ESET Science Award každoročne oceňuje slovenských vedcov, ktorých výskum má potenciál meniť našu krajinu i svet. Tento rok sa oceňovanie nesie v hesle Zodpovednosť poznania. V troch kategóriách sú nominovaní vedci, ktorí nezabúdajú, že ich zodpovednosť sa nekončí pri otázke, ktorú sa pýtajú a zároveň nám pripomínajú, že je aj na nás, ako s výsledkami ich práce naložíme. Víťazov vyhlásia 15. októbra.
Hlasujte za výnimočnú osobnosť vedy na Slovensku do 14.10.
Umelá inteligencia nám priniesla aj otázky, ktoré s technológiou na prvý pohľad nesúvisia. Komu a čomu veríme? Prečo? A koľko zodpovednosti sme ochotní niesť za obsah, ktorý sme nevytvorili, ale konzumujeme ho a interpretujeme? Práve zodpovednosť poznania je heslom tohtoročného ESET Science Award.
Pätnásť vedcov v troch kategóriách – Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov a Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania.
Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku
Kategória oceňuje vedecké osobnosti, ktorých práca za posledných 10 rokov výnimočným spôsobom zviditeľnila vedu na Slovensku, v európskom alebo vo svetovom vedeckom priestore a má reálny alebo potenciálny presah aj do iných oblastí života slovenskej spoločnosti.
Dušan Galusek
Materiálové inžinierstvo skla a keramiky
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Vedie najväčšie akademické pracovisko zamerané na sklo v Európe a hľadá možnosti, ako z odpadového skla vyrobiť niečo hodnotné namiesto jeho vyvezenia na skládku.
Jeho tím v Trenčíne tvorí vyše 120 ľudí z dvadsiatich krajín. V novom európskom projekte pomáhajú vyvíjať technológiu, ktorá laserom analyzuje tisíc kusov skla za minútu a vytriedi nevhodné druhy, ktoré spôsobujú problémy vo výrobe. „Stačí, aby sa do tavby dostal kúsok skla nevhodného zloženia, a môže to spôsobiť defekt vo výrobku,“ vysvetľuje problém, ktorý má technológia riešiť. Skúma aj studené spekanie bioaktívneho skla – metódu na prípravu kostných náhrad, ktorá pomáha zachovať bioaktivitu, teda schopnosť skla zrastať s kostným tkanivom. Dušan Galusek je riaditeľom centra FunGlass na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka. Pôvodne sa venoval keramike, dnes centrum koordinuje európske projekty v hodnote desiatok miliónov eur.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha The Dawn of Everything od Davida Graebera a Davida Wengrowa mi ukázala, že vznik štátov nebol historickou nevyhnutnosťou, mnohé staroveké spoločnosti úspešne fungovali demokraticky bez centrálnej vlády.
Jozef Bátora
Politológia a medzinárodné vzťahy
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Skúma, ako sa menia medzinárodné inštitúcie – diplomacia, vojna či štátna suverenita – v čase globálnych ruptúr, a vplyv zmien na demokratické zriadenia.
Venuje sa zmenám politických inštitúcií, od diplomacie až po vojnu, a čo tieto zmeny znamenajú pre demokratické zriadenia. „Inštitúcie sú súbory formálnych aj neformálnych pravidiel, ktoré štruktúrujú vzťahy v spoločnosti aj medzi štátmi. Ich sila je v tom, že ich berieme ako samozrejmosť,“ hovorí. Priniesol nové teoretické uchopenie inštitucionálnej zmeny za pomoci koncepcie premiestňovania inštitúcií. S tímom analyzoval texty z viac než 22-tisíc webstránok súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností. Takmer polovica ich jazyka kombinuje vojenskú terminológiu s technologickou, logistickou a energetickou terminológiou. Vojna ako inštitúcia sa tým premiestňuje do rôznych oblastí spoločnosti a ekonomiky, čo má dopady aj na možnosti demokratickej kontroly vojnových aktivít.
Pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a na Webster University vo Viedni.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha Svetová revolúcia od T. G. Masaryka. Rozvíja praktické princípy demokratického štátu a demokratickej spoločnosti, z ktorých mnohé sú dodnes vysoko aktuálne pre našu republiku.
Michal Hajdúk
Výskum psychických porúch
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Sleduje mechanizmy sociálnej kognície a medziľudskej synchronizácie, zameriava sa na správanie ľudí, meria sociálne zručnosti, výrazy tváre či pulz.
Michal Hajdúk hovorí, že čím lepšie sa dvaja ľudia dokážu zosynchronizovať na rôznych úrovniach, tým prirodzenejšia a úspešnejšia je ich interakcia. Cieľom jeho výskumu je porozumieť, prečo je táto synchronizácia u ľudí s psychickými ochoreniami sťažená, a tým vysvetliť, prečo majú v bežnom živote problémy so sociálnymi interakciami.
V posledných rokoch sa výrazne venuje aj téme dopadov osamelosti a sociálnej izolácie, ktorá je kľúčová pre duševné a telesné zdravie. Pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK a Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty UK a UNB, vedie Centrum výskumu psychických porúch UK, ktoré založil. Získal Fulbrightovo štipendium, absolvoval pobyty v USA a Belgicku, je autorom kníh o schizofrénii a paranoji.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha The Human Story antropológa Robina Dunbara ma počas štúdia upozornila, že schopnosť vyznať sa v medziľudských vzťahoch definuje nás ako ľudský druh, a práve ľudia s vážnymi psychickými ochoreniami majú túto schopnosť oslabenú. To ma motivuje venovať sa výskumu, ktorý by mohol pacientom pomôcť túto schopnosť opäť posilniť a zlepšiť ich život.
Pavol Čekan
Molekulárna diagnostika rakoviny
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Vyvinul test, ktorý presnejšie definuje typ nádoru rakoviny prsníka a pomôže určiť personalizovanú liečbu.
Multiplex8+ kombinuje vizualizáciu RNA biomarkerov, laserové vyrezanie tkaniva a sekvenovanie 20-tisíc biomarkerov. „Vieme odhaliť heterogénne nádory a vyčistiť vzorku od nesúvisiacich buniek,“ hovorí. Test overuje v štúdii na 60 pracoviskách v deviatich krajinách. Spojenie s AI, ktorá z tkaniva vyčíta vzory neviditeľné okom, považuje za vlajkovú loď. Je zakladateľom a CEO MultiplexDX. Doktorát z chémie nukleových kyselín získal na Islande, pôsobil na Rockefellerovej univerzite. Počas pandémie jeho tím vyvinul 11 certifikovaných PCR testov.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Odporúčam knihu The Double Helix od Jamesa Watsona. Nie preto, že je to dokonalý príbeh, ale preto, že ľudsky ukazuje, ako vznikajú silné vedecké objavy. Cez zvedavosť, pochybnosti, súťaživosť, omyly, tvrdú prácu a veľa odvahy. Pripomína mi, že veda nie je sterilná vec v učebnici. Je to dobrodružstvo a každý vedec/vedkyňa by sa mal/a inšpirovať najmä týmto: Nestačí byť šikovný. Treba byť vytrvalý, zvedavý a robiť s láskou veci, ktoré majú dopad na život a šťastie ľudí.
Zdenko Machala
Environmentálna fyzika a fyzika plazmy
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Skúma, ako elektricky nabitý plyn – plazma – čistí vzduch, vodu i rany a mohol by v budúcnosti nahradiť aj výrobu dusíkatých hnojív.
Skúma plazmu, elektricky nabitý plyn, ktorý vzniká, keď doň privedieme vysoké napätie. Vzniknuté reaktívne prostredie vie rozložiť znečisťujúce látky vo vzduchu aj vo vode, dezinfikovať rany alebo cielene ničiť rakovinové bunky. S tímom skúma aj to, ako plazmou získať dusík priamo z atmosféry a nahradiť tak priemyselnú výrobu hnojív. O podobné technológie na čistenie vzduchu sa zaujíma aj Európska vesmírna agentúra, pretože majú potenciál pre budúce vesmírne stanice na Mesiaci či Marse.
