur ročne.
Relevantným zdrojom príjmu by mohla byť aj spoločná európska digitálna daň. „Veľké zahraničné digitálne spoločnosti doteraz dokázali generovať značné tržby spracovaním údajov používateľov bez toho, aby museli platiť dane v príslušných krajinách EÚ, pretože v týchto krajinách fyzicky nesídlia. Digitálna daň by to zmenila,“ vysvetlil spoluautor štúdie Bernhard Schütz.
V závislosti od návrhu a vymeriavacieho základu by európska digitálna daň mohla podľa štúdie priniesť až 26 miliárd eur ročne. Ďalšou možnosťou je podľa ekonómov zdaniť „superbohatých jednotlivcov“. Štúdia sa zamerala na zavedenie minimálnej dane pre ľudí s majetkom nad 100 miliónov eur. Podľa jej autorov by to pre rozpočet EÚ mohlo znamenať až 40 miliárd eur dodatočných príjmov ročne.
Medzi ďalšie možnosti, o ktorých sa v štúdii diskutuje, patrí európske zdanenie kryptoaktív a online hazardných hier. Tie by mohli generovať aj dodatočné príjmy a zároveň pokryť činnosti, ktoré boli predtým zdanené relatívne nízkou úrovňou.
Viedenský inštitút zároveň podporil diskusiu o novom spoločnom európskom dlhu. „Silnejšia a nezávislejšia základňa financovania doplnená o spoločné pôžičky pre strategické investície by mohla výrazne posilniť akcieschopnosť EÚ, a to aj v konkurencii s Čínou a USA,“ priblížil Heimberger.
Viacročný rozpočet EÚ vo výške približne dva bilióny eur, ktorý navrhla Európska komisia, kritizujú ako príliš vysoký viaceré členské štáty vrátane Rakúska. Vláda vo Viedni sa tradične skepticky stavia aj k otázke nových dlhov.
Očakáva sa, že írske predsedníctvo Európskej rady koncom týždňa predstaví svoj nový kompromisný návrh rozpočtu na roky 2028 až 2034. Rokovať by sa o ňom malo budúci týždeň na samite EÚ. Predsedníctvo si stanovilo cieľ uzavrieť rokovania do konca tohto roka, čo sa považuje za veľmi ambiciózne, keďže pozície členských štátov sú stále vzdialené.
