Jedna z ikon slovenského herectva hovorí, že počas kariéry opakovane zažívala situácie, keď sa ľudia pod tlakom moci správali inak, ako by od nich očakávala. Najťažšie pre ňu bolo sledovať, ako sa menia ľudia, ktorým dôverovala. „Keď ide o pozície, lámu sa chrbtice,“ poznamenala.
Hoci sa snaží rozhodnutiam takýchto ľudí porozumieť a nechce ich odsudzovať, na súčasné pomery má jednoznačný názor. „Pravda je, že momentálne sme v rukách absolútnych šialencov,“ vyhlásila.
Komunisti jej nechceli dovoliť zmaturovať
Postoj k moci a nespravodlivosti si Vášáryová nezačala formovať až počas hereckej kariéry. Aj jej rodinu výrazne poznačili skúsenosti s komunistickým režimom.
Vyrastala v Banskej Štiavnici, kde ako dieťa počúvala z verejných ampliónov správy o politických procesoch a priznaniach ľudí k činom, ktoré nespáchali. „Najstrašnejšie boli 50. roky. To bolo v čase, keď som dospievala,“ zaspomínala si.
Keď mala 16 a pol roka, otec jej oznámil, že miestni komunistickí funkcionári jej pre emigráciu príbuzných nechcú dovoliť zmaturovať. „Bola to veľká rana,“ priznala.
Práve v tomto období si podľa vlastných slov začala uvedomovať, aké dôležité je dokázať sa brániť. „Ja si myslím, že vtedy, v tých mojich 17 rokoch, som dospela. Vtedy som si uvedomila aj to, že človek sa musí brániť a nesmie takýmto tlakom podľahnúť,“ povedala.
Hereckú dráhu pritom pôvodne ani neplánovala. Túto možnosť jej navrhli rodičia, ktorí hľadali cestu, ako jej umožniť pokračovať vo vzdelávaní a dostať sa z prostredia, kde rodina čelila politickému nátlaku.
Aj slávna herečka sa bála, že stratí prácu
Hoci sa Emília Vášáryová za desaťročia kariéry stala jednou z najrešpektovanejších hereckých osobností, priznala, že obavy z budúcnosti ju sprevádzali prakticky celý život. Medzi jej najväčšie profesionálne obavy patrila neistota, či dostane ďalšiu hereckú príležitosť. „Bála som sa toho, že už nedostanem ďalšiu prácu,“ priznala.
Dorota Holubová
Herecké povolanie prirovnala k situácii, keď človek sedí v tanečnej škole a čaká, či ho niekto príde pozvať do tanca. V jednom období môže byť človek úspešný a populárny, inokedy sa oňho už nikto nezaujíma.
Aj preto si váži, že počas kariéry dostávala príležitosti pracovať na dielach významných autorov a nemusela podľa vlastných slov prijímať úlohy, ktorých posolstvu neverila.
Strach sa však postupne naučila prijímať ako prirodzenú súčasť života. Silným zlomom bola pre ňu smrť otca, ktorý zomrel ako 56-ročný. Vtedy si uvedomila, že nechce svoj život prežiť v neustálych obavách.
„Povedala som si, že sa musím naučiť žiť život tak, aby som ho neprežívala v úzkostiach a strachu, ale skôr v nádeji,“ opísala svoje niekdajšie rozhodnutie.
Protestovať neprestane
Na samite sa Vášáryová vrátila aj k svojmu účinkovaniu vo videu neoficiálneho komunikačného kanála hercov činohry SND pod názvom Činohra Slobodne, v ktorom stvárnila predavačku. Prostredníctvom tohto kanála chcú hovoriť o dianí v divadle aj v spoločnosti.
Treba byť aktívny, treba riskovať, treba spraviť všetko, čo sa dá.
Vášáryová vysvetlila, že ju do projektu prizvali mladší hereckí kolegovia, medzi ktorými sú aj jej bývalí študenti. Ich iniciatívu prijala s nadšením. Reagovala tiež na kritické vyjadrenia, ktoré zazneli na adresu hercov a ich verejných postojov.
„Predovšetkým sa snažím, aby som nesklamala a aby som sa nemusela hanbiť pred mojimi rodičmi,“ vysvetlila s tým, že rovnako jej záleží aj na tom, aby sa nemusela hanbiť pred vlastnými deťmi.
Napriek mnohým životným skúsenostiam odmieta predstavu, že by dnes mala druhým rozdávať univerzálne rady. „Čím som staršia, tým toho viem menej a menej,“ poznamenala s humorom.
Jedno presvedčenie jej však zostalo: človek sa nemá zo strachu vzdávať svojich hodnôt. „Treba byť aktívny, treba riskovať, treba spraviť všetko, čo sa dá,“ odkázala publiku sediacom v priestoroch Činohry SND.
A na záver dala jasne najavo, že svoje postoje nemieni meniť ani pod tlakom kritiky. „Predstavte si, ja som tu zamestnaná a veľmi otvorene o všetkých týchto veciach hovorím. Je to hnus, čo sa teraz robí v kultúre, a my budeme protestovať ďalej.“
Rozsiahly rozhovor s Emíliou Vášáryovou prinesie decembrové vydanie Forbes Women.