Pôsobí na Oddelení environmentálnej fyziky Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave. Absolvoval dvojitý doktorát v Paríži a v Bratislave a postdoktorandský pobyt na Stanfordskej univerzite.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha, ktorá sprevádza celý môj život a je pre mňa takou základnou učebnicou života, je Biblia. Nedávno som pri návšteve Sagrada Família v Barcelone natrafil aj na krédo architekta Gaudího, s ktorým sa stotožňujem: „Aby sme robili veci správne, najprv potrebujeme lásku a až potom techniku.”
Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov
ESET Science Award oceňuje v kategórii významné vedecké osobnosti do 35 rokov, ktorých pôsobenie možno označiť za výnimočne prínosné pre slovenský vedecký priestor a má veľký potenciál do budúcnosti Slovenska či sveta.
Dominik Želinský
Politická sociológia
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Skúma, ako sa v spoločnosti presadzuje moc a autorita, od charizmatických lídrov cez konšpiračné teórie až po nedôveru voči vede.
Zaoberá sa tým, ako v spoločnosti funguje moc a autorita, a ako sa niekedy javí ako legitímna, aj keď nie je. Skúmal charizmatickú autoritu politických lídrov, ktorí svoju moc odvodzujú od toho, že iba oni jediní sú schopní vyriešiť problémy. Venoval sa aj genéze konšpiračných teórií a tomu, ako sa po roku 2010 stali symbolom boja medzi politickými tábormi.
Aktuálne skúma, ako ľudia vnímajú klimatickú politiku. „Ľudia, ktorí odmietajú klimatické politiky, nie sú neinformovaní, ale prijatie týchto politík znamená komplikácie v ich práci a živobytí,“ hovorí. Pôsobí v Sociologickom ústave SAV. Aktuálne spolupracuje na európskom projekte o spoločenskom vnímaní klimatickej krízy.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Ako študent som si prečítal knihu esejí českého filozofa Petra Rezka Filosofie a politika kýče, ku ktorej sa odvtedy vraciam. Vznikla síce už v 70. rokoch, ale pre mňa stále predstavuje métu toho, ako písať – vecne a kriticky, no vtipne a odvážne. Ukazuje, ako vo verejnej diskusii rozoznať gýč a akú funkciu má gýč v spoločnosti.
Hemen Sendi
Paleontológia
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Na fosíliách pravekého hmyzu zachovaného v jantári a sedimentoch skúma predovšetkým ich evolúciu a paleoekológiu.
Venuje sa najmä švábom a príbuzným skupinám zachovaným v horninách a jantári. „Jantár je akési ‚okno do minulosti‘. Zachovajú sa v ňom aj jemné detaily, niekedy dokonca správanie organizmov,“ hovorí. Ako študent našiel v roku 2016 v Libanone kúsok jantáru, ktorý roky ležal v šuflíku. Až po jeho vypreparovaní sa ukázalo, že ukrýva hmyz – prvý známy z jurského jantáru. Ide o novú čeľaď puklicovitého hmyzu. Nález je dnes v Slovenskom národnom múzeu.
Vyrastal na holandskom pobreží, kde zbieral kosti z doby ľadovej. Paleontológiu vyštudoval na Slovensku, je vedecký pracovník na Ústave zoológie SAV.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Oslovila ma myšlienka Stephena Jaya Goulda o „prerušovanej rovnováhe“, ktorú rozpracoval s Nilesom Eldredgeom. Hovoria, že evolúcia nemusí prebiehať plynulo, ale po dlhších obdobiach relatívnej stability môžu prísť aj rýchlejšie zmeny vo vývoji druhov. Podobné vzorce vidíme aj vo fosílnom zázname. Neskôr ma zaujala kniha od Jaroslava Flegra o „zamrznutej evolúcii“, ktorá túto téoriu rozvíja.
Jakub Šrol
Sociálna psychológia
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Zisťuje, prečo ľudia veria konšpiračným teóriám a ako tieto presvedčenia dokážu ovplyvniť aj vzťah medzi partnermi.
Od júla pôsobí ako postdoktorand na University of Kent v Canterbury, kde v tíme poprednej britskej výskumníčky skúma, ako konšpiračné presvedčenia ovplyvňujú kvalitu partnerských vzťahov. Doterajší výskum sústredil takmer výlučne na ich negatívne dôsledky, jeho tím aktuálne rieši aj to, či môžu vzťah paradoxne aj utužovať. Zistil, že ľudia výrazne preceňujú, koľko iných verí konšpiračným teóriám. „Kým konkrétnej teórii verí v priemere 10 až 30 percent ľudí, tí istí respondenti si myslia, že jej verí 40, 50, niekedy aj 80 percent ostatných,“ hovorí. Jakub Šrol pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Ďalším smerom jeho výskumu sú konšpiračné presvedčenia voči LGBTI+.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha Timothyho Wilsona Strangers to Ourselves ukazuje, že ľudia sú sami sebe cudzincami. Nepoznajú skutočné dôvody svojich rozhodnutí, ale vedia si ich presvedčivo racionalizovať. V kombinácii s Kahnemanovou knihou Thinking, Fast and Slow ponúka fascinujúci vhľad do toho, ako funguje myslenie.
Marián Janík
Kvantová elektronika
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Stavia základy budúcich kvantových počítačov, kvantovú bodku. Bodka dokáže zachytiť jediný elektrón, ktorý môže slúžiť ako kvantový bit.
Srdcom elektroniky je tranzistor – kohútik, ktorý púšťa alebo zastavuje prúd elektrónov. Janík skúma jeho kvantového potomka: kvantovú bodku, ktorá zachytí jediný elektrón. Ten sa riadi kvantovou fyzikou a môže slúžiť ako kvantový bit. „Dnešné kvantové čipy majú tisíc bitov, na užitočné výpočty treba milióny. A čip je taký silný ako jeho najslabší článok.“ Ako prvý v germániu prepojil zachytenú časticu so svetlom, aby si bity mohli posielať dáta na diaľku. Po doktoráte na rakúskom ISTA pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV, kde sa venuje supravodivým rezonátorom, spinovým kubitom a softvéru na návrh kvantových zariadení.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Celé dielo Tomáša Akvinského. Dodnes viem, kedy som ho prvýkrát čítal – 28. novembra 2016. Tak presne si pamätám už len deň, keď som stretol manželku. Zasiahla ma jasnosť a celistvosť jeho myslenia a rozpadla sa moja predstava, že objektívnu pravdu dáva iba veda. Fascinuje ma jeho rebelskosť aj poctivosť, námietky proti sebe formuloval lepšie než oponenti, nešlo mu o víťazstvo, ale o pravdu. Takéto myslenie dnes veľmi potrebujeme.
Miriama Malček Šimunková
Fyzikálna chémia
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Skúma reaktívne formy kyslíka – malé, rýchlo reagujúce molekuly, ktoré v tele ničia nádorové bunky, no vo voľnej prírode pomáhajú odstraňovať znečistenie.
Reaktívne formy kyslíka sú molekuly, ktoré vznikajú bežne aj v ľudskom tele, kde udržujú dôležité biologické procesy. Problém nastáva, keď sa ich vytvorí priveľa, vtedy poškodzujú bunkové štruktúry ako membrány či DNA. Túto vlastnosť možno využiť aj cielene: dokážu zničiť nádorové bunky, baktérie či vírusy, a dá sa nimi odbúravať znečistenie vo vode – liekmi, drogami či toxínmi. Vďaka grantu Marie Curie Fellowship smeruje do Brna, kde bude pracovať s unikátnym prístrojom na priame meranie týchto molekúl. „Sú to malé, rýchle molekuly, ktorým sa nevenuje patričná pozornosť, ale majú potenciál,“ hovorí. Miriama Malček Šimunková pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a dočasne aj na Stredoeurópskom technologickom inštitúte CEITEC VUT v Brne.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Objav tzv. metal-organic frameworks (MOF), za ktorý bola udelená Nobelova cena za chémiu, úplne zmenil pohľad na štruktúru látok používaných v medicíne či energetike. Tieto látky sa dajú využiť ako nosiče pre cielenú terapiu.
Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania
ESET Science Award oceňuje v kategórii vysokoškolské osobnosti za ich výnimočné pôsobenie vo svojom odbore a súčasne za motiváciu vysokoškolských študentov k mimoriadnym výsledkom a prispievanie k prehlbovaniu ich záujmu o štúdium vedných odborov.
Henrieta Moravčíková
Architektúra a urbanizmus
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Skúma príbehy budov 20. storočia a zasadzuje sa za to, aby sa nezabúdalo na ich funkčnosť, a aby o ne mestá neprichádzali. Je autorkou kníh o slovenskej architektúre 20. storočia.
Jej knihy o slovenskej architektúre 20. storočia, bratislavských sídliskách či „neplánovanej“ Bratislave sa vypredávajú, pretože ich píše tak, aby im rozumeli aj laici. S tímom zmapovala vyše tisíc povojnových stavieb po celom Slovensku. Budovy postavené za socializmu sú často zatracované, hoci väčšina dodnes funguje skvele. Vedci podľa nej musia vyjsť zo slonovinovej veže, preto verejne bojuje za ochranu modernej architektúry. Kultúrny dom Istropolis sa napriek petícii 10-tisíc ľudí zachrániť nepodarilo, hotel Kyjev a obchodný dom Prior sa však po 20 rokoch stali národnými kultúrnymi pamiatkami. „Architekt síce nezachraňuje človeka na operačnej sále, no svojou prácou ovplyvňuje život celej spoločnosti,“ hovorí.
Pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu STU a vedie Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Esej Václava Havla Moc bezmocných z roku 1978. Som presvedčená o tom, že keby si ju prečítal každý, naša spoločnosť by vyzerala inak.
Iveta Waczulíková
Biomedicínska fyzika a biostatistika
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Zisťuje, ako sa liečivo ukryté v nanočastici správa na ceste krvou k nádoru, a prečo práve táto cesta rozhoduje o tom, či pacientovi pomôže, alebo nie.
Vyvíjané nanočastice – lipozómy, micely či rozvetvené dendriméry – dokážu do svojho vnútra uzamknúť agresívne liečivá a doniesť ich priamo do nádoru bez toho, aby po ceste poškodzovali zdravé tkanivo. Skúma, čo sa stane, keď sa liečivo uvoľní predčasne. Druhou oblasťou jej práce je bioštatistika – učí lekárov aj študentov rozlišovať medzi štatistickou a klinickou významnosťou výsledkov. „Ak nepoložíte dobrú otázku, nedostanete dobrú odpoveď,“ hovorí.
Iveta Waczulíková pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK v Bratislave, kde je garantkou študijného programu biomedicínska fyzika. Spolupracuje najmä s pracoviskami Univerzitnej nemocnice Bratislava, ako aj s poprednými špecializovanými ústavmi.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Väčšej pokore a opatrnosti ma učí znepokojujúca myšlienka sociálneho psychológa Jonathana Haidta, ktorý prirovnáva naše morálne rozhodovanie k jazdcovi na slonovi – myslíme si, že racionálny jazdec riadi smer, v skutočnosti je to intuitívny slon, ktorý jazdca často unáša svojou cestou.
Juraj Gazda
Umelá inteligencia a autonómne systémy
Foto: ESET Science Award/Jozef Kadela
Skúma limity systémov autonómneho riadenia a podmienky, ktoré musí AI splniť, aby dokázala reagovať na zriedkavé, no život ohrozujúce situácie.
So svojím tímom vyvíja digitálne dvojča cestnej premávky, ktoré dokáže v priebehu sekúnd zrekonštruovať reálne prostredie a vyhodnotiť pravdepodobnosť nehody. Jednou z výziev súčasnej AI je modelovanie nepredvídateľných scenárov, označovaných ako „long tail“. „AI zatiaľ nedokáže spoľahlivo predvídať reťazec udalostí, ktoré môžu v konkrétnej situácii nastať,“ vysvetľuje. Metódy podobného charakteru tím využíva aj v medicíne, kde pomáha lekárom na základe snímok presnejšie rozlišovať typy gliómov.
Juraj Gazda pôsobí ako prorektor pre inovácie a technologický transfer na TUKE, kde zároveň vedie laboratórium Intelligent Information Systems Lab (IISLAB). Spolupracuje s Kalifornskou univerzitou v Irvine a prestížnymi indickými výskumnými inštitúciami.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha Krvavé jahody ma inšpirovala najmä k zamysleniu nad tým, že spoločnosť nesmie zostať apatická voči ľudskému utrpeniu a nespravodlivosti. Príbeh ukazuje, aké nebezpečné môže byť, keď ľudia prehliadajú utrpenie druhých. Zároveň mi pripomenul, že pocit bezpečia je krehký.
Oľga Gyárfášová
Politické vedy
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Zaoberá sa otázkou, prečo slovenskí voliči volia tak, ako volia, prečo sú čoraz premenlivejší a čo rozdeľuje našu spoločnosť.
Ako hovorí, nevieme vždy predpovedať, čo sa stane, ale vieme pomerne dobre vysvetliť, prečo sa to stalo. Po roku 1989 bola priekopníčkou nezávislého výskumu verejnej mienky a spoluzakladateľkou Inštitútu pre verejné otázky. Sleduje, prečo sú voliči čoraz premenlivejší a spoločnosť štiepi toxická polarizácia, keď ľudí nerozdeľujú názory, ale emócie a identita. Od roku 2004 zastupuje Slovensko v medzinárodnom výskume európskych volieb a porovnáva našich voličov s Európou. Zaujíma ju aj, prečo je v parlamente len pätina žien. Pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK a radila prezidentke Zuzane Čaputovej.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia Karla R. Poppera. Jeho prednášky som sledovala spoza „železnej opony“ začiatkom 80. rokov. Oslovil a ovplyvnil ma jeho kritický realizmus ako metodologický prístup. A kniha Povojnová Európa Tonyho Judta, ktorá odkrýva pozadie dejín po roku 1945, teda od „bodu nula“. Zároveň pomáha budovať európsku identitu na poznaní udalostí, ktoré Európa prežila – predovšetkým druhej svetovej vojny a priznaní holokaustu.
Svetlana Kapalková
Logopédia, všeobecná jazykoveda
Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová
Vďaka jej výskumu sa jazykové ťažkosti detí odhalia skôr. Vytvorila prvý štandardizovaný dotazník pre rodičov na odhalenie vývinovej jazykovej poruchy.
Detská reč je podľa jej slov fascinujúca, lebo v nej vidíme ako dieťa rozmýšľa nahlas. Keď začínala, vývin reči bol opísaný takmer len u anglicky hovoriacich detí. Roky preto každý mesiac nahrávala slovenské deti vrátane vlastnej dcéry. S kolegyňami vytvorila prvý štandardizovaný dotazník pre rodičov na odhalenie vývinovej jazykovej poruchy. Takéto deti sa predtým k logopédovi dostali často až v piatich rokoch, dnes dotazník používajú pediatri pred druhým rokom. Vedie Katedru logopédie Pedagogickej fakulty UK a spoluzaložila Inštitút detskej reči ako aj Univerzitné logopedické centrum.
Ktorá myšlienka, kniha či prednáška zmenila váš pohľad na svet a mal by ju poznať každý?
Kniha Moje deti od Eleny Maróthy-Šoltésovej. Čítala som ju, keď som nahrávala reč dcéry Niny. Šoltésová o sto rokov skôr podobne pozorovala vlastné deti, aby jej z ich reči a vývinu nič neuniklo. Uvedomila som si, že hoci máme počítače a iné možnosti, podstata sa nezmenila – záujem o dieťa, snaha porozumieť mu aj rozpoltenosť medzi rolou výskumníčky, matky a ženy sú nadčasové. Mení sa prostredie a prostriedky, ale základné vzťahy a motivácie zostávajú.
